Staroveký Korint (grécky: Αρχαία Κόρινθος) otvára nám to aspoň pár asociácií v našich hlavách. Mesto Debauchery, cieľ Svätý Pavol alebo chrám známy svojimi prostitútkami (dcéry Korintu). Treba však podotknúť, že história tohto miesta je oveľa komplikovanejšia a niektoré očividné sú len mýty.
Hoci sa z niekdajších monumentálnych stavieb starovekej polis zachovalo len málo, archeologické nálezisko nachádzajúce sa na okraji moderného Korintu by malo zaujímať mnohých sympatizantov staroveku.
História a mýty
Mýtický Korint
Príbeh Sizyfos legendárneho korintského kráľa poznáme zo škôl. Tento obľúbenec bohov ich často pozýval na hostiny do svojho paláca. Žiaľ, nedokázal držať jazyk za zubami a pravidelne „koloval“ chýry o božských milostných aférach. Obyvatelia Olympu ho odsúdili na smrť, a hoci sa ich Sizyfos niekoľkokrát pokúsil prekabátiť, nakoniec pristál v Tartaruse, kde bol odsúdený odvaliť veľký kameň do kopca. Problémom však bolo, že kameň zakaždým spadol a s prácami sa muselo začať odznova.
Mesto sa spája aj s ďalšími mýtickými hrdinami – mal tu vyrastať Oidipus. Nešťastník nevedel, že si ho adoptovali vládcovia Korintu. Keď sa dopočul, že je predurčený zabiť svojho otca a oženiť sa s matkou, utiekol z mesta a odišiel do svojej rodnej krajiny. Thébykde nevedomí splnili proroctvo.
Ďalším tragickým príbehom súvisiacim s Korintom je mýtus o p. Glauke. Tieto sebavedomé dcéry Kráľ Kreon zviedol hrdinu Jason. Stalo sa, že Jason bol predtým spojený s čarodejnicou Medea. Hnev zachmúrenej kolchidnej princeznej bol strašný. Predstierala priateľstvo a ponúkla Glaukovi krásne tkané rúcho. Len čo dievča na seba látku navlieklo, vzbĺklo. Dodnes sa turistom predvádza tzv Glaukeova fontána kde sa umierajúca žena snažila uhasiť plamene.
Prostitúcia, ktorá… neexistovala!
Počas klasického obdobia sa Korint stal známym centrom uctievania Afrodita. Dlhé roky sa verilo, že išlo o miesto tzv chrámová prostitúcia. 19. storočie bádatelia popustili uzdu svojej fantázii (alebo možno aj vlastným skrytým túžbam) opisujúc stovky kňažiek, ktoré sa odovzdali na chrámových schodoch každému, kto sa obetoval bohyni. To všetko majú na svedomí zmienky geografa a cestovateľa Strabo a grécky básnik Pindara. Ich texty sa dlhé roky čítali ako opisy chrámovej prostitúcie, no moderní učenci začínajú takéto interpretácie spochybňovať. Historik Stephanie Budinová všimol si, že Strabón navštívil mesto v čase, keď kult Afrodity utíchol, a požičal si svoje príbehy o tisíckach prostitútok z opisov Babylon pri Herodotos. Stalo sa, že „otec histórie“ vymyslel svoj príbeh, ktorý chcel zdôrazniť nadradenosť gréckej kultúry týčiacej sa nad nespútanou Áziou. Iná situácia je pri Pindarovom texte, ktorý vôbec nespomína prostitútky kňažky, ale len prostitútky, ktoré sa zúčastnili na obradoch na počesť bohyne.
Bohatstvo Korintu
Bez ohľadu na to, či existovala posvätná prostitúcia alebo nie, v Korinte žil nejeden predstaviteľ „najstaršieho povolania na svete“. Bolo to spôsobené dynamickým rozvojom mesta, ktoré si rýchlo vyslúžilo pomenovanie „luxusné“. Preslávili ho najdrahší bojovníci Grécka, bolo centrom umenia, ale aj miestom, kde sa peniaze ľahko míňali na potešenie.
Tento stav dokonale vystihuje príslovie, ktoré citoval v rímskych časoch Horace "Nie každý dostane výlet do Korintu". Samozrejme, rozhodujúce tu bolo bohatstvo cestovateľskej „peňaženky“.
Prosperita Korintu bola spôsobená jeho perfektnou polohou na križovatke najkratších námorných (východ-západ) a pozemných (sever-juh) ciest. Polis mal dva prístavy - Lechajon v Korintskom zálive a Kenchereaj v Sarónskom zálive, čo umožnilo aktívny stredomorský obchod. Už v 8. storočie pred Kristom Korinťania založili Syrakúzy, jednu z najdôležitejších gréckych kolónií v modernom Taliansku.
IN 7. storočie pred Kristom Korint sa stal jedným z najaktívnejších centier umenia a remesiel. IN 5. storočie pred Kristom patril k trom najväčším gréckym mocnostiam a zúčastnil sa všetkých väčších potýčok s Peržanmi.
Mesto spolu so susedným kopcom Akrokorint (na vrchole ktorého sa nachádzala jedna z najväčších gréckych akropol) a prístavom Lechajon obklopovalo cca. 20 km obranný múr.
Koniec a znovuzrodenie
Veľké bohatstvo spravidla prináša aj veľké nebezpečenstvá. Staroveký Korint bol niekoľkokrát prepadnutý a vyplienený. Rok, ktorý však dopadol pre mesto najtragickejšie 146 pred Kr keď rímski vojaci plienili a drancovali mesto. Útočníci zbúrali obranné múry a väčšinu monumentálnych budov.
Vrátil sa mu len lesk Július Caesar v 44 pred Kr. Na jeho príkaz bolo mesto prestavané na rímsku kolóniu Laus Iulia Corinthiensis.
Apoštol pohanov
V nasledujúcich desaťročiach sa v meste prestavanom Caesarom usadilo veľa Židov. Prišiel sem neskôr sv. Paul a založil kresťanské spoločenstvo. Hlásať evanjelium na mieste, ktoré práve získavalo svoj bývalý lesk, nebola ľahká úloha. Sám svätec o tom píše na začiatku 1. listu Korinťanom: Stál som pred tebou v slabosti a strachu a s veľkým chvením.
Napriek mnohým problémom a nevôli niektorých Židov bola misia apoštola Pavla úspešná. Po niekoľkých mesiacoch pobytu budúci svätec opustil veľkú skupinu kresťanov v Korinte. Keď opustil mesto, dvakrát im poslal listy, v ktorých napomínal a poučoval nasledovníkov Krista. Možno to bola sláva „dcéry Korintu“, vďaka ktorej Pavol z Tarzu zahrnul do svojho listu "Hymna na lásku" - akoby v opozícii k žiadostivosti a zhýralosti.
Turistom sa ukazuje tzv "Puch svätého Pavla" teda tribúna, na ktorej mal stáť Apoštol počas súdu. Židia ho obvinili z porušenia zákona. Pavol ani nestihol otvoriť ústa, pretože rímsky prokonzul považoval obvinenie za také absurdné, že nariadil žalobcov vyhodiť z budovy. Gréci bránili svätca a zbili predsedu synagógy.
Umenie a hry
Nemožno nespomenúť tzv "korintský poriadok" teda jeden z najvýznamnejších dekoratívnych systémov staroveku. Od iónskeho štýlu sa líšil štíhlymi stĺpmi s ozdobnejším vrchom. Podľa legendy ho vynašiel architekt Callimachuskeď videl, ako obetný kôš položený na hrob mladej dievčiny zarastá akantom.
Tento štýl bol oveľa obľúbenejší v starovekom Ríme. Stalo sa to kvôli náčelníkovi Sullaktorý si z Atén „požičal“ niekoľko hlavíc stĺpov a umiestnil ich na rímsky Kapitol. Ich zdobenie tak očarilo Rimanov, že ich začali používať univerzálne.
V prípade korintského rádu si vedci nie sú istí, či sa tu skutočne narodil. Vieme však, že majstri pôsobiaci v Korinte významne prispeli k rozvoju ranej fázy dórskej sakrálnej architektúry tým, že okrem iného predstavili basreliéfy v tympanónoch a terakotové architektonické prvky.
V oblasti umenia vynikal Korint aj vo výrobe váz a amfor, v maliarskych a bronzových výrobkoch. Predmety vyrobené korintskými majstrami možno nájsť v archeologických múzeách po celej Európe. Spomínaný Strabón, poskytujúci informácie o drancovaní mesta Rimanmi, ľutuje, že mnohé z majstrovských diel vojaci nenávratne zničili. Dodáva však, že mnohé umelecké diela umiestnené v rímskych chrámoch pochádzajú práve odtiaľto (z Korintu). Niektoré majú aj mestá v okolí Ríma.
Korint sa preslávil aj športovými súťažami. Každé dva roky sa tu konali takzvané Istmické hry. Zúčastniť sa ich mohli hráči zo všetkých politík a boli obetovaní Poseidon. Názov hier pochádza zo slova „isthmus“, čo znamená krk, a v v tomto prípade úzka šija oddeľujúca Peloponéz od zvyšku Grécka. Práve v tejto oblasti sa nachádzal chrám boha morí a štadión.
Samotná šija však robila námorníkom problém, nútila ich obísť celý Peloponéz. Takže myšlienka vykopať kanál, ktorý by umožnil cestovanie, sa vrátila vo všetkých vekoch. Rímski cisári a Benátčania sa o to pokúšali, no neúspešne. Toto ťažké umenie malo úspech iba v r XIX storočia v čase, keď sláva exkluzívneho Korintu a jeho „dcéry“ bola len minulosťou. Tak vznikol známy Korintský prieplav.
Staroveký Korint: Navštívte archeologické nálezisko
Na návšteve turistov Staroveký Korint Čaká na vás malé archeologické nálezisko s múzeom. Na pokojnú návštevu nám stačí od 60 do maximálne 90 minút.
Z monumentálnych stavieb gréckeho a potom rímskeho Korintu sa zachovalo len málo. Najvýznamnejšou pamiatkou sú ruiny postavené na malom archaickom kopci Apolónov chrám s cca 540 pred Kr..
Budova je dórsky peripteros s rozmermi 21,49 x 53,82 m v minulosti obklopený radovou kolonádou pozostávajúcou z 6 a 15 stĺpcov (momentálne je ich len pár).
Chrám bol srdcom starovekého Korintu. Okolo neho sa rozvinulo obchodné, kultúrne a náboženské centrum mesta. Hneď vedľa sa nachádza agora, najvýznamnejšie z námestí mesta, aj keď by to mohol byť lepší výraz fórumpretože v dnešnej podobe vznikol až v rímskych dobách.
Ďalšie vybrané pamiatky archeologického náleziska:
- bem st. Paul - malé pódium stojace v centrálnom bode agory (v rímskom svete slúžilo ako tribúna tzv tribúna), kde sa podľa tradície súd sv. Paul,
- Glaukeova fontána vytesané v západnom svahu kopca Apolónovho chrámu, o ktorom sme sa zmienili pri uvádzaní populárnych mýtov súvisiacich s Korintom,
- monumentálna rímska fontána Peirene (približne z roku 160) - bol vztýčený priamo nad prameňom, ktorý podľa tradície vytryskol, keď sa kopyto Pegasa dotklo zeme. Voda vytekajúca z nej mala inšpirovať básnikov a tých, ktorí vo veľkom počte prichádzali do Korintu hľadať inšpiráciu a inšpiráciu,
- reprezentatívna Lechajońska ulica, v minulosti bola obojstranne uzavretá kolonádou. V dávnych dobách to bol prvý úsek cesty spájajúcej agoru s prístavom. Najvýznamnejšie z mestských námestí opustila brána tzv propylejami.
- stopové ruiny bazilík, rímskych chrámov, Asklépiov chrám a ďalšie objekty.
Po návšteve miesta vykopávok môžeme zájsť do múzea, kde boli zhromaždené nálezy z rôznych období – od neskorej doby bronzovej až po byzantskú éru.
V jednej z miestností uvidíme predmety z praveku. V ďalšej boli zozbierané predmety z troch období: geometrické, archaické a klasické. Potom na nás budú čakať zbierky z rímskych čias - medzi nimi sochy rímskych panovníkov, nástenné maľby a keramika (aj byzantská).
Ďalšia z miestností predstavuje nálezy súvisiace s Asclepieon, ako sa nazýval Asklépiova svätyňaktorá slúžila ako dnešná nemocnica. Základom výstavy sú rôzne druhy votívnych darov (vrátane častí tela v životnej veľkosti z terakoty z druhej polovice 4. storočia pred Kristom).
Na západnej strane parkoviska si dodatočne pozrieme pozostatky rímskeho Odeonu. Dnes nie je ľahké uveriť, že v časoch najväčšej slávy dokázala aj ubytovať 3000 divákov. Stavba bola postavená v r 1. storočie, však v ďalšom storočí zrejme vďaka zdrojom Herodes Atticusbola rozšírená.
O kúsok ďalej, na severnej strane parkoviska, boli vynesené na denné svetlo ruiny divadla, ktoré by sa dalo aj ubytovať 15 000 ľudí. Jeho počiatky siahajú až na vrchol 5. storočie pred Kristomaj keď bol v priebehu storočí niekoľkokrát prestavaný.
Vstupenky a otváracie hodiny
Vstupenka stojí 8€. (od roku 2022)
Aktuálne ceny vstupeniek a otváracie hodiny si môžete pozrieť na oficiálnej stránke gréckeho ministerstva kultúry (kliknite sem).
Drive
Archeologické nálezisko sa nachádza v malej osade Archea Korinthos (grécky: Αρχαία Κόρινθος)čo je cca 4 km z moderného Korintu. Stojí za to pamätať pri plánovaní vášho príchodu verejnou dopravou. Z Atén sa do Korintu dostaneme autobusom alebo vlakom KTEL (vlaková stanica je na okraji mesta), po ktorej nás čaká ešte pár kilometrov.
Najpohodlnejšie je chytiť si taxík. Určite v minulosti medzi Korintom a Archea Korinthos jazdila verejná doprava, ale to by ste si museli zistiť až na mieste.
V prípade príchodu autom by sme nemali mať žiadne väčšie problémy. Súradnice parkoviska sú: 37.906139, 22.877980.