1. Sýkorka je najznámejším vtákom poľskej zimy. Predovšetkým kvôli tomu, že potom veľmi často prichádza na kŕmidlá, že tam nasypané zrná staviame a jeme, ale veľký význam má aj ich sfarbenie. Sú veľmi pestré - čierna hlava s čiernym perím a žltozelené brucho a zelenkasté krídla sú nápadné, najmä na snehu.
2. Sýkorky sú o niečo menšie ako vrabce. Sú však oveľa žravejší. Počas dňa zjedia toľko jedla, koľko sami vážia. To znamená až 3 milióny hmyzu, ktoré rodina sýkoriek zjedla – dvaja dospelí plus asi 10 kurčiat – za jedno leto.
3. Sýkorky sa živia najmä rôznym hmyzom, obilím a v zime im ľudia občas vyvesia kúsky bravčovej masti, ktoré tiež nedočkavo zožerú.
4. Sýkorka patrí medzi šikovnejšie vtáky. Majú tiež veľmi dobrú pamäť – vedia si zapamätať, kde si iné vtáky držia zásoby alebo v ktorých domoch sa im sype obilie. Vďaka tomu si v zime rýchlejšie nachádzajú potravu.
5. Sýkorky žijú na takéto malé vtáky veľmi dlho. Je dokázané, že vo voľnej prírode sa dožívajú až 15 rokov.
6. V Poľsku sú sýkorky veľmi početné. Ich počet sa odhaduje na 4 milióny párov. Zaujímavosťou je, že tento druh je v Poľsku pod ochranou. Predovšetkým pre ich priaznivé účinky pri požieraní hmyzu, hlavne škodcov.
7. Sýkorky si často stavajú hniezda na území obývanom ľuďmi v štrbinách v stene či dierach, ale aj v priehlbinách, akýchkoľvek dierach či norách
8. Mláďatá sýkoriek sa veľmi rýchlo osamostatnia. Zvyčajne môžu vyletieť z hniezda po 20 dňoch. Neskôr sa zdržiavajú. Zvyčajne sa príliš nevzďaľujú od miesta, kde sa vyliahli.
9. Ich zobáky sú krátke, ale veľmi silné – ideálne na štiepanie semien.
10. Sýkorka môže byť namiesto čiernej a modrej aj operená. Ide o veľmi pestré operenie iného druhu sýkorky, ktorá sa vyskytuje v Poľsku.