Rímska Agora (tiež nazývaná Rímske fórum, grécky: Ρωμαϊκή Αγορά) v Aténach je jedným z mála antických komplexov, ktorých ruiny nájdete v centre hlavného mesta Grécka.
Medzi okresmi leží archeologické nálezisko Rímska Agora Monastiraki a Plaka, necelých dvesto metrov severne od aténskej Akropoly a doslova pár minút chôdze od námestia Monastiraki.
Popri rímskej Agore sa oplatí prejsť, aj keď si neplánujeme kúpiť lístok, pretože zo susedných ulíc uvidíme najvýznamnejšie pamiatky.
História a architektúra
Rímska agora vznikla s podporou Cisár Octavian Augustus medzi 19 a 11 pred Kr.. Výstavba nového trhoviska bola nevyhnutná – grécka Agora bola tak husto zastavaná, že na bežné komerčné aktivity nebolo dosť miesta.
Nová agora mala slúžiť ako trhovisko a neplánovali pri nej postaviť žiadne monumentálne verejné budovy. Obe agory boli od seba vzdialené len 150 metrov.
Fórum bola obdĺžniková budova s rozmermi 111 m x 104 m, s otvoreným nádvorím orámovaným portikom zdobeným stĺpmi v iónskom poriadku. V zadnej časti portika boli obchody, kancelárie a sklady.
Do rímskej Agory viedli tri vchody: dve monumentálne brány v podobe propylií zo západu a východu a jeden menší vchod z juhu. Posledný bol spojený schodiskami s ulicou, ktorá prechádzala ponad fórum.
Fórum bolo prestavané za vlády cisára Hadriána. Bol to jeden z vrcholov jeho ambiciózneho projektu expanzie v Aténach. Jednou z najdôležitejších zmien bola dlažba vnútorného dvora.
Nie je isté, kedy bola staroveká stavba zničená. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo v 3. storočia - pri zajatí mesta tým Heruli alebo neskorší nálet Vizigóti.
V novoveku bola táto plocha využívaná až do r XIX storočia. Počas byzantského obdobia tu boli domy, kostoly a obchody a okupační Turci tu postavili XV storočia mešita Fethiye džem, známy aj ako Mešita dobyvateľov.
Od XIX storočia archeológovia pracujú v oblasti rímskej Agory, vďaka čomu sa podarilo dostať na svetlo sveta väčšinu antického komplexu.
Návšteva rímskej Agory: pamiatky a atrakcie
V porovnaní s Akropolou či gréckou Agorou archeologické nálezisko Forum Romanum turistom veľa neponúka. Okrem západnej brány a charakteristickej osemhrannej Veža vetrov z antického obdobia sa do dnešných čias zachovali len fragmenty múrov a jednotlivé obnovené stĺpy.
Obe najzachovalejšie budovy si môžeme pozrieť zvonku, ako sa prechádzame po archeologickom nálezisku, bez nutnosti kupovať si lístok.
Brána Athény Archegetis (grécky: Πύλη της Αρχηγέτιδος Αθηνάς)
Jednou z dvoch najzachovalejších budov z dávnych čias je Aténska brána Archegetisktorý bol postavený z pentelitského mramoru v roku 11 p.n.l..
Monumentálny vstup (nazývaný propyly) vznikol vďaka finančným prostriedkom Julius Caesar a Octavian Augustus. Aténčania zasvätili stavbu Aténe, patrónke mesta. O venovaní a sponzoroch brány vieme vďaka vytesanému nápisu.
Prežilo až do našich čias architráv podopretý na štyroch stĺpoch v dórskom poriadku.
Východná brána
Žiaľ, druhý z monumentálnych propylénov sa do našich čias nezachoval. Hneď za obnovenými stĺpmi vidíme základy východnej brány.
Vchod bol zdobený štyrmi stĺpmi v iónskom poriadku a brána bola vyrobená z mramoru z hory Hymettus.
Kolonáda na južnej a východnej strane fóra
V areáli rímskej Agory sa už vyše sto rokov vykonávajú archeologické práce, vďaka ktorým sa podarilo zrekonštruovať fragmenty kolonády. Na východnej strane stojí dlhý rad neúplných stĺpov a na južnej strane je prestavaný fragment portikusu s tromi stĺpmi a kladím.
Veža vetrov (grécky: Αέρηδες)
Najzachovalejšia budova v archeologickom nálezisku je osemhranná veža vetrovktorý je celý vyrobený z pentelitového mramoru. Budova je vysoká 13,80 ms priemerom asi 8 m. Vnútri boli dva vchody (propyley) a z juhu k budove prilieha malá miestnosť postavená na kruhovom pôdoryse.
Pamätník susedil s budovou Agora, ale neexistuje úplná zhoda o dátume jeho postavenia. Možno to vzniklo na konci 2. storočie pred Kristom, teda dávno pred rímskou expanziou. Ďalšou hypotézou je, že za dizajn bol zodpovedný astronóm a architekt Andronikos z Kyrrosu, a budova bola postavená cca 50 p.n.l..
Stavba mala slúžiť ako horológia, ako sa nazývalo miesto pozorovania času a poveternostných podmienok.
Každá zo stien Veže vetrov je zdobená zachovalými reliéfmi zobrazujúcimi personifikácie ôsmich veterných božstiev.
Sú to (podľa smeru):
- Boreas (severný vietor),
- Kajkias (severovýchodný vietor),
- Apeliotes (východný vietor),
- eur (juhovýchodný vietor),
- Notos (južný vietor),
- pery (juhozápad),
- Zephyr (západný vietor),
- Sciron (severozápadný vietor).
Pôvodná strecha budovy prežila až do našich čias, ktorý pozostáva z 24 diskov a okrúhly základný kameň, na ktorom stojí korintská hlavica. Na jej vrchole mala byť socha Tritona, ktorá rotovala s vetrom a ukazovala jej smer.
Vo vnútri sa nachádzal mechanizmus vodných hodín (alebo iného nástroja) s charakteristickými zárezmi.
Veža vetrov v byzantských časoch slúžila ako zvonica kostola (úlomky fresiek z pravdepodobne XIII storočia), a počas tureckej okupácie sa objekt zmenil na moslimský kláštor (tekke), o čom svedčí mihráb, teda charakteristický modlitebný výklenok. Na tomto mieste stojí za zmienku, že je stále na začiatku XIX storočia budova bola takmer z polovice pokrytá. zapnuté Osemnáste storočie v krajinách je jasne vidieť, že vchod bol veľmi nízky.
Iba na odbočke 1838-1839 Aténsky archeologický spolok odhalil pamätník v jeho pôvodnej podobe.
Aj keď je hlavná miestnosť veže prázdna, tento krok dovnútra je jedinečnou príležitosťou vidieť umenie helenistickej architektúry na vlastné oči.
Agoranomion
IN 1. storočie, pri Veži vetrov, štvorcová budova tzv Agoranomion. Nachádzala sa oveľa nad východnou bránou a viedlo k nej široké schodisko.
Do našich čias sa toho veľa nezachovalo – iba fragment fasády s tromi oblúkmi.
Vďaka nápisu na klade je známe, že Agoranomion bol zasvätený Aténe Archegetis a cisárovi Octavianovi Augustovi, ktorý daroval prostriedky na stavbu rímskej Agory a po jeho smrti bol počítaný medzi bohov.
Je veľmi možné, že stavba slúžila ako chrám, kde bol uctievaný Augustus, ale neexistujú o tom presvedčivé dôkazy.
Mešita Fethiye Dżami (grécky: Φετιχιέ Τζαμί)
Až do polovice XV storočia namiesto mešity Fethiye Dżami stála ranokresťanská bazilika. IN 1456 Osmani vstúpili do mesta a takmer okamžite začali pracovať na premene kresťanského chrámu na moslimskú mešitu.
Takáto rýchla akcia súvisela s plánovanou návštevou Atén sultánom Osmanskej ríše Mehmed druhý dobyvateľ. Nová mešita bola určená na oslavu sultánovho epochálneho víťazstva – dobytia Konštantínopolu – a odtiaľ pochádza aj starý názov chrámu: Mešita dobytia alebo Mešita dobyvateľov.
V druhej polovici 18. storočie zbúraná 15. storočie budova a bola postavená honosnejšia mešita, ktorá sa zachovala dodnes. Odkedy Grécko znovu získalo nezávislosť v r XIX storočia budova mala rôzne funkcie. V minulom desaťročí sa rozhodlo o jeho rekonštrukcii a od r 2022 vnútri sú rôzne výstavy.
Roman Agora: vstupenky, otváracie hodiny, praktické informácie
Do archeologického náleziska môžeme vstúpiť zakúpením jedinej vstupenky alebo vstupenky na sedem aténskych archeologických nálezísk.
Cena jednej vstupenky závisí od sezóny. Cena lístkov pre dospelých:
- od 1. apríla do 31. októbra: 8€,
- od 1. novembra do 31. marca: 4€.
Ľudia do 25 rokov majú vstup zdarma. Seniori nad 65 rokov majú nárok na zľavu 50 %.
Cena jednosmernej vstupenky je taká vysoká, že návšteva rímskej Agory sa pri kúpe permanentky najviac oplatí k siedmim antickým pamiatkam Atén v cene 30€. Zahŕňa: Akropolu, Grécku Agora, Rímsku Agora / Fórum, Hadriánovu knižnicu, cintorín Keramejkos, archeologické nálezisko Lykeion a chrámy Dia Olympského. Platnosť preukazu je päť dní. Počas tejto doby môžeme do každej z atrakcií vstúpiť raz. Pozor! V prípade predplatného nie je tam žiadna zimná zľava.
Aktuálne otváracie hodiny a dni bezplatného vstupu nájdete tu.
