Rozprávkový Kotor je skutočnou turistickou mekkou – mnoho návštevníkov sem prichádza už roky, aby sa na chvíľu stratili v spleti úzkych uličiek. Mesto láka nevšednou atmosférou a turistov sprevádzajú stáda priateľských mačiek.
Kotor - meno
Lingvisti s tým súhlasia moderný názov mesta je gréckeho pôvodu. Najčastejšie je odvodený od starovekého názvu "Dekatera" - neexistuje však konsenzus o jeho význame. Podľa niektorých je odvodením zo starogréčtiny "katareo" to jest horúce. Iní tu vidia zhluk dvoch slov "deka" a "thira"čo by to znamenalo "mesto desiatich brán".
V traktáte cisára Konštantína VII "O riadení štátu" možno nájsť ešte ďalšie vysvetlenie pôvodu názvu. Vládca píše:
"Mesto Decatera znamená" stlačený a uškrtený "v rímskom jazyku, pretože more vstupuje ako stlačený jazyk na 15 alebo 20 míľ a mesto je na morskom myse."
Kotor - história
Všeobecne sa uznáva, že Kotor je ilýrskeho pôvodu, hoci niektorí bádatelia posúvajú jeho pôvod do rímskeho obdobia. Určite existoval neďaleko Ilýrska pevnosť Kremalj (Mirac) - nevieme však, do akej miery sa dá stotožniť s dnešným Kotorom. Iste, za čias cisárstva sú zmienky o meste s jeho názvom Acruvium.
Po rozdelení ríše sa dnešný Kotor ocitol v rámci Byzantskej ríše (ujal sa grécky názov Dekaderon). V 6. storočí vzniklo nové opevnenie. V dôsledku barbarských a neskôr saracénskych nájazdov začalo mesto zohrávať dôležitú úlohu pri strategickej obrane ríše. V období úplného stredoveku dochádzalo k častým zmenám v národnosti dnešného Kotoru. Vládli tu Bulhari, Srbi a Bosniaci. Zaujímavosťou je, že istý čas hľadali mešťania oporu v protektoráte neďalekého Dubrovníka (Ragusa). Uskutočnili sa pokusy o vytvorenie samostatnej republiky, no vzhľadom na tureckú hrozbu sa rozhodlo o zriadení protektorátu Benátky. Politická moc však zostala v rukách miestnej šľachty. Najdôležitejšie rozhodnutia (aj keď samozrejme konzultované s Benátkami) padli Veľká radaktorého členovia si zvolili aj tzv tajná rada (zložený z deviatich zástupcov bez účasti Benátčanov). Podpora bohatého mesta viedla k rýchlemu rozvoju Kotoru a mohutné benátske hradby poskytovali ochranu pred nepriateľmi (Osmani boli dvakrát odrazení). Mesto však sužovali mory a zemetrasenia.
V 19. storočí (po krátkej francúzskej a ruskej epizóde) Kotor sa stal súčasťou Rakúsko-Uhorska, kde zostal až do konca 1. svetovej vojny. (je dôležitým námorným prístavom). Po páde habsburskej monarchie sa ocitla v rámci hraníc juhoslovanského štátu. Krátka talianska okupácia 2. svetovej vojny sa skončila začlenením celej oblasti do novovzniknutej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia (v rámci Socialistickej republiky Čierna Hora). Od roku 2003 pôsobí ako súčasť samostatného štátu Čierna Hora. V roku 2016 došlo ku krvavým vojnám drogových gangov a uzavretiu centra mesta pre turistickú dopravu. Hoci nikto z návštevníkov nezomrel, konflikt v miestnej zločineckej komunite sa ešte neskončil.
Kotor - prehliadka
Najvýznamnejšie pamiatky mesta sa nachádzajú v rámci starého mesta, ktoré má rozlohu necelý kilometer štvorcový. Rýchla prehliadka Kotoru nám nezaberie viac ako 1,5 hodiny. Ak však chceme vidieť múzeum, vstúpte do najvyšších častí pevnosti sv. Jána a pozrieť si niektoré z miestnych chrámov, čas návštevy by sa mal predĺžiť na pol dňa. Najzaujímavejšie pamiatky mesta sú:
St. Tryfona (katedrála Svetog Tripuna)
adresa: Pjaca Sv. Tripun
Podľa tradície sa posviacka kostola datuje od r rok 809. Jeden z mešťanov - Andrea Saracenis, mal nakupovať od obchodníkov idúcich do Konštantínopolu časť relikvií sv. Tryphona potom financovať stavbu chrámu. História tohto podniku je opísaná v krátkom dokumente s názvom "Andrzejova karta", považovaný za najstarší príklad čiernohorskej literatúry.
Kostol bol miestom mnohých pútí a cisár Konštantín VII spomína početné zázraky, ktoré sa tu dejú:
"V tom istom meste odpočívajú ostatky svätého Tryfona, ktorý uzdravoval všetky choroby, najmä tie s nečistým duchom; jeho kostol bol postavený na kruhovom pôdoryse."
Posledná veta poznámky vyvoláva kontroverziu – podľa archeológov nebol kotorský chrám nikdy okrúhly. Možno sa cisár mýlil alebo jeho kronika bola nesprávne preložená (slovo rotunda mohlo znamenať kupolu chrámu). Kostol v dnešnej podobe bol postavený v románskom štýle v roku 1166 ako katedrála Kotorskej diecézyktorý pretrvával aj napriek východnej schizme.
Kostol bol niekoľkokrát poškodený zemetrasením a prestavaný (v renesančnom a barokovom štýle). V 19. storočí hrozilo zrútenie katedrály. Začali sa záchranné práce a zároveň sa rozhodlo o prinavrátení celku do pôvodného vzhľadu (zmenil sa vstupný portál a oválne veže opäť štvoruholníkové). Budova bola naposledy renovovaná po zemetrasení v roku 1979. Tieto práce ocenila prestížna nadácia na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva – Europa Nostra.
Napriek početným zmenám a prestavbám si chrám zachoval pôvodný tvar trojloďovej románskej baziliky. Kupola kostola sa do našich čias nezachovala. Pri rekonštrukčných prácach v novoveku sa nerozhodlo o jeho obnove pre slabú odolnosť pri zemetraseniach. Taktiež vtedy (kvôli obmedzeným zdrojom) nebola dokončená rekonštrukcia jednej z veží (je viditeľne nižšia). Interiér kostola sv. Tryphon sa môže zdať prázdny a studený. Do našich čias sa zachovala iba časť vybavenia. Považuje sa za najcennejšie mramorový svätostánokktorý zhotovil miestny sochár Wit Kotoranin.
Zachovalo sa niekoľko ďalších príkladov sakrálneho umenia, napr Renesančné sarkofágy, stredoveká krstiteľnica a niekoľko moderných malieb. Z fresiek z roku 1331 sa zachovalo len niekoľko fragmentov. Milovníci náboženského umenia by mali pozorne sledovať bohatých pokladnice - môžete do nej vstúpiť cez pravú loď a potom prejsť cez balkón umiestnený nad vstupným portálom do druhej časti múzea. Nachádza sa aj v trezore najcennejšiu kotorskú relikviu – hlavu sv. Tryphon. Vstupné do kostola je spoplatnené – vstupenka stála 2,50 €. (aktualizované vo februári 2022)
St. Jána a ďalšie opevnenia
Ťažko povedať, kedy sa na okolitých kopcoch objavili prvé opevnenia - možno ich stavali už v časoch Ilýrov, možno až v byzantskej ére. Stačí povedať, že ich súčasná podoba je výsledkom prechodu Kotoru pod ochranu Benátok. Obrovské majetky bohatej republiky potrebovali ochranu, preto sa stavali pevnosti, aby vyhovovali modernému umeniu vojny. Benátčanmi tak obľúbený systém „hviezdnej pevnosti“ síce nebolo možné plne implementovať – ale použili sa niektoré z už osvedčených riešení – hlavne silné bašty, ktoré odolali paľbe. Niektoré z existujúcich budov boli zakomponované do línie hradieb, aj s využitím prírodného reliéfu - Pevnosť sv. John.
Opevnenia splnili svoju úlohu niekoľkokrát: v roku 1538 umožnili obyvateľom prežiť, kým sa na vodách Boky neobjavila benátska flotila, a v roku 1657 vydržať dva mesiace tureckého obliehania. Turci sa pokúsili dobyť mesto aj počas moru v roku 1572, no aj tu im zabránila rýchla akcia benátskeho loďstva. V roku 1814 pevnosť dobyl britský admirál William Hoste. Tento jeden z najväčších kapitánov napoleonských vojen sa nerozhodol strieľať z lodí. Prikázal odstrániť zbrane z lode a potom ich zdvihnúť vysoko na skaly. Po realizácii tohto náročného záväzku stratila francúzska posádka výhodu vyplývajúcu z jej výhodnej polohy a bola nútená sa vzdať. Veľké škody spôsobilo zemetrasenie v roku 1979 – až do takej miery, že odborníci UNESCO uznali celé staré mesto za objekt, ktorému hrozí zničenie. Našťastie sa vďaka finančnej pomoci zo zahraničia a úsiliu Čiernohorcov podarilo obnoviť jeho niekdajšiu nádheru.
Dnes môžete vstúpiť do mesta tromi bránami:
- Morská brána (Morska Vrata) - pochádza zo 16. storočia, nad vchodom je tabuľa s dátumom 21. november 1944, teda dátum oslobodenia mesta spod nacistickej okupácie. Motto bolo vytesané o niečo vyššie: "Tuđe nećemo, svoje ne damo" to jest "Nechceme cudzieho, svojho nedáme" pripisuje Josipovi Brozovi Titovi. V hornej časti je umiestnený erb protifašistickej organizácie AVNOJ;
- Severná brána (Sjeverna Vrata) - vznikla po prvom obliehaní mesta Turkami;
- Južná brána (Južna Vrata) - archeológovia tu našli zvyšky opevnenia z 9. storočia.
V minulosti tu boli dve ďalšie brány, ktoré sa do našich čias nezachovali.
Drep robí skvelý dojem Veža Campana (nazývaná aj citadela, vedľa mosta cez rieku Skurda) spolu s hradbami tiahnucimi sa na východ. Do tejto časti opevnenia sa dá vstúpiť – nachádza sa v nej reštaurácia Citadela. Z juhu bolo mesto strážené (zachovalým) Gurdská bašta.
Najväčšou výzvou je dostať sa na vrchol Pevnosti sv. John. Kráčajúc po starej ceste, kde bolo kedysi vytiahnuté delo na vrchol, budeme musieť prejsť vyše 1500 schodov a dvesto metrov vysoko! Cestou si môžete oddýchnuť v malom kostole Panny Márie Zdravia (s oltárom z 18. storočia).
Vstup do pevnosti je platený (dva vchody: juh: 42 ° 25'25,3 "N 18 ° 46'19,3" V sever: 42 ° 25'33,0 "N 18 ° 46'19,7" E) - cena vstupenky je 8€. (Aktualizácia z februára 2022) Cesta na vrchol a zostup trvá 1,5 až 2 hodiny.
Meštianske paláce
Najvýznamnejšie panovnícke rody mesta si vybudovali svoje sídla hodné seba v priestore dnešného starého mesta. Využiteľnosť bola ocenená nad sofistikovanou výzdobou, preto majú miestne fasády ďaleko od farebných palácov barokovej Európy. Na námestí Broni (hneď za vchodom cez Morskú bránu) sa nachádza zo 17. storočia Vojvodský palác. Sídlili tu benátski vládcovia Kotoru. V 18. storočí objekt zmenil svoju funkciu - obývali ho vojaci a hradbári, bola tu umiestnená aj väznica.
Uvidíme aj na námestí Hodinová veža (časomieru na ňu umiestnili Francúzi začiatkom 19. storočia), s priľahlým pranýrom v tvare pyramídy umiestnenom na podstavci. Na severe sú dva ďalšie paláce: Beskuciów a Bizantich. Nad dverami prvého (teraz sa tu nachádza Hotel Marija) sa zachoval tesaný kamenný portál s erbom… Bizanti! Pravdepodobne bol presunutý zo susedného sídla. Na fasáde barokovo-renesančného paláca Prima (Trg od brasna) možno vidieť ozdobný balkón. Ďalším príkladom meštianskej architektúry z konca 16. storočia je Palác Grubonja - kedysi patril bohatej rodine tohto mena, ktorá pochádzala pravdepodobne zo Zadaru. Niektoré dekoratívne prvky (had, lebka, myš a potkan) môžu naznačovať farmaceutické aktivity, ktoré sa tu vykonávajú. Vedľa paláca sa nachádza jeden zo vstupov do Pevnosti sv. Jána, so zachovaným historickým oblúkom a latinským nápisom informujúcim, že sme na hlavnej ceste k hradu na kopci. V blízkosti Katedrály sv. Tryphon prežil Palác Dragoso zachovanými prvkami gotického slohu (napr. okenná výzdoba).
Chrámy v Kotore
V malom starom meste Kotor sa okrem bývalých palácov nachádza aj množstvo kostolov. Precízny turista dokonca napočíta takých miest asi tucet. Najzaujímavejšie sú:
-
St. Clara (Trg Sv. Luke) - Aj keď nemáte záujem o návštevu kostolov, tento chrám sa oplatí navštíviť kvôli nádhernému barokovému oltáru vytesanému z mramoru. Vyrobil ho známy barokový sochár Francesco Cabianca Penso (jeho diela zdobia okrem iného Benátky, Dubrovník či Petrohrad). V tom čase bol Penso na vrchole slávy a za svoju prácu dostával vysoký plat. Bohužiaľ, umelec premárnil celý svoj majetok a dostal sa do pazúrov hazardných hier. St. Kláry bola v minulosti spojená s dnes už neexistujúcim františkánskym kláštorom. Odkazom činnosti tohto zboru je veľká historická cirkevná knižnica.
-
St. Mikuláša (Crkva Svetog Nikole) - Pri kostole sv. Kláry sa nachádzajú dve cibuľovité veže novobyzantského (alebo byzantsko-raškánskeho) kostola sv. Mikuláša. Kedysi tu stál dominikánsky kláštor, no po vstupe napoleonských vojsk boli mnísi zo svojho sídla odstránení. Budova bola odovzdaná pravoslávnemu obyvateľstvu. V roku 1896 úplne vyhorel. Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1902-1906.
-
St. Luke (Crkva Svetog Luka, Trg Sv. Luke) - V centrálnom bode Námestia sv. Lukáša sa nachádza malý chrám (s charakteristickým oblúkom na fasáde), ktorý je pravdepodobne najstarším kostolom v meste. Až do 17. storočia bol v rukách katolíkov - potom sa rozhodlo o zdieľaní chrámu s pravoslávnymi: kostol dostal všetko pre seba, ale jeden z oltárov bol vyhradený pre katolíkov. Ide o jednu z mála budov v meste, ktorú zemetrasenie v roku 1979 nepoškodilo.
-
Kolegiátny kostol bl. Kataríny Čiernej Hory (nazývaný aj kolegiálny kostol sv. Hosanny (Ozana) alebo sv. Marije z Rijeky) - kostol pochádza z 13. stor. dlho niesol volanie Matky Božej. Situácia sa zmenila v 16. storočí, keď do mesta prišla bohabojná panna Katarína (Ozana alebo Hosanna), ktorá tvrdila, že sa jej zjavil Ježiš. Žena vstúpila do dominikánskeho rádu a zhromaždila okolo seba veľkú skupinu katolíckych žien. Pri obrane mesta spolu s kotorským biskupom a kniežaťom Ivanom Bembou nabádala ľudí k obrane. Bola taká vážená, že keď zomrela, jej telo niesli okolo Kotoru v slávnostnom sprievode. Dnes spočíva v kolegiálnom kostole v sarkofágu z 20. storočia. Zbožná mníška bola blahorečená v roku 1927. Na dnes vyrobených dverách sú vyobrazené výjavy zo života blahoslavených. V chóre sa zachovali fragmenty fresiek.
-
St. Michael (Sv. Mihaila) - Malý chrám takmer zmizne medzi ohromujúcou okolitou budovou.Postavili ho pravdepodobne na troskách stredovekého kláštora, aj keď archeologické vykopávky tu poukazujú na ešte staršiu stavbu. V súčasnosti sú vo vnútri malé pištole lapidárium, môžete vidieť aj čiastočne zachované fresky.
Ďalší
Aj keď názov mesta nepochádza od mačiek, jeho obyvatelia ho používajú pri predaji „mačacích“ suvenírov. Funguje to aj v Kotore múzeumktoré zbiera pohľadnice s mačkami (Múzeum mačiek: normálny lístok 1 €, zľavy 0,50 € (aktualizované vo februári 2022)).
Je tu ďalšie muzeálne zariadenie Námorné múzeum (Pomorská múza) s námornou výstavou (bežná vstupenka 4 €, zvýhodnenie 1 € (aktualizované vo februári 2022)).
V okrese sa zachovalo niekoľko zaujímavých stavieb Dobre. Niektoré z miestnych palácov si vyžadujú okamžitú rekonštrukciu, no táto oblasť sa môže ukázať ako dobré miesto na ubytovanie.
Kotor - praktické informácie
Do centra mesta nie je možný vstup, a nájsť rozumné parkovisko môže byť zázrak. V takejto situácii sa oplatí využiť parkovisko pri obchodnom centre Kamelija (námestie Mata Petrovića). Ceny tu nie sú príliš vysoké a môžete ich znížiť predložením účtenky z jedného z miestnych obchodov (vnútri je reštaurácia a obchod s potravinami).
Za zváženie stojí vstup do St. Jana - cesta je náročná a vyčerpávajúca, ale výhľady, ktoré budeme obdivovať, sú na špičkovej úrovni. Ak sa rozhodneme vstúpiť pamätajte na zásobu vody, pravdepodobne budeme stúpať na plnom slnku. Cestou si môžete doplniť zásoby (nápoje si môžete kúpiť na viacerých miestach v pevnosti), no musíme počítať s poriadne nadsadenými cenami. Vodu si môžete načerpať z malej studničky pri jednom z vchodov. Pri cestovaní buďte opatrní so zemou - niektoré kamene sú šmykľavé, je ľahké spadnúť.
S centrálnou časťou krajiny spájajú Kotor dve cesty – jedna cez pohorie Lovcen (niekoľko ostrých zákrut, ale aj nezabudnuteľná panoráma mesta) a druhá, okružná, cez Budvu a Cetiniu.
Kotor má dobré autobusové spojenie s inými mestami Čiernej Hory. Dostaneme sa sem z Budvy aj z Herceg Novi. V okolí Boky Kotorskej je aj niekoľko dopravcov - príklady spojení z Kotoru do iných miest Čiernej Hory nájdete tu: odkaz.
Mesto môžeme navštíviť aj počas niektorej z okružných jázd ponúkaných turistom počas pobytu v Budve alebo Herceg Novi. Aj keď sú ceny celkom prijateľné (cca 15 €), treba pamätať na to, že cestovné kancelárie si na prehliadku každého z navštívených miest pripravujú maximálne 1,5 hodiny.
Kotor - ubytovanie
Ubytovacia základňa je pomerne dobre rozvinutá, aj keď ceny sú bohužiaľ vyššie ako v iných častiach krajiny. V prípade dlhšieho pobytu v Čiernej Hore je lepšie rozhodnúť sa napríklad pre neďalekú Budvu a do Kotoru sa vydať na jednodňový výlet. Ak sa však rozhodneme v tomto čiernohorskom skvoste zostať dlhšie, pamätajte, že tu funguje staré pravidlo: čím bližšie k centru, tým drahšie.
Montenegro Hostel 4U Party (Bokeljskih brigada bb) ponúka dobrú polohu (blízko malej mestskej pláže a kúsok od centra) a relatívne priaznivé ceny. Ubytovacie zariadenie má súkromné izby so spoločnými kúpeľňami a možnosťou zakúpenia raňajok.
V Bjelica Apartments Kotor (Dobrota 24) si budeme môcť užiť súkromné kúpeľne a rovnako dobrú polohu.
Ak by sme však naozaj chceli prespať v historickom centre mesta (a treba priznať, že z toho môže byť magické dobrodružstvo), môžeme si vybrať trojhviezdičkový Hotel Marija (Staré mesto 449). Raňajky sú zahrnuté v cene izby (súkromné kúpeľne).
S nižšími cenami môžeme počítať v Dobrote, ležiacej severne od mesta (aj s historickými budovami). Turisti často odporúčajú ubytovanie Joković (Krivá ulica bb, izby s kúpeľňou).
Ďalšie ubytovanie v Kotor.
Zaujímavé fakty o Kotore
Kotor ako jedno z mála miest na svete bol dvakrát na zozname svetového dedičstva UNESCO. Prvýkrát v roku 1979 spolu s ďalšími obcami Boki Kotorska, druhýkrát v roku 2022 ako jeden z príkladov benátskeho opevnenia z prelomu 16. / 17. storočia.
Dva, ktoré mali pre mesto mimoriadny význam rodiny toto Dabinović a Radimir. Z tejto prvej rodiny pochádza morský magnát Bozo A. Dabinović, s názvom „Onásis z Boky Kotorskej“. Svoje mesto neraz podporil okrem iného aj príspevkom na údržbu miestnej námornej školy. Ten zasa zastupuje rodinu Radimirovcov Zoran Radimír - fanúšik miestneho folklóru, ktorý zhromaždil mimoriadnu zbierku národopisných pamiatok (prezentovaných v kostole sv. Michala v Dobrote).
