Svätá hora Athos
Polostrov Athos (grécky: Agion Oros) je miesto, ktoré je fascinujúce a zároveň kontroverzné. Zložitá história regiónu, ťažkosti s prístupom a početné bizarné vyhlásenia tamojších mníchov zvyšujú záujem turistov.
Podľa vzoru sv. Bazalka
Pravoslávna cirkev, pravda, uznáva predchodcov mníšstva sv. Antonia Veľkého a mnícha Pachomia je to však otec mníšskeho života, ktorý robí sv. Bazila Veľkého. Autorom je tento duchovný zo 4. storočia jedno z prvých pravidiel náboženského života. Trochu sa líšila od latinského pravidla sv. Benedikta (väčšia nezávislosť mníchov od predstavených a menší dôraz na nevyhnutnosť práce mníchov) a formoval tak špecifickosť pravoslávnych kláštorov.
Legendárne začiatky Athosu
V dejinách náboženského života na hore Athos vidíme stret troch spôsobov chápania tohto povolania: anachoretika (pustovnícky život, v izolácii), cenobitizmus (dobre organizované komunity s jasne stanovenými úlohami) i a prioritou (voľné a často menšie komunity, veľký dôraz na individualizmus mníchov).
Podľa legendy bola prvá komunita založená na polostrove v prvom storočí nášho letopočtu. Išla si to obliecť Maryktoré si našli cestu do týchto oblastí po havárii lode plaviacej sa na Cyprus. Miestni ľudia privítali Kristovu Matku ako svätú, a preto si ju vzali Agion Oros pod tvoju ochranu. Poznamenala to však v týchto oblastiach môžu žiť iba muži (a konkrétnejšie len tí, ktorí nosia fúzy). Súviselo to so špecifickým východným chápaním spirituality, podľa ktorého bola pre mnícha najdôležitejšou učiteľkou Božia Matka.
Čo hovoria historici?
Historici posúvajú začiatky mníšskeho života na Athose na začiatok 9. storočia. Kto boli prví mnísi, nevieme. Podľa jednej myšlienky sa tu usadili miestni muži, ktorí chceli zasvätiť svoje životy Bohu, podľa inej prišli do Agion Oros niektorí kresťanskí utečenci z ďalekých krajín. Prvé konkrétnejšie informácie sa objavia v polovici deviateho storočia.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa vtedy athoskí mnísi zapojili do obrany kultu obrazov a za týmto účelom vyslali svojich zástupcov do Konštantínopolu. Druhým zdrojom poznatkov o prvých obyvateľoch Athosu sú životy svätých (sv. Peter Atoski a blahoslavený Eufemius Nový).
Cisárske privilégiá
Krajiny polostrova bohužiaľ neboli vhodné na pestovanie, preto sa niektorí mnísi museli presťahovať do ďalších, úrodnejších oblastí. To viedlo ku konfliktom s farmármi žijúcimi v okolí. Preto sa spoločenstvo Athos snažilo o cisárske privilégium. Jednou z najdôležitejších takýchto výsad bola zlatá bula Basila I.. Tento dokument oslobodil monstery od daní a dal im právnu subjektivitu. Postupní cisári potvrdili a predĺžili udelenie Bazila I. Ten však skutočne povstal problém vymedzenia hranice kláštorné majetky. Obyvatelia neďalekého Ierissosu pretože nesúhlasili s názorom mníchov, ktorí tvrdili, že hranica Athosu končí v predmestí mesta. Mešťania mysleli si, že by to malo viesť na vrchol hory Zigos. Komisia vyslaná cisárom označil hranicu rozdelením spornej oblasti na polovicu. Tento stav pretrváva dodnes.
Osud
Mníšske komunity sa rozrástli a nevyhnutne si začali osvojovať cenobitský spôsob fungovania. Z obdobia stredovek prídu najznámejší kláštorov ako napr. Veľká Lávra (polovica 10. storočia) alebo obývané Rusínmi St. Pantaleimon (začiatok 12. storočia). Prekvapivo komunita Agion Oros prekvitali v 16. storočí (v tom čase zrejme žil na polostrove 20 tisíc mnísi). Je to zaujímavé, pretože mníšska republika bola vtedy pod nadvládou Osmanov. Noví vládcovia uvalili na Athos daň, ale na oplátku za tribút nechali mníchov na pokoji. Postupní sultáni však zvýšili uložené bremeno, ktoré viedli k rozpadu kláštorov a formovanie mníchov do idiosynkratických spoločenstiev.
V roku 1822 Athos výrazne pomohol gréckemu povstaniu smerom k nezávislosti, čo malo za následok prenikanie tureckých vojsk na polostrov. Napriek konečnému víťazstvu Grékov zostal osud mníšskej republiky neistý. Až zmluva zo Sevres z roku 1920 udelila Athos gréckej vláde, a to uznal autonómiu republiky. Agion Oros svetovej vojny bol v osobnej starostlivosti Hitlera, ktorá zachránila kláštory pred zničením. Po ústupe Nemcov sa však na polostrov dostali komunistickí partizáni. Až po niekoľkých mesiacoch získali kláštory úplnú nezávislosť.
Kontroverzie
Mnísi z komunity Agion Oros sú považovaní za mimoriadne konzervatívnycha mnohé z ich oficiálnych vyhlásení a zvykov sú kontroverzné. Ahoj kláštorov je proti univerzálnej elektrifikácii a nesúhlasí s uvedením nových technických zariadení do užívania. Sú tam aj kláštory negatívny postoj k pokusom o dohodu s rímskokatolíckou cirkvou. Mnohí mnísi vychádzajú aj s kritike Európskej únienapríklad ju obvinil z pokusu čipovať ľudí apokalyptickým znamením šelmy. Všetky komunity sú za zákaz vstupu žien na polostrov, čo vyvoláva prudký odpor najmä vo feministických kruhoch.
Praktické informácie (aktualizácia 2022)
Kontroverzný Autonómna republika Mount Athos je miesto, ktoré by mnohí chceli navštíviť, no nie veľa. Ženy majú vstup do republiky zakázaný. Muži sa tam dostanú, no nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Ak však potrebujeme len „vidieť zhora“ pohorie Athos, potom sa môžeme vydať na plavbu, ktorá prechádza tesne okolo tohto zaujímavého miesta.
Ako sa dostať do Agion Oros? (aktualizácia 2022)
Začiatkom 20. storočia poľský kňaz a cestovateľ, jezuita Marcin Czermiński napísal:
„Ako sa parník blíži k Athosu, oko vidí stále úžasnejšie detaily (…) Na pozadí tejto divočiny ľudská ruka po stáročia stavala pustovne, scénky a kláštory. Niektoré sa týčia na kamennej skale, ako štvorstranné opevnené hrady s vežami a vysokým múrom (…) Iné sa skrývajú v údoliach pri rieke s hlukom padajúcim do egejských hlbín, iné roztrúsené v neprístupných skalách, resp. lastovičie hniezda pripevnené na skalách, zdá sa, že visia nad priepasťou“.
Moderný turista bude zrejme nútený uspokojiť sa len s výhľadom z mora. Ak chcete vstúpiť na polostrov, musíte sa dostať špeciálne vízum. Okrem toho môže každý deň vstúpiť do Agion Oros iba desať mužov inej ako pravoslávnej viery. Na zvyšok je preto pripravená plavba loďou po malebnom polostrove.
Plavby (aktualizácia 2022)
Na trhu sú rôzne ponuky plavieb, počas ktorých môžeme vidieť polostrov Athos, každý z nich sa môže od ostatných mierne líšiť, a to ako z hľadiska trvania, ceny, tak aj programu takéhoto zájazdu.
Väčšina plavieb odchádza z prístavu Ormos Panagias.
Kľúčové prehliadky
Spoločnosť Keytours organizuje exkurzie zo Solúna, odkiaľ nám ráno odchádza autobus do malého prístavu v r. Ormos Panagias, kde sa nalodíme na trajekt a vydáme sa na plavbu za „Svätou horou“ a jej kláštormi. Obdivovanie majestátneho polostrova z vody je veľmi príjemným časom na oddych.
Na spiatočnej ceste bola zorganizovaná jedna zastávka – mimo Republiky Athos, hneď za jej hranicami v malej dedinke Uranoupoli (Ouranoupoli), kde sa môžete poprechádzať po pláži, prejsť sa po uliciach, nakúpiť suveníry alebo zájsť do niektorej z krčiem či reštaurácií ochutnať grécku kuchyňu.
Dĺžka pobytu v dedine je obmedzená, pamätajte na to, aby ste na spiatočnú plavbu nemeškali. Na konci výletu boli na palube lode naplánované rôzne hry a tance. Nakoniec sa dostanete do prístavu a späť do Solúna.
Výlet s týmto nosičom sa organizuje v sezóne (do polovice októbra) 2x týždenne, trvá cca 11-12 hodín a košík na osobu je cca. 55€. Viac informácií nájdete na stránke s informáciami o zájazde na tomto odkaze.
V cene zájazdu je len doprava zo Solúna do prístavu (plus návrat) a náklady na plavbu. Jedlá a nápoje nie sú zahrnuté v cene.
Pamätajte, že na palube lode môže byť veľa ľudí, takže aby ste si mohli naplno vychutnať výhľady, je najlepšie si vopred zaujať dobré miesto vonku.
Athos-plavby
Ďalšia ponuka na návštevu Mount Athos je prezentovaná na webovej stránke s plavbami athos-cruises.gr, kde nájdeme lacnejšie ako v predchádzajúcej možnosti plavby, jednou z nich sú možnosti bez toho, aby ste sa dostali do prístavu, z ktorého lode odchádzajú. Prístup si musíme zabezpečiť sami.
Ceny plavby:
- Ouranoupolis – hora Athos – 20,00 €
- Ormos Panagias – hora Athos – 25,00 €
- Ormos Panagias - Mount Athos + Ammouliani + obed - 30,00 €
Deti 7-12 rokov majú 50% zľavu.
Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke prepravcu.
Prístup na miesta, z ktorých lode odchádzajú, je najlepšie zorganizovať pomocou miestnych autobusov KTEL - Chalkidikis, ktoré premávajú zo Solúna na polostrov Chalkidiki (Chalkidiki), ale pamätajte, že cesta tam je drahá, napr. trasa Solún - Ouranoupoli stojí približne 13,70 € za jednu cesta a jednosmerný lístok na Solún - tarsus Ormos Panagias stojí okolo 12,40 €.