San Maríno je najmenšia republika na svete.
Na rozdiel od zvyšku Európy tu stále prevláda duch stredoveku. Väčšina obyvateľov krajiny žije v starobylých domoch a hradoch. Je to krajina úzkych uličiek a nespočetných schodov. San Maríno je obľúbenou turistickou destináciou s 3 miliónmi návštevníkov ročne.
Je to krajina nachádzajúca sa v strede Talianska, na svahoch hory Titan, ktorá má tunel spájajúci ju s pobrežím Jadranského mora. Pri pohľade ďalekohľadom z vrcholu môžete vidieť Chorvátsko.
Rovnako ako ostatné mikrokrajiny ako Luxembursko, Andorra, Lichtenštajnsko a Monako, história San Marína je veľmi bohatá, siaha až do predstredovekých čias. Tu je zoznam vecí, ktoré ste pravdepodobne nevedeli.
Kresťanský kamenár Marinus založil San Maríno v roku 301.
Posledná bitka, ktorej sa San Maríno aktívne zúčastnilo, sa odohrala v roku 1463.
San Maríno sa nezúčastnilo prvej a druhej svetovej vojny a zostalo neutrálne.
Obyvatelia San Marína sú čestní, spoločenskí a menej expanzívni ako Taliani. Snažte sa nemať vzťah s obyvateľmi Talianska – nebudú príliš šťastní, pretože väčšina z nich má k svojej nezávislej krajine veľký rešpekt. Úradným jazykom je však taliančina.
Prvé pamätné pečate v krajine boli vydané v roku 1894.
Ak by každý v San Maríne išiel na štadión vo Wembley, zostalo by 56 318 prázdnych miest.
Vlajka San Marína bola oficiálne prijatá 6. apríla 1862. Modrá farba na vlajke predstavuje oblohu a biela farba predstavuje sneh pokrývajúci Mt. Titano.
San Maríno nikdy nebolo dobyté cudzincami.
Jedinými členmi OSN s menším počtom obyvateľov ako San Maríno sú Nauru, Tuvalu a Palao.
Obyvatelia San Marína pri predstavovaní hovoria nielen o svojom mene, ale aj profesii či pozícii v nejakej organizácii. 80 % z 32 tis. obyvateľov krajiny tvoria miestni obyvatelia a 19 % tvoria Taliani. Mnoho obyvateľov San Marínčanov žije v Taliansku, Francúzsku a USA.
Poštové známky sú tu vysoko cenené, keďže vďaka záujmu medzinárodných zberateľov známok tvoria asi 10 % príjmov krajiny.
Futbalisti San Marína počas svojej histórie dosiahli jedno víťazstvo – v zápase s Lichtenštajnskom. Výsledok je 1:0. Väčšina hráčov tímu má rôzne zamestnania a reprezentujú svoju krajinu ako amatéri.
Keď noviny v New Yorku informovali, že San Maríno vyhlásilo vojnu Británii v roku 1940, San Maríno napísalo Británii, že vojnu nevyhlásilo.
San Maríno sa zúčastnilo 12 letných olympijských hier a 7 zimných hier, no nikdy nezískalo medailu.
V roku 1861 vláda San Marína poslala list americkému prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi, v ktorom navrhol spojenectvo a ponúkol prezidentovi San Marína čestné občianstvo. Lincoln ponuku prijal.
V San Maríne neexistuje colná kontrola. Pri príchode do krajiny po ceste z Rimini nás víta symbolický oblúk s nápisom „Vitajte v krajine slobody“.
Nízke dane robia zo San Marína atraktívne miesto pre život a rozvoj podnikania. Ak však chcete získať občianstvo, musíte tu oficiálne žiť 30 rokov, ak ide o výhradné vlastníctvo, alebo 15 rokov, ak ste ženatý s obyvateľom San Marína.