Retsina je druh gréckeho vínavyrobené s prídavkom živice borovice stredomorskej (pinus halepensis). Práve živica mu dodáva charakteristickú dochuť a vôňu, trochu pripomínajúcu terpentín. Nezabúdajte však, že ak je víno kvalitné, jeho charakteristická balzamiková vôňa neznižuje vôňu hrozna.
Informácie a zaujímavosti
Retsina sa vyrába hlavne blízko Atén, v regióne Attika. Získal oficiálne štatút tradičného výrobku. Je 100% grécky výrobok a nevyrába sa v žiadnej inej krajine.
Ako zaujímavosť prezrádzame, že ročná produkcia retsiny dosahuje 500 000 hektolitrov a v súčasnosti tvorí desať percent celej produkcie vína v tejto krajine. Dôležité je, že retinovať možno konzumovať už niekoľko týždňov po lisovaní.
Ako hovoria Gréci – retsinu budete buď milovať, alebo nenávidieť. Nie každému sa to bude páčiť. Milujú ju najmä starší Gréci, Netrpezlivo po ňom siahajú aj turisti. Neexistuje žiadna krčma, ktorá by nepodávala mierne vychladenú lahodnú retsinu.
Víno má jemné, mierne žltkastý nádych. Vyrábajú sa najmä z hrozna odrody Savatiano, ale aj z Roditis a iných. Nie každý vie, že retsina sa vyskytuje aj ako víno Ružová (ale musíte mať veľké šťastie, aby ste ich našli).
Retsina odporcovia považujú za podradné víno. V skutočnosti máte na prvý dojem ten dojem. V obchodoch sú dva druhy živice. Lacné uzáverové fľaše v cene cca 2€ktoré pravdepodobne neuspokoja skutočných gurmánov vína. Nebude tiež žiadnym prekvapením, že najlacnejšie produkty majú jednoducho nižšiu kvalitu.
Nezabúdajme však, že retsin vyrábajú aj renomovanejší výrobcovia (napr. Kechris). Ich produkty sú dostupné v klasických 0,75l fľašiach od 6 až 20 €. Je to určite lepšia voľba pre ľudí, ktorí chcú ochutnať kvalitný retsin.
História živice
Retsina bola známa pred viac ako 2000 rokmi. Sklo v tom čase ešte nebolo známe, preto sa víno uchovávalo v hlinených amforách. Aby sa do amfory nedostal kyslík, ktorý by nápoj pokazil, hlina bola zvnútra napustená živicou z borovice. O niečo neskôr sa pridával aj dovnútra ako konzervačný prostriedok a používal sa na utesnenie ústia hrdla amfory. Ako správne tušíte, práve vďaka živici vznikla špecifická chuť retsinu.
Retsina chutí najlepšie v lete v prímorskej taverne. Najmä v spoločnosti tradičných gréckych predkrmov – plátok syra feta a olív, poliaty lahodným olivovým olejom a ochutený oreganom. Nebuďte prekvapení, keď čašník obslúži namiesto pohárov do sklenenej retsiny. Práve z pohárov sa pije najčastejšie, aj keď ako víno by bolo správnejšie piť z klasických lámp.
V Grécku sa najčastejšie konzumuje živica ako aperitív alebo ako víno podávané počas výdatnej hostiny. Nie je to veľmi obľúbený nápoj na pitie doma.
O obrovskom úspechu retsiny môže dosvedčovať skutočnosť, že jej pomenovaný po … asteroide. Objavil ho 24. marca 1979 Paul Wild. Na 28. medzinárodnom zhromaždení astronómov v roku 1982 v Patrase v Grécku mal bádateľ možnosť prehliadnuť si Peloponéz a popíjať lahodnú osviežujúcu retsinu. Dá sa usúdiť, že víno mu chutilo výnimočne.
Pánovi veľmi pekne ďakujem Sławomir Paliwoda zo Solúna za podstatnú pomoc pri aktualizácii nášho článku.