Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Mayovia boli istý čas jednou z najväčších civilizácií v predkolumbovskej Amerike. Ak by sa niekto pokúsil opísať ich funkciu v „Novom svete“ odkazom na situáciu v Európe, dalo by sa povedať, že boli pre Nový svet tým, čím boli Gréci pre Európanov.
Hoci sa táto civilizácia nevyvíjala v úplnej izolácii od iných kultúr – jej úspechy majú svoje zdroje aj mimo civilizácie Mayov – pokrok v monumentálnej architektúre, hieroglyfickom písme a v presnom načasovaní (ktorého v minulosti nevystrašil ani slávny Mayský kalendár) mal urobiť práve to a nie iní ľudia.
Ľud, ktorého úspechy sú zatienené najväčšou záhadou a tajomstvom Mayov, teda tým, čo spôsobilo pád takej výnimočnej civilizácie. Kto boli Mayovia, ktorí sa transformovali z takej veľkolepej civilizácie na ľudí, ktorí žijú v skromných a chudobných dedinách?
1. Mayská civilizácia prekvitala v prvom tisícročí n. l.
2. Rýchly kolaps mayskej civilizácie sa odohral v 9. storočí. Na tejto jeseni bolo niečo apokalypsa. Mayské náboženské centrá zmizli, mestá boli opustené a stély (kamenné dosky), na ktoré Mayovia zaznamenávali svoje dôležité dátumy a sviatky, sa „vyparili“.
3. Hoci mayská civilizácia bola nepochybne veľkolepá, hovoriť o nej v termínoch „impérium“ je mierne prehnané, nemajúc korene v histórii – Mayovia mali mocenskú štruktúru, ktorá bola schopná „zhromaždiť“ a zorganizovať niekoľko miestnych skupín, ale ťažko sa hovorí o autorite, ktorá by organizovala a spravovala celé ich dedičstvo.
4. Základom mayskej ekonomiky bolo poľnohospodárstvo.
5. Príčiny kolapsu mayskej civilizácie môžu byť rôzne: ekonomický kolaps, ktorý spôsobil nedostatok potravín a skutočnosť, že veľa ľudí zomrelo od hladu, epidémie (napr. horúčka), sociálna revolúcia (napr. bratovražedná vojna), zemetrasenia, more vpády do hlbín zeme, alebo aj len to, že v mayskej civilizácii zrazu neboli žiadne ženy a žiadne nové deti.
6. Zástancom prvej hypotézy bol Sylvanus Morley - vynikajúci bádateľ mayskej civilizácie v medzivojnovom období.
7. Určite je pravda, že situácia Mayov nebola nikdy zvlášť stabilná, pretože mestské štáty, v ktorých žili, medzi sebou súperili, a tak nemohli vytvoriť jednotný štát, čo je podčiarknuté v bode 3.
8. Základnou spoločenskou jednotkou v mayskom spoločenskom systéme bol klan.
9. Medzi ich spoločenskú štruktúru patrili aj bojovníci, slobodní vlastníci pôdy, kňazi, vojenskí velitelia a aristokracia, ktorá viedla klany.
10. Mayovia sa zaoberali najmä týmito činnosťami: poľnohospodárstvom a vysoko rozvinutými remeslami. Rozvinuli aj obchod.
11. Obchodovali najmä so soľou, materiálom, otrokmi a poľnohospodárskymi produktmi.
12. Mayovia nepoznali chov zvierat.
13. Pestovali najmä kukuricu a fazuľu.
14. Bohovia, v ktorých Mayovia verili, boli zosobnení prírodnými silami.
15. Mayovia videli svet dualistickým spôsobom, verili v oddelené dobro a zlo a v boj medzi týmito dvoma oddelenými prvkami vo vesmíre.
16. Aby si Mayovia získali priazeň bohov, niekedy sa uchýlili k dramatickým praktikám, ako sú ľudské obete.
17. Mayovia verili v posmrtný život.
18. Mayovia v poľnohospodárstve využívali v časoch jeho rozkvetu spôsob pestovania, ktorý sa používal aj v starovekom Egypte - zavlažovačsko-záhradný spôsob.
19. Táto metóda im umožnila premeniť bažinaté a neúrodné miesta na kvitnúce záhrady.
20. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je téza, že mayská civilizácia skolabovala v dôsledku nešikovného, ba až neohrabaného prístupu k plodinám, dosť nepravdepodobná. Mayovia neboli „len“ farmári, boli to dokonalí farmári.
21. Aristokracia v mayskej kultúre bola vzdelaná, ľudia, ktorí nepatrili do tejto skupiny, neboli zvlášť zasvätení do fungovania ich vlastnej kultúry.
22. Úlohou tých, ktorí nepatrili k aristokracii, bola okrem iného výroba potravín, ktoré poskytovali základ materiálnej existencie pre všetkých.
23. Šľachta sa aktívne zapájala do rehoľného života a každodenne tí, čo pracovali na zemi, mali zasa styk s náboženskými obradmi, uskutočňovanými vo väčšom meradle, až „od prázdnin“.
24. Základným jedlom Mayov bola kukurica, fazuľa a rôzne druhy tekvíc.
25. Najčastejšie sa však jedla kukurica.
26. Kukurice boli „zasvätení“ aj niektorí bohovia tejto kultúry.
27. Kukurica sa potom pripravovala na viacero spôsobov. Dalo sa jesť napríklad atoly (dužina pripomínajúca našu kašu, pridávali sa do nej kúsky ovocia), soľ (polotekuté cesto), tamale (zelenina, občas mäsový prívarok), tortilly (tenké palacinky pečené na horúcich kameňoch) .
28. Mayovia tiež pestovali kakaovníky a vyrábali čokoládu na pitie.
29. Tekutá čokoláda sa nazývala „kráľovský nápoj“, pretože ju konzumovala iba aristokracia.
30. Kakaovými bôbmi ste mohli platiť na miestnych mayských trhoch.
31. Platiť sa dalo aj úlomkami jadeitu - kameňa, ktorý patril medzi Mayy najviac oceňovaný kameň.
32. Jadeit bol natoľko cenený, že sa ukladal do hrobov zosnulých.
33. Bohatí Mayovia si pripravovali jadeitové masky (posmrtné). Mali im poskytnúť „večnú tvár“.
34. Mayovia pestovali čakan, z ktorého šťavy sa dnes vyrábajú žuvačky.
35. Mayovia však pestovali tento strom len pre chutné ovocie.
36. Výrazný nos bol v mayskej civilizácii považovaný za výraz aristokratickej krásy.
37. Mayovia nevedeli taviť a spracovávať železo, ale s kameňom pracovali úplne dobre.
38. Na ich území sa tiež nenachádzali ložiská zlata či medi, ku ktorým mali prístup napríklad Aztékovia.
39. Zlato niekedy dovážali Mayovia, hlavne na výrobu náboženských predmetov, ale inak kovy nepoužívali.
40. Ich zbrane boli prevažne z pazúrika a obsidiánu – kryštalickej glazúry sopečného pôvodu.
41. Mayovia nepoznali koleso.
42. To, čo zvykli cestovať na väčšie vzdialenosti, bola lodná doprava.
43. Mayské námorníctvo vraj schválil Krištof Kolumbus.
44. Pre Mayov bol dôležitý vzhľad a móda. Ženy nosili početné ozdoby a farebné a svetlé oblečenie. Muži si maľovali telá a po sobáši si telo vyšantili tetovaním.
45. Mayovia viazali lebky detí, aby ich hlavy dostali podlhovastý tvar, pripomínajúci kukuričný klas.
46. Určujúcim faktorom krásy pre Mayov bol zjavne strabizmus.
47. Mayská aristokracia sa vraj starala o zuby ako len mohla a zdobila si zuby kúskami drahých kameňov.
48. Mayovia údajne úmyselne vyvolali škúlenie, keď pred malé dieťa zavesili pohyblivú hračku. Táto hračka upútala pozornosť, ale aj pokazila zrak.
49. Niektorí z výskumníkov mayskej kultúry veria, že ich architektúra im prináša viac slávy a hrdosti ako všetko zlato a poklady iných kultúr.
50. Najväčšie stavby boli postavené v severných nížinách mayskej civilizácie.
51. Mayovia stavali pyramídy, na ktorých vrchole stavali chrámy. Stavali však aj samostatne stojace kultové centrá.
52. Jedným z prvkov takýchto centier boli futbalové ihriská. Bola to „rituálna“ hra.
53. Španieli nazývali pravouhlé budovy na slávnostné účely „paláce“.
54. Medzi ďalšie mätúce názvy, ktoré konkvistadori dali mayským stavbám, patria napríklad „Pác guvernéra“, „Hrad“, „Akropola“, „Kláštor“, „Dom kúzelníka“, „Holubí dom“ alebo „Obchodné námestie“. Tieto názvy, hoci Európanom zneli „povedome“, v skutočnosti nemali veľa spoločného s účelom budov, ktoré postavili Mayovia.
55. Murované stavby sa privážali len na slávnostné a sakrálne účely. Dokonca aj mayská aristokracia žila vedľa takýchto budov, v domoch postavených z hliny a trstiny.
56. Mayovia údajne neplánovali stavbu starostlivo, stavali budovy neusporiadane a neplánovane. Ale nejakým zázrakom dokázali vybudovať pôsobivé mestá.
57. V mayských náboženských budovách by sa žilo ťažko, aj keby ste chceli – izby v nich boli údajne nepohodlné a stiesnené.
58. Masívnosť stien mayských budov bola väčšia ako veľkosť miestností.
59. Hlavným stavebným materiálom Mayov bol vápenec. Je to mäkký a ľahko spracovateľný materiál.
60. Medzi budovami boli umiestnené vápencové dosky pokryté basreliéfmi a hieroglyfmi.
61. Až do 90. rokov 20. storočia bolo písanie starých Mayov výzvou pre archeológov a epigrafov.
62. Patrón spisovateľov v mayskej kultúre je zobrazený ako vrešťan, druh americkej opice. Do obrazov so svojimi podobizňami horlivo kreslí hieroglyfy.
63. Mayov fascinovala astronómia, ako aj počet času.
64. Mayský kalendár pozostávajúci z 360 dní sa nazýval Haab. Okrem toho vytvorili kalendár s piatimi dňami, ktoré považovali za nešťastné. Tento „nešťastný“ kalendár nazvali Uayeb.
65. Mayovia sledovali oblohu voľným okom – šošovky si nezmazali.
66. Postavené budovy však dokázali dokonale prispôsobiť pozorovaniu oblohy. Stavali budovy orientované podľa svetových strán, ktorých prvky, napríklad okná, špicaté štíty či nárožia, umožňovali označovať polohy stúpania a západu nebeských telies na oblohe.
67. Mayovia verili, že osud spoločnosti aj jednotlivcov závisí od pohybu nebeských telies.
68. Preto prikladali veľký význam dňu narodenia – zo sústavy nebeských súhvezdí sa snažili vyčítať, aký môže mať človek život a osobnosť.
69. Mali rituálny kalendár nazývaný Isolkin.
70. Mayovia údajne neustále tušili apokalypsu. Žili v neustálom strachu z konca sveta.
71. Takýto strach bol spôsobený presvedčením, že existuje veľa svetov, ktoré cyklicky vznikajú, prekvitajú a potom sa prudko zrútia. Ich myslenie bolo osudné.
72. Verili, že pred svetom, v ktorom oni sami existovali, boli štyria iní.
73. Deň „pádu“ sveta Mayovia precízne vypočítali – pád tohto sveta mal nastať 24. decembra 2011.
74. Mayovia hovorili o oblohe ako o „strakatej koži božského jaguára“.
75. Podobne aj ich chápanie Zeme bolo špecifické. Mysleli si, že Zem je plochá v tvare štvorca s rohmi smerujúcimi do 4 hlavných smerov. Každý z týchto rohov mal inú farbu. Červená bola priradená k východu, biela k severu, čierna predstavovala západ a žltá reprezentovala juh. Zelená je zasa farbou stredu.
76. Podľa Mayov svet v tejto podobe spočíval na chrbte obrovského krokodíla, ktorý plával na jazere, kde zasa rástli lekná.
77. Mayovia verili, že svet bol v nebezpečenstve nielen v čase jeho kalendárneho kolapsu, ale aj počas piatich nešťastných dní, ktoré sa každý rok objavia. Boli to „Hrozné dni Uayeba“.
78. Aby sa predišlo katastrofe, počas týchto nešťastných dní Mayovia obetovali bohom nejakú krvavú obeť.
79. Mayovia nie vždy obetovali ľudí (hoci sú často takto zobrazovaní v popkultúre). Zvieratá obetovali rovnako ochotne, ak nie ochotnejšie. Ak však podľa Mayov bolo treba priniesť ľudskú obeť, často si na obetovanie vyberali opustených alebo osirelých ľudí (čo malo byť podľa nich o niečo „humánnejšie“ ako obetovanie ľudí, ktorí mali rodiny a milovali tie).
80. Boli to mayskí nástupcovia – Toltékovia a Aztékovia – ktorí ešte len začali prinášať obete v státisícoch ľudí.
81. Mayovia uctievali mnohých bohov. V ich panteóne nájdete zmienky až o 166 postavách.
82. Jedným z najvýznamnejších bohov bol Itzamna - vynálezca písma, strážca vedomostí a tiež boh nebies.
83. Významné boli napríklad aj Ixchel – bohyňa tkania, medicíny a pôrodníctva, ako aj Mesiac a potopa a Ah Kinchil (boh slnka, známy ako „božský jaguár) a Ix Ch'up, bohyňa mesiaca.
84. Boh smrti sa nazýval rôzne, napr.: Cumhau, Ah Puch, Cizin.
85. Na čele všetkých bohov bol boh patrón aristokratov, zobrazovaný ako operený had.
86. Starovekých Mayov možno považovať za vynálezcov futbalu.
87. Hoci na ihrisku zaviedli hru s loptou, ich „futbal“ mal ďaleko od súčasnej podoby – hovorí sa, že počas hry (alebo skôr rituálu) sa človek nemohol dotknúť lopty rukami ani nohami. Iba ostatné časti tela. Hra nebola pre zábavu, ale mala náboženský charakter.
88. Lopta, ktorú Mayovia hrali, bola taká tvrdá, že na hru nosili kožené chrániče.
89. Mayovia si pri takýchto aktivitách obľúbili verejnosť – ihriská obkolesili stojanmi.
90. Hranie futbalu bolo v mayskom svete tiež dosť dramatické - stalo sa, že porazený tím bol obetovaný bohom.
91. Mayom, ako aj iným národom, veľmi ublížil príchod španielskych dobyvateľov.
92. Prvé stretnutie Mayov so Španielmi bolo celkom náhodné – počas plavby „spadli“ na loď Krištofa Kolumba.
93. Mayovia boli vďaka vysokej úrovni ich kultúry nazývaní „Gréci starovekej Ameriky“.
94. Rozvoj mayskej civilizácie bol o to veľkolepejší, že sa rozvíjala v krajne nepriaznivých oblastiach pre ľudí. Mayovia museli nielen bojovať o prežitie, ale zložiť aj 6. skúšku.
95. Jednou z mayských „tematických posadnutostí“ bolo uvažovať o pojme času.
96. Keď mayskí kňazi oznámili príchod mimoriadne nešťastného a nebezpečného obdobia, Mayovia predviedli „tanec ohnivej očisty“. Najprv sa okolo ohňa len tak tancovalo, ale keď sa oheň uhasil, tancovalo sa aj na žeravom uhlí.
97. Napriek skutočnosti, že Mayovia neboli najbrutálnejšími z vynikajúcich starovekých civilizácií, krv, vrátane ľudskej, zohrávala v ich obradoch osobitnú úlohu.
98. Boh búrok a hromu - jedno z najvýznamnejších božstiev Mayov - bol daný ako obeta pre malých ľudí, hlavne deti od 3 do 11 rokov.
99. Nevinné, „čisté“ osoby vlastnili to, čo Mayovia nazývali „krv duše“. Takáto krv sa veľmi horlivo používala v rituáloch. Existoval dokonca obrad „duša – krv“.
100.Najznámejším a najznámejším mayským rituálom je „obeta na vrchole pyramídy“.