Je to jedno z najväčších a najznámejších sídiel korunovaných hláv Európy. Pre Viedeň je to, čím je Versaillský palác pre Paríž. Zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO každoročne láka návštevníkov fascinovaných históriou, architektúrou a umením.
Viedenská zoologická záhrada sa nachádza v blízkosti zámku Schönbrunn.
Schönbrunn znamená krásna studňa
Počiatky tohto veľkého sídla siahajú do 16. storočia a sú spojené s osobou cisára Maximiliána II. Panovník určil nivu riečky Wiedenka za poľovné revíry pre seba a svoj dvor. Vtedy bola objavená artézska studňa a od nej pochádza aj dnešný názov paláca. V 17. storočí tu bývala Eleonóra Gonzaga, vdova po cisárovi Ferdinandovi II. Mala rada poľovačku, a tak si tu pre svoje pohodlie postavila malý palác, ktorý bol však pri obliehaní Viedne v roku 1683 značne poškodený. Plány vytvoriť na tomto mieste sídlo hodné Habsburgovcov prevzal cisár Leopold I. a poveril ich Johannom Bernhardom Fischerom von Erlach. Architekt navrhol rezidenciu tak obrovskú, že sa ukázalo, že je nad možnosti cisárskej pokladnice. Preto na konci 17. storočia von Erlach vytvoril nový, menej okázalý projekt. Tento predpoklad sa však v dôsledku zapletenia Rakúska do vojny o španielske dedičstvo úplne nenaplnil. Palác bol dokončený za vlády Jozefa I., ale efekt bol ďaleko od toho, čo bolo pôvodne zamýšľané.
Palác Márie Terézie
Nástupca Jozefa I. Karol Habsburg o budovu nemal záujem. Až jeho dcére Márii Terézii (ktorá dostala nehnuteľnosť ako svadobný dar) sa von Erlachove plány naplnili a Schönbrunn premenili na sídlo hodné jej samej. Pre tento účel poverený svojmu dvornému architektovi Nicolovi Pacassimu realizácia projektu rekonštrukcie budovy. Vstal rokokové sídloktorá sa stala stredobodom života celého dvora.
Tu Mária Terézia a kancelár Kaunitz robili plány vojen a spojenectiev a rodili sa tu aj deti cisárovnej (porodila ich šestnásť!).
Po smrti panovníka Schönbrunn pustol. Začiatkom 19. storočia palác zostal obsadil Napoleonktorý tu v roku 1809 podpísal zmluva o ukončení vojen s 5. koalíciou. Po páde francúzskeho cisára, počas Viedenského kongresu, bol palác miestom mnohých plesov. Vraj ich bolo toľko, že bol zvolaný tento zjazd politikov "tanečný kongres". Roky nepoužívanú rezidenciu bolo treba pripraviť na tento rad osláv. Za týmto účelom sa začalo reštaurácia objektu. V prácach sa pokračovalo v rokoch 1817-1819 odstránením rokokových prvkov z fasády. To dalo kaštieľu klasicistický ráz. V roku 1832 zomrel v paláci jediný zákonný syn Napoleona – vojvoda Franciszek z Reichstadtu, známy ako „orol“.
Franz Jozef a Sissi
V roku 1830 sa v Schönbrunne rodí budúcnosť panovníka Rakúsko-Uhorska Františka Jozefa. V roku 1853 sa mal vládca oženiť s Helenou Wittelsbachovou, no … zamiloval sa do jej sestry Alžbety. Proti vôli svojej matky sa Franciszek presadil a bola to Alžbeta, ktorá sa stala jeho manželkou. Manželstvo nebolo šťastné - cisárovná sa na dvore cítila zle, trpela arogantným správaním svokry a rodinnými tragédiami (prežila smrť dcéry a samovraždu syna). Je pravda, že František Jozef miloval Sissi (takto láskyplne volal svoju manželku)ale nedokázal vyjadriť svoje pocity. V Schönbrunne trávil veľa času, úplne pohltený svojimi povinnosťami, na rozdiel od svojej manželky, ktorá odchádzala z Viedne, kedykoľvek mohla. Palác bol miestom narodenia a smrti obľúbeného cisára. Panovník zomrel 21. novembra 1916. Jeho nástupcovi, blahoslavenému Karolovi I. z katolíckej cirkvi, sa nepodarilo zachrániť monarchiu, ktorá padala v troskách. Pod hrozbou republikánskych úradov opustil Schönbrunn a napriek pokusom získať späť svoje postavenie bol nútený emigrovať na Madeiru, kde zomrel. Palác sa stal majetkom štátu.
20. storočie
Schönbrunn mal rôzne verejné funkcie (bola v ňom psychiatrická liečebňa), no veľmi rýchlo tu bolo otvorené prvé múzeum. Palác mal dosť ťažko poškodený v druhej svetovej vojne. Bol zbombardovaný palác Gloriette, kde nacisti umiestnili protilietadlové delostrelectvo. Poškodené boli aj niektoré palácové miestnosti. Nehnuteľnosť, ktorú obsadila Červená armáda, sa našťastie vyhla rabovaniu a vandalizmu. Po páde Tretej ríše obsadili Schönbrunn Angličania, ktorí zabezpečili zničené komnaty a urobili prvé kroky na ich obnovu. Rakúsky štát ho po opätovnom získaní sídla premenil na múzeum, no občas ho za výnimočných okolností využíval. Bolo tomu tak napríklad v roku 1961, keď sa v bývalej rezidencii cisárov organizovalo stretnutie Johna F. Kennedyho a Nikitu Chruščova. V roku 1996 bola budova zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bývalými cisárskymi bránami dnes prejde ročne takmer 2,5 milióna návštevníkov!
Najzaujímavejšie komory
Najdôležitejšie a najzaujímavejšie miestnosti zámku Schönbrunn sú:
-
Veľká galéria - Je dlhý 40 metrov a spája dve palácové krídla. Práve tu sa konali plesy počas Viedenského kongresu. Miestnosť je vyzdobená freskami Gregora Guglielmiho. Galéria mala skryté schodisko, ktorým Mária Terézia prešla do kancelárie svojho kancelára.
-
Zrkadlový salónik - Slúžil Máriu Teréziu pre súkromné audiencie. Podľa niektorých zdrojov práve tu mal koncertovať mladý Mozart za prítomnosti cisárovnej.
-
Miliónová izba - Bývalá kancelária cisárovnej, ktorej steny boli obložené drevom dovezeným z Afriky a ázijskými miniatúrami. Názov pochádza z premrštených súm, ktoré Mária Terézia vynaložila na jeho výzdobu.
-
Izby Franciszka Józefa a Sissi - Preskúmajú kancelárie, spálne a súkromné byty cisárskeho páru a dozvedia sa o životnom príbehu tohto nešťastného páru. Pozornosť púta figurína s vlasmi imitujúcimi Sissin účes. Vlasy cisárovnej siahali až po zem a šikovnému kaderníkovi trvalo dlho, kým jej vlasy upravila.
Záhrada, Gloriet a múzeum kočiarov
V ľavom krídle rezidencie môžeme vidieť Múzeum kočiarovkde medzi mnohými starodávnymi vozidlami bije nádherne koč cisára Karola.
Môžete tiež navštíviť mimo paláca cisárske záhrady. Zaujímajú sa oň najmä turisti živé plotové bludisko. Hoci bol koncom 19. storočia vysekaný (pretože bol miestom lásky obyvateľov paláca), zachovalé plány umožnili jeho prestavbu koncom budúceho storočia. Stal sa aj špecifickým symbolom Schönbrunnu Gloriette (t.j. budova s altánkom, s arkádami a stĺpmi po stranách), ktorú dala postaviť cisárovná Mária Terézia s latinským nápisom vyjadrujúcim cisárske sny cisárskeho páru.
Tu tiež stojí za zmienku, že sa nachádza na Gloriette vyhliadková plošinaz ktorej môžeme zhora obdivovať celý parkový a palácový komplex.
Návšteva zámku Schönbrunn - praktické informácie
Dostať sa do paláca by pre nás nemal byť problém. Stačí nastúpiť na metro U4 a vystúpiť na stanici Schönbrunn. Neďaleko sa nachádza palác.
Ceny vstupného (aktualizované v apríli 2022)
Otázka lístkov je o niečo zložitejšia. Boli rozdelené do trás. Takže máme na výber:
- Imperial Tour - návštevníci si prezerajú byty z čias Františka Jozefa - 14,20 €
- Grand Tour - okrem vyššie uvedeného tu vidíme aj izby z čias Márie Terézie - 17,50€
- Lístok Sisi - kombinovaná vstupenka na niekoľko atrakcií umožňuje vstup do: Schönbrunn, Hofburg, Múzeum kočiarov, Múzeum Sisi a Zbierka striebra Hofburg - 29,90€
- Classic Pass - vstupenka spája návštevu paláca a umožňuje vstup do záhrady, Labyrintu, Oranžérie a Gloriet - 24,00€.
Samostatne predávané atrakcie Schönbrunnu sú:
- Záhrada - 3,80 €,
- Oranžéria - 3,80 €,
- Labyrint - 5,50 €,
- Gloriette - 3,80 €.
Palác je vybavený audio-sprievodcami, ktorí sú k dispozícii aj v poľštine! A čo viac, aby sme nečakali v rade na prijatie tohto zariadenia, môžeme si stiahnuť zvukové súbory z webovej stránky a počúvať ich z vlastného telefónu - LINK.
