Bol postavený na skale vyčnievajúcej z mora Monemwasia (grécky: Μονεμβασία) je jedným z najkrajších miest gréckeho Peloponézu a svojou polohou okamžite vyvoláva asociácie so slávnym Gibraltárom.
V minulosti bola Monemvasia dôležitým prístavom a prosperujúcim obchodným centrom a dnes pripomína otvorené múzeum architektúry. Tehlové domy pokryté červenými dlaždicami, úzke priechody, byzantské kostoly alebo ich ruiny, skvelé výhľady – to všetko pretkané početnými tavernami, reštauráciami a obchodmi. Ak zavítate na juh Peloponézu, bol by hriech sem nezavítať!
Stručná história mesta
Z bezpečného prístavu do najvýznamnejšieho stredovekého prístavu Peloponézu
Pri hľadaní počiatkov mesta sa musíme vrátiť do VI storočiakeď Balkánsky polostrov začali osídľovať severné slovanské národy. Útočníci sa usadili na celom Balkáne, obsadili najúrodnejšie poľnohospodárske územia a prinútili domorodcov utiecť do opevnených miest a na ťažko dostupné miesta.
FOTKY: 1. kostol Hagia Sofia; 2. Prechádzka po Hornom meste;
Hrozba zasiahla aj Gréka Laconia, čo viedlo jeho obyvateľov k rozhodnutiu vybudovať bezpečnú pevnosť. Vybraným miestom bola vysoká skala ležiaca v blízkosti pobrežia, vypínajúca sa z mora, ktorú s Peloponézskym polostrovom spájala len úzka hrádza. Táto skala má 1,5 km dlhé, do 500 m široký a je približne vysoký 200 m. Na jeho vrchole vznikla prvá osada.
FOTKY: Monemvasia (Peloponéz) - pri prechádzke po Dolnom meste
Monemwasia od svojho založenia dňa 583 alebo 584, do 1460 (s krátkymi prestávkami) bola súčasťou Byzantskej ríše. Mesto sa v priebehu storočí vyvinulo z malej osady na jeden z najdôležitejších prístavov a obchodných centier Východorímskej ríše, čo ovplyvnila predovšetkým jeho poloha medzi Východom a Západom. Dynamický rozvoj začal X storočiaa v XIII storočia cisár Andronicus II Palaiologos udelil mešťanom rozsiahle obchodné výsady. V tomto období bol rozšírený najvýznamnejší z mestských kostolov, dnes známy pod názvom Hagia Sophia.
FOTKY: 1. Pohľad na Monemwas; 2. Pri prechádzke po Dolnom meste;
Monemvasia bola známa svojím obchodom sladké obohatené víno Malmsey, ako aj olivový olej, hodváb či prírodné červené farbivo tzv kermes. Jeho obyvatelia pracovali najmä v profesiách súvisiacich s námorným obchodom. Pri návšteve mesta bolo najjednoduchšie naraziť na obchodníkov, námorníkov, tesárov, majiteľov lodí a … pirátov. Okrem nich mali vysoké postavenie aj remeselníci vyrábajúci riad a kamenári, ktorí stavali domy. V zlatých časoch bola obývaná aj Monemvasia 60 000 ľudí!
OBRÁZKY: 1. a 2. Prechádzka po meste; 3. Archeologické múzeum;
Opevnené mesto v byzantskom štýle
Aj dnes je najväčšou pýchou mesta prepracovaný systém opevnenia. Monemvasia bola založená v duchu byzantských mestských hradov a pozostávala z troch obranných línií. Na najvyššom bode skaly (tzv akropola) stála citadela v podobe štvorcovej pevnosti s vežami v každom rohu, ktorá bola posledným obranným bodom.
Rozprestieralo sa tesne pod ním Horné mesto, tiež opevnený a chránený strmými útesmi, v ktorom sa nachádzali najvýznamnejšie verejné a cirkevné zariadenia. Dole, na svahu skaly, z troch strán obohnaná hradbami, bola Dolné mesto. Obe časti boli oddelené múrom a prechod medzi nimi bol možný len cez monumentálnu bránu, v ktorej sídlila posádka.
FOTKY: 1. Monemwasia; 2. Prechádzka po Hornom meste;
Bol to tradičný systém byzantských miest, ktorý môžeme pozorovať aj v Mystre a Solúne. Ak by útočníci chceli dobyť Monemvasiu, museli by najprv preraziť hradby Dolného mesta, potom preraziť do Horného mesta, ktoré sa nachádza na útese, a nakoniec dobyť citadelu.
O zručnosti vtedajších inžinierov a architektov najlepšie svedčí fakt, že obyvateľom sa podarilo úspešne odraziť arabské nájazdy a normanský vpád v r. 1147.
Dnešný vzhľad opevnenia je výsledkom rekonštrukcie, ktorú vykonali neskôr Benátčania, ktorí využili pôvodnú trasu hradieb a dodatočne ich spevnili, prispôsobili sa novým výzvam, t. j. použitiu delostrelectva a obrany proti nemu.
Meno a víno
Názov Monemvasia je odvodený z dvoch gréckych slov, peniaze a emvasiačo po spojení by sa dalo preložiť ako jeden prechod. Bolo to spôsobené tým, že do mesta viedol len jeden priechod po úzkej hrádzi.
Na ostrov dnes vedie obyčajný most, ale až na koniec XIX storočia na jeho mieste stála štrnásťoblúková stavba s dreveným padacím mostom uprostred, ktorý sa dal v prípade nebezpečenstva zdvihnúť. Prístup k priecestiu bol dodatočne bránený strážnymi vežami (už neexistujúcimi) na oboch koncoch priecestia.
Na druhej strane Benátčania používali taliansky názov Malvasiaktoré môžu byť známe milovníkom vína. Odtiaľ pochádza populárna odroda hrozna malváziaktorý sa pestuje v rôznych oblastiach Stredomoria (nielen). Monemwasia bola v minulosti jedným z hlavných centier obchodu s týmto alkoholom.
Moderné časy
Po páde Byzancie bola Monemvasia pod nadvládou Benátčanov (lat 1460-1540 a 1690-1715) alebo Osmani (1540-1690 a 1715-1821). Počas jeho vlády sa historické kostoly a niektoré verejné budovy zmenili na mešity. Noví guvernéri rozšírili aj existujúce opevnenia, spevnili ich a pridali k nim bašty.
Monemvasia ani po mocenskej zmene neprestala byť významným obchodným centrom a s prihliadnutím na vtedy realizované stavebné projekty by sa dalo dokonca uvažovať o jej rozkvete. Až v druhom polčase Osemnáste storočie, počas rusko-tureckých vojen mesto upadlo do hospodárskeho úpadku. V konečnom dôsledku 23. júla 1821 bolo oslobodené a začlenené do novovzniknutého gréckeho štátu.
Monemvasia: prehliadka pamiatok a praktické informácie
Súčasná Monemwasia je typickým turistickým mestom. Žiaľ, historické budovy sa zachovali len v Dolnom meste, kde sú dnes reštaurácie, obchody a hotely v čarovných budovách.
FOTKY: Jeden z kostolov - Monemwasia
Dolné mesto nepatrí medzi najväčšie, no mohli by sme ho bez preháňania nazvať otvorené múzeum. Oplatí sa potulovať sa po rôznych bočných uličkách, kde nájdeme pozostatky byzantských kostolov a iných pamiatok.
FOTKY: Monemwasia - na ceste do Horného mesta
V prípade Horného mesta sa doslova jednotlivé objekty zachovali celé a ostatné pripomínajú typické archeologické nálezisko – návštevníci tu nájdu najmä základy a ruiny. Napriek tomu sa oplatí vyjsť hore, kde nás okrem zrekonštruovanej monumentálnej brány a kostola Haga Sophia čakajú nádherné výhľady.
Podobne je to aj s citadelou, z ktorej sa zachovali len zvyšky. Pre nadšencov starého opevnenia budú určite ozajstnou lahôdkou, no ostatní môžu pocítiť mierne sklamanie. O to viac, že okolie citadely neponúka veľkolepé výhľady, ktoré by nám mohli vynahradiť prechádzku.
Najlepšie je plánovať od niekoľko hodín až maximálne pol dňa (ak máme v pláne aj posedenie v niektorej z taverien a oddych).
Ak prídeme autom, máme na výber dve možnosti parkovania. Niektorí ľudia sa zastavia na okraji cesty vedúcej k hlavnej mestskej bráne. Zaparkovať môžeme aj na parkoviskách na ľavej alebo pravej strane mosta, odkiaľ budeme čakať 20 minút chôdze. Pohodlnejšie sa nám parkovalo pri moste, takže sme sa nemuseli obávať prípadného upchatia a problému s výjazdom.
Do mesta môžeme vstúpiť jednou z dvoch brán. Najpohodlnejšie je prejsť po ceste a vojsť cez hlavnú bránu. Prípadne môžeme ísť po chodníku, ktorý vedie k hornej bráne. Možnosť číslo dva nám poskytne lepšie výhľady a hlavnú bránu tak či tak uvidíme pri výjazde z mesta.
Monemvasia: atrakcie, pamiatky, zaujímavé miesta
Dolné mesto
Dolné mesto (Kato Polis) bolo obchodným centrom Monemvasie. Práve tu sa nachádzali remeselnícke dielne, obchody a domy obchodníkov a námorníkov. Oblasť zaplnili aj náboženské centrá. Z prameňov vieme, že v dolnej časti mesta bol minimálne jeden 27 kresťanských modlitebných miest: kostoly, kláštorné katolíky, kaplnky a rodinné kostoly. Len niektoré z nich prežili až do našich čias, vrátane niektorých v stave skazy…
Pri skúmaní dláždených uličiek narazíme na ukážky architektúry z rôznych období. Z pôvodných byzantských stavieb sa však zachovalo len veľmi málo. Väčšina budov pochádza z osmanských a benátskych čias, hoci boli postavené na základoch existujúcich stredovekých stavieb. Dnes sú v historických domoch krčmy, obchody a ubytovacie zariadenia. Niektoré z reštaurácií majú pekné strešné terasy, kde si môžeme vychutnať jedlo aj nádherný výhľad. To všetko dopĺňajú očarujúce námestia so stromami (napr. olivovníky).
Dolné mesto nezaberá príliš veľkú plochu a oplatí sa po ňom prejsť bez väčšieho plánu.
Archeologické múzeum
Málo Archeologické múzeum (grécky: Αρχαιολογική Συλλογή Μονεμβασιά) nachádza v historickej budove V šestnástom storočí budova bývalej mešity, stojaca na hlavnom námestí v dolnej časti mesta. Hoci sa zariadenie nelíši veľkosťou a kľudne ho môžeme navštíviť maximálne za 20-30 minúturčite stojí za pozretie.
Pýchou zbierky sú dekoratívne sochárske prvky zachránené z pamiatok Dolného a Horného mesta. Osobitnú pozornosť si zaslúžia nasledovné: Templon z 11. storočia (v architektúre predchodca ikonostasu) nájdený v jednom z kostolov Dolného Mesta resp. Mramorová zárubňa z 12. storočia z dverí prevzatých z Hagia Sophia.
Okrem nich na návštevníkov čaká: historická studňa, vyrezávaný heraldický erb Benátskej republiky, mramorové dosky, taniere a iný porcelán, ale aj popisné tabule prezentujúce históriu mesta.
Námestie a kostol Elkomenos Christos
Okrem Archeologického múzea na hlavnom námestí Dolného mesta uvidíme aj samostatnú zvonicu, delo umiestnené v centre a Kostol Elkomenos Christos (Poľština Krista v reťaziach).
Prvý chrám na tomto mieste postavili pravdepodobne v prvých storočiach po založení mesta, no dnes viditeľná stavba dostala svoju dnešnú podobu až za r. koniec 17. storočiakeď pribudla kupola a nartex (krytá predsieň).
Najznámejšou pamiatkou chrámu je ikona zobrazujúca Ukrižovanie Krista s druhej polovice štrnásteho storočia.
IN novembra 1979 toto stredoveké umelecké dielo sa stalo obeťou zlodejov. Našťastie bola ikona obnovená nasledujúci rok, ale potom Na 31 rokov skončil v Byzantskom múzeu v Aténach. Iba v 2011 podarilo priviesť ju späť do Monemvasie.
Portello (Morská brána) a malá pláž
Približne vo výške hlavného námestia sa nachádza južná brána (tzv Portello). Prechádzajúc ním prichádzame do malej oblasti, ktorá v minulosti fungovala ako prístav, ktorý dnes využívajú turisti ako pláž.
Východná časť obranného múru
Ak chcete lepšie spoznať obranné opevnenia Monemvasie, oplatí sa zájsť na východnú hranicu Dolného mesta, kde uvidíme obnovený fragment obranného múru (a môžeme po nej aj chodiť).
Maják
Po opustení mesta sa môžeme pohnúť východnou bránou smerom k obnovenému majáku z koniec 19. storočiavo vnútri ktorého je malé múzeum.
Kaplnka svätých apoštolov
Jedno z najneobvyklejších miest modlitby v Monemvasii je kaplnka svätých apoštolov vytesaná v skale. Má podobu malej pustovne, vo vnútri ktorej sa zachovali fragmenty postbyzantských nástenných malieb.
Aby sme sa dostali ku kaplnke, musíme odbočiť vpravo z cesty vedúcej z Dolného do Horného mesta. Ak chcete ísť dovnútra, budete musieť vyliezť na skalu, ale nemal by to byť príliš veľký problém.
Horné mesto
Horná časť mesta je úplným opakom dolnej. Aj keď stále in XVII storočia bolo tu aj 500 domácností, toto zachovali sa len ruiny pripomínajúce staroveké archeologické náleziská. Počas byzantského obdobia bolo Horné mesto okupované panovníkmi a aristokratmi. Po benátskej nadvláde oblasť stratila svoj význam a v tureckých časoch sa tu mohli usadiť len predstavitelia osmanských úradov a tureckí hodnostári.
Kľukatý chodník nás dovedie do Horného mesta, kam sa dostaneme odbočkou pri zvonici.
Aj keď nás ruiny úplne nezaujímajú, stále sa oplatí ísť hore a počkať si na nás budú nádherné výhľady na Dolné mesto. Nenájdeme tam však žiadne krčmy ani iné turistické zariadenia.
Monumentálny bránový komplex
Prechod medzi Dolným a Horným mestom bránila monumentálna brána, ktorá bola v priebehu storočí strategickým obranným bodom. Vrátnica bola dvojposchodový komplex pozostávajúci zo skupiny miestností, ktoré využívala posádka zostávajúca v službách správcu mesta.
Z poznámok Od 17. storočia Turecký cestovateľ Evliy Celebi vieme, že počas jeho návštevy slúžili bránové miestnosti ako miesto odpočinku a klub pre armádu.
Brána je zreštaurovaná a my môžeme voľne nahliadnuť do dnes už prázdnych miestností, kde sú umiestnené popisné tabule.
Kostol Hagia Sofia
Stojí na okraji strmého útesu kostol Hagia Sophia (Božia múdrosť) nazývaná pôvodne Panagia Hodegetria, bol najvýznamnejšou z byzantských cirkevných stavieb. Podľa tradície ho dala postaviť kráľovská dynastia v r XII storočia. V priebehu storočí bola budova niekoľkokrát menená a prvá väčšia rekonštrukcia prebehla v r XIII storočia.
V osmanských časoch bol chrám premenený na mešitu (k južnej stene bol pridaný mihráb, čiže modlitebný výklenok). Posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v r XVII storočiakeď k západnej strane pribudla dvojposchodová stavba.
V minulom storočí bol chrám zrekonštruovaný a je v pomerne dobrom stave. Vnútri upúta pozornosť charakteristická kupola a zvyšky nástenných dekorácií.
Cisterny, osmanské mauzóleum a ďalšie zariadenia
Pri návšteve pozostatkov Horného mesta narazíme na rôzne stavby - ruiny domov (kedysi dvoj- až trojposchodové), samostatne stojace schody či zvyšky iných verejných budov.
V pomerne dobrom stave sa zachovali tri historické cisterny, bez ktorých by mesto nemohlo fungovať, pretože Monemvasia nemala prírodný zdroj vody.
Osmanské mauzóleum postavené počas prvej tureckej nadvlády (leto 1540-1690). Klenutá stavba je výrazným príkladom osmanskej architektúry, rovnako ako ruiny dvojposchodových arabských kúpeľov (známych ako hamam).
Počas prechádzky sa oplatí hľadať aj pozostatky kostolov z byzantských čias.
Citadela
Citadela bola postavená na najvyššom bode skaly a pôsobil ako posledné miesto obrany. Štruktúra bola byzantská pevnosť postavená na štvorcovom pôdoryse so štyrmi vežami na každom rohu. Zo severovýchodného konca citadely sa dlhý múr končil okrúhlou vežou.
Steny budovy prežili až do našich čias. Dostaneme sa k tomu za cca 15 minút od brány oddeľujúcej horné a dolné mesto.
Okolie citadely, žiaľ, nie je práve najlepším vyhliadkovým bodom – budeme sa môcť pozrieť na ruiny budov nižšie, no okolie už nevidno.
Neďaleko pevnosti stále sv. XVI storočia na severnom svahu skaly bol vchod umožňujúci prístup do Horného mesta. Len tam 1564 Maltézski rytieri sa pokúsili dostať do mesta, ale boli odrazení. Po tejto udalosti sa Osmani rozhodli zamurovať priechod a postaviť tzv Červená stena (Mura Rossa)ktorý dostal svoje meno vďaka červenej malte použitej pri jeho stavbe.
