Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Malý a plne opevnený Mdina (Slad. L-Imdina) do XVI storočia oficiálne slúžila ako hlavné mesto Malty. V súčasnosti mesto obýva len pár stoviek ľudí, no denne sem prichádzajú davy turistov ktorí sa chcú túlať úzkymi stredovekými uličkami a vidieť fasády barokových kaštieľov.

Mdina ešte nie je na zozname svetového dedičstva UNESCO, ale trpezlivo čaká na svoj rad Predbežný zoznam. (od februára 2022)

História Mdiny: od osady Feničanov po mesto plné barokových palácov

Pri pomyslení na Maltu je ťažké naznačiť miesto s bohatšou históriou ako malá Mdina. Prvú osadu tu založili Feničania v okolí 8. storočie pred Kristom a zavolali jej Maleth. Výber miesta nebol náhodný – poloha na kopci a v srdci ostrova umožňovala pozorovať celú oblasť.

Až do druhej polovice 3. storočie pred Kristom Malta bola v sfére vplyvu Kartágo. Hneď po výbuchu Druhá púnska vojna v roku 218 pred Kristom získali však moc nad ostrovom Rimanomktorý pokorného Maletha premenoval na Melite a vytvorili skutočné mesto.

Rímsky Melite bol oveľa väčší ako súčasná Mdina a rozprestieral sa na dnešnom území Zľava. Doslova pár krokov od mestských hradieb (už v Rabate) sa nachádzajú pozostatky o Rímska vila (Domvs Romana), počítajúc do toho pôsobivá mozaiková podlaha.

Po páde Západorímskej ríše bola história mesta (a Malty ako celku) podobná ako v iných oblastiach severného Stredomoria. Vládu nad ostrovom vykonávali okrem iného: Byzantínci, Arabi, Normani a španielski panovníci.

Najväčšie zmeny nastali počas arabskej nadvlády. Mesto oddelili do dnešnej veľkosti (oddelili ho od susedného Rabatu) a následne úplne prestavali (vykresľovali dodnes zachovaný pôdorys mesta) a opevnili. Od tej chvíle ich volali Medina, čo bol štandardný názov pre opevnené štvrte v arabských mestách.

Po vyhnaní Arabov sa názov Medina skrátil na Mdina. Obdobie stredoveku však prinieslo koniec starovekým stavbám, po ktorých sa do našich čias nezachovala žiadna viditeľná stopa.

Od staroveku až po začiatok XVI storočia Mdina slúžila ako hlavné mesto ostrova. Je však na mieste pripomenúť, že v tom čase to bolo v podstate jediné skutočné maltské mesto. Iba príchod na ostrov Maltézski rytieri v 1530 zmenil ráz mesta.

Philippe Villiers de l'Isle Adam, prvý veľmajster rádu na Malte, vstúpil do Mdiny v slávnostnom sprievode a na námestí pred katedrálou oficiálne prevzal moc nad ostrovom. Na prekvapenie obyvateľov sa nemocnice v Mdine neudomácnili a všetky administratívne jednotky presunuli do malej osady na pobreží. Birgu. Po tomto rozhodnutí zostala Mdina navždy pokojným mestom obývaným maltskou šľachtou.

V druhej polovici XVII a v prvom polroku 18. storočie Mdina bola niekoľkokrát prestavaná. V tom čase boli renovované mestské hradby a brány, boli postavené barokové fasády a paláce. Najväčším impulzom pre rekonštrukciu bolo tragické zemetrasenie z r 1693, po ktorej najvýznamnejšia z budov schátrala.

Po barokovej premene mnohé atribúty stredovekých stavieb bývalého hlavného mesta zanikli. Úzke uličky, stredoveké hradby a charakteristické usporiadanie mesta nám pripomínajú obdobie pred príchodom nemocníc na Maltu.

Staré mesto, šľachtické mesto alebo možno Tiché mesto?

Mdina mala počas svojej histórie mnoho mien a prezývok. Spočiatku to bolo tzv Vznešené mesto (Città Notabile)pretože práve tu mali svoje domovy príslušníci maltskej šľachty. Niektoré z mestských kaštieľov dodnes patria potomkom bývalej šľachty.


Čoskoro potom, potom Veľké obliehanie v 1565 a výstup na Vallettu, Mdina bola premenovaná na Staré Mesto (Città Vecchia). Táto prezývka mala odlíšiť bývalé hlavné mesto od nového administratívneho centra postaveného veľmajstrom rádu Jean de la Valette.

V súčasnosti sa Mdina nazýva najbežnejšou Cichym Miasto (alebo City of Silent City). Názov neodkazuje na žiadnu temnú či tajomnú udalosť, ale jednoducho na to, že za múrmi historického hlavného mesta je pokoj a ticho. Pri prechádzke úzkymi uličkami určite natrafíte na jeden z nápisov, ktorý pripomína obyvateľov a nabáda návštevníkov k tichu.

Tejto trochu ospalej atmosfére napomáha zákaz jazdy po meste (okrem obyvateľov a ľudí pracujúcich na mieste).

Ak do Mdiny zavítame ráno alebo bližšie k večeru, keď už davy turistov odišli, pri prechádzke úzkymi uličkami budeme počuť len dupot našich krokov.

Mdina: atrakcie, pamiatky, zaujímavé miesta

Mdina je dostatočne malá (jeho celková plocha je menšia ako kilometer štvorcový), že aj pri krátkej návšteve by sme mali mať možnosť vidieť každé jej zákutie. Pri prechádzke po Mdine sa niekedy môžeme cítiť ako v múzeu otvorenej architektúry.

Mesto aj napriek svojej malej rozlohe ponúka niekoľko pozoruhodných atrakcií, ktoré nám dokážu zaplniť aj pol dňa. Okrem kostolov a múzeí tu návštevníci nájdu obchody s remeslami, kaviarne a reštaurácie. Návštevu Mdiny sa oplatí naplánovať na 2 až 5 až 6 hodín, podľa toho, či plánujeme alebo neplánujeme návštevu múzeí.


A kedy je najlepší čas na návštevu bývalého hlavného mesta? Určite sa oplatí poprechádzať sa po meste bližšie k večeru, keď tu už prakticky nie sú žiadni turisti a Mdina si svoju prezývku Tiché mesto plne zaslúži.

Nižšie sme zostavili zoznam rôznych atrakcií a budov, ktoré sa oplatí vidieť. Rozhodne to nie je úplný zoznam a odporúčame vám, aby ste sa v spleti pasáží a ulíc „stratili“ na vlastnú päsť.

Vstup do Mdiny: Mestská brána a Brána Grékov

Mdina je plne opevnené mesto. Môžeme vstúpiť do jednej z dvoch brán. Môžeme si vybrať ten hlavný, barokový Mestská brána (Malt. Il-Bieb tal-Imdina) a menej pôsobivé Brána Grékov (Slad. Bieb il-Griegi).

Prvý z nich postavili len na začiatku 18. storočie. Jeho stavbu inicioval veľmajster rádu Antonio Маnoel de Vilhena. Nahradil stredoveký vstupný systém, ktorý pozostával z troch samostatných brán.

K Mestskej bráne vedie kamenný most. Štruktúru tvorí dekoratívny portál a strážne miestnosti nad ním. Nad vchodom sú viditeľné erby mesta a de Vilheny.

Po prekročení brány môžeme odvrátiť zrak a pozrieť sa na tri postavy umiestnené priamo nad portálom. Predstavujú svätcov spojených s mestom – stojí v strede sv. Paul; obklopiť ho sv. Publius (vľavo, viac sme o tom spomenuli neskôr v článku) a sv. Agáta (napravo).

Druhá z brán, Brána Grékov, je to trochu z cesty. Jeho vonkajší portál je síce výsledkom barokovej prestavby v r 1724zachovala si svoj stredoveký charakter. Brána má svoj názov podľa gréckej komunity, ktorá žila priamo za ňou.


Fotografie: 1. Brána Grékov; 2. Jedna z úzkych uličiek.

Howard Gardens: jeden z najväčších parkov na Malte

Mdina sa môže pochváliť jednou z najväčších záhrad na Malte, kde si môžeme oddýchnuť na jednej z lavičiek alebo sa jednoducho prejsť.

Tento park bol vytýčený na nezvyčajnom mieste – v suchá priekopa medzi Mdinou a Rabatom, vďaka čomu si budeme môcť počas prechádzky lepšie obzrieť hradby a bašty.

Záhrady dostali svoje meno na počesť zosnulého W. 1925 od Josepha Howarda, prvý maltský premiér.


Palác Vilhena (Prírodovedné múzeum) a Torre dello Standardo

Po prekročení Mestskej brány narazíte hneď na dve významné pamiatky. Vľavo je baroková veža Torre dello Standardoktorý nahradil staršiu stredovekú stavbu. Vo vnútri je informačný bod.

Na pravej strane je jeden z najhonosnejších palácov mesta - postavený v r Palác Vilhena z 18. storočia (Malt. Il-Palazz De Vilhena)ktorého dizajnér sa narodil v Paríži Charles François de Mondion. Budovu charakterizuje monumentálne nádvorie a fasáda s neoklasicistickými prvkami. Do nádvoria vstupujeme ozdobným oblúkom.

IN XIX a XX storočia palác slúžil ako nemocnica a sanatórium a od 1973 sídlia v ňom Malťania Národné prírodovedné múzeum. Samotné zariadenie stojí za odporúčanie predovšetkým tým čitateľom, ktorí sa zaujímajú o flóru, faunu a geológiu súostrovia Maltské ostrovy.

Na výstavách okrem iného uvidíme: niekoľko stoviek skál, kameňov a minerálov, vypchatých vtákov (veľká zbierka), motýľov a rôznych morských živočíchov. Na mieste sa dozvieme viac aj o bývalých obyvateľoch ostrova.


Fotografie: 1. Torre dello Standardo; 2. Jedna z úzkych uličiek.

St. Pavla: barokový klenot Mdiny

Ornament Mdina je barokový St. Paul (Malt. Il-Katidral Metropolitan ta 'San Pawl) z prielomu XVII a XVIII storočia. Za jeho dizajn bol zodpovedný architekt z Malty Lorenzo Gafaktorý sa zapísal do dejín ako tvorca asi dvadsiatich barokových chrámov na Malte a Goze.

To stojí za to oceniť budova bola postavená za menej ako 10 rokov (1696-1705). Tento nával spôsobila mimoriadna situácia – bývalá stredoveká katedrála bola v r takmer úplne zničená 1693 pri tragickom zemetrasení na Sicílii, ktorého následky zasiahli aj Maltu.

Pri pohľade na priečelie chrámu z Katedrálneho námestia to vidíme obe veže boli inštalované po hodinách. Jeden z nich zobrazuje hodinu a minútu a druhý slúži ako kalendár. Zaujímavé je, že dve hodiny (jedno je správne, druhé nie) nie sú na Malte ničím nezvyčajným – podľa miestnej tradície chceli zmiasť samotného diabla, ktorý nemal presne vedieť, kedy sa omša konala.

Interiér katedrály sa vyznačuje bohatosťou barokovej výzdoby. Niekto môže byť dokonca v pokušení povedať, že ide o skromnejšiu verziu Co-katedrála svätého Jána vo Vallette. Podlaha je vyplnená farebnými mramorovými pamätníkmi a hrobkami a bočné kaplnky a klenba lode sú zdobené rôznymi freskami a maľbami, z ktorých niektoré boli vytvorené v ateliéri. Mattia Preti.

Preti získal titul bakalár Maltézskeho rádu a posledných 40 rokov svojho života strávil na Malte. Najvýznamnejšie z jeho malieb (Obrátenie sv. Pavla na ceste do Damasku v hlavnom oltári, bočné panely na hlavnom oltári zobrazujúce náraz apoštolovej lode, titulná maľba v kaplnke Zvestovania) vznikli ešte pred postavením kostola sv. novú katedrálu a našťastie prežil tragické zemetrasenie.

Keď sme tam, nezabudnime sa pozrieť do sakristie a vidieť ju Šestnáste storočie drevené dvere, ktoré slúžili ako vchod do staršej stredovekej katedrály. V kaplnke Najsvätejšej sviatosti stojí za to venovať pozornosť ikone Márie s dieťaťom.

Vstup do katedrály je možný len po zakúpení vstupenky (cena 10 €, od februára 2022). Viac informácií nájdete tu.

St. Paweł stroskotal a Mdina

Podľa tradície bola na mieste postavená katedrála Publiovo bydlisko, rímsky guvernér Malty, ktorý hostil sv. Paul a ďalší preživší. Apoštol mal uzdraviť hostiteľovho otca, čím si získal jeho dôveru.

Celkom blízko Mdiny, už v meste Rabat, je metro St. Paulkde mal niekoľko týždňov šíriť novú vieru.

Publius zostal prvý biskup z Malty, prvý maltský svätec a patrón Malty a mesta Floriana, ktoré hraničí s Vallettou.

Katedrálne múzeum

Pri kúpe vstupenky do katedrály získavame aj možnosť návštevy Múzeum katedrály Mdinaktorý sa nachádza vo vedľajšom paláci z 1. pol 18. storočie.

Táto impozantná baroková stavba bola postavená vďaka úsiliu biskupa Alpherana de Bussan a pôsobil ako seminár, do ktorého chodili budúci klerici. Budova je však taká honosná, že si ju možno pomýliť so sídlom jednej z najbohatších maltských rodín.

Niektorým čitateľom sa môže zdať návšteva Katedrálneho múzea neatraktívna, no zariadenie v Mdine nie je typickým náboženským múzeom a sa môže pochváliť pôsobivou zbierkou historických predmetov a umeleckých diel. Existuje dôvod, prečo je múzeum v Mdine považované za jedno z najzaujímavejších cirkevných múzeí v Európe.

Počas prehliadky múzea uvidíme okrem iného:

  • Predmety zachránené zo stredovekej katedrály zničenej zemetrasením (vrátane perfektne zachovaného dreveného chóru, najstaršieho zvonu na Malte (z r. 1370) alebo polyptych z hlavného oltára zobrazujúci sv. Paul).

  • Numizmatická zbierka mincí nájdených po celom ostrove – od staroveku (feniánske a grécke artefakty alebo veľká zbierka rímskych mincí), cez stredovek (vrátane byzantských, arabských a normanských mincí), až po mince z posledných niekoľko sto rokov .

  • Drevorezy a medirytiny Albrecht Dürer (a štyri falzifikáty vytvorené Marcantonio Raimondi), čísla Rembrandt,

  • 15 strieborných sôch apoštolovktoré vyrobil v rokoch 1741-1743 taliansky zlatník (alebo vlastne striebrotepec) Antonio Arrigi. Umelec, ktorý vytvoril tieto úžasné diela, bol modelovaný podľa mramorových sôch z Archbaziliky svätého Jána v Lateráne.

  • Krásne zdobené zborové knihy, rukopisy (najstaršie z 11. storočia), pápežské listy.

  • Mapa Malty s XVI storočia, maľby Valletty a lodí prichádzajúcich na ostrov.

  • Monumentálne schody vedúce na 2. poschodie, starý refektár (jedáleň) a kaplnku.

Múzeum má dve poschodia a na návštevu sa oplatí naplánovať si aspoň 75-90 minút. Fotografovanie v múzeu nie je povolené. Aktuálne otváracie hodiny si môžete pozrieť na oficiálnej stránke.

Katedrálne námestie a neogotická Casa Gourgion

Námestie katedrály je ústredným a najdôležitejším bodom v meste. Jeho pýchou je už spomínaná katedrála a bývalý seminár (dnes katedrálne múzeum), no za pozornosť stojí ešte jedna budova - postavená v neogotickom štýle. Dom Gourgion. Jeho dizajnérom bol známy maltský architekt Andrea Vassalloktorý pracoval na prelome XIX a XX storočia, a preslávil sa svojím bazilikovým dizajnom Ta 'Pinu na Gozo.

Budova Casa Gourgion sa nachádza na severnej strane Katedrálneho námestia a je ľahké ju rozpoznať, pretože je úplne odlišná od susedných budov.

Ulica Villegaignon: hlavná tepna Minska

Villegaignon Street (Malt. Triq IL Villegaignon) je hlavnou tepnou Mdiny a prechádza celým mestom, od juhu na sever. Prechádzkou po nej prejdeme okolo pozoruhodných palácov a cirkevných budov.

Niektoré z budov, ktoré stoja za pozornosť:

  • St. Agáta (ang. Kaplnka sv. Agáty) - na samom začiatku trasy (pri pohľade z juhu) stojí malá kaplnka zasvätená svätej Agáte. Chrám bol postavený podľa projektu Lorenzo Gafy. Jeho interiér je jednoduchý, ale za pozornosť stojí obraz zobrazujúci sv. Agáta za hlavným oltárom (originál je v Katedrálnom múzeu).

Obrázky: 1. St. Agáta; 2. Kostol Zvestovania Panny Márie a kláštor karmelitánov - Mdina, Malta

  • Budova Banca Giuratale S 18. storočiev ktorom bývalo sídlo mestskej rady a dnes je v ňom archív. Za dizajn paláca bol zodpovedný francúzsky architekt Charles François de Mondionktorý navrhol aj Mestskú bránu.

  • St. Sofia (Palazzo Santa Sofia) - ide pravdepodobne o najstaršiu budovu v meste (presnejšie o jej prízemie, pretože prvé poschodie bolo nadstavené v r Z dvadsiateho storočia) a zároveň najzachovalejšia stavba zo stredoveku. V jednom z očí vidíme vyrytý rok 1233čo môže byť dátum, kedy bola budova postavená. St. Sofiu nájdeme po prejdení St. Paul (Malt. Pjazza San Pawl)na konci ktorého stojí katedrála.

  • Kostol Zvestovania Pána (slad. Knisja tal-Lunzjata) a kláštor karmelitánov (priorstvo karmelitánov) - kostol karmelitánskeho rádu a kláštor boli postavené po tragickom zemetrasení v r 1693. Chrám sa vyznačuje bohatou výzdobou a ornamentmi. Kláštor je zase jediným zariadením tohto typu na Malte, ktoré je návštevníkom k dispozícii. Turisti môžu nahliadnuť dovnútra a obdivovať umenie barokovej architektúry (vrátane kláštorného refektára).

Falsonov palác (Palazzo Falson)

Neďaleko severného konca Mdiny nájdeme stredoveký Falsonov palác (Palazzo Falson), ktorá je jednou z najstarších budov v meste. Za svoje súčasné meno vďačí palác rodine Falsone, prví doložení majitelia sídla.

Palác bol postavený v r XIII storočia ako jednoposchodové sídlo a svoju dnešnú, dvojposchodovú podobu nadobudol pri prestavbe o dve storočia neskôr. Pochádza aj fasáda budovy z XV storočia. O význame paláca svedčí skutočnosť, že si ho zvolil za svoje sídlo Philippe Villiers de l'Isle Adam, prvý veľmajster Maltézskeho rádu.


V priebehu storočí sa palác niekoľkokrát zmenil a prispôsobil vkusu nových majiteľov. Jedným z posledných obyvateľov bol Olof Frederick Gollcher (1889-1962), kapitán britskej armády a zároveň zberateľ a umelec. Gollcher urobil v budove veľa zmien (napríklad pridal niekoľko dekoratívnych prvkov na nádvorie) a chcel, aby bola jeho rezidencia v budúcnosti otvorená pre širšiu verejnosť.

V súčasnosti je Falsonov palác v plnom prúde funkciu domu-múzea. Vnútri je k návšteve niekoľko miestností, v ktorých bolo vystavených niekoľko desiatok rôznych zbierok. Spomedzi nich stojí za zmienku napríklad maľby Majstri sedemnásteho storočia, orientálne koberce, historický nábytok, bohato zaplnená knižnica či zbrojnica.

Aktuálne otváracie hodiny a ceny vstupeniek si môžete pozrieť na oficiálnej stránke.

Aj keď nemáme záujem ísť dovnútra, oplatí sa pozrieť si nádvorie paláca.


Bastion Square: vyhliadka na ostrov

Na konci ulice Villegaignon narazíme na jednu z bášt. V minulosti, v stredoveku, sa tam každý večer zišlo aj niekoľko desiatok mužov, aby slúžili a strážili mesto pred nečakanými útokmi pirátov.

V súčasnosti bašta slúži ako skvelá vyhliadka na okolie. Severne od Mdiny sa rozprestierajú orné polia a ak si namáhate oči, zazriete aj kupolu známej rotundy v Moste či Stredozemné more.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Európe