Porto Venere (so záznamom sa budeme stretávať častejšie Portovenere) je očarujúce mestečko nachádzajúce sa na konci okolitého polostrova Zátoka Spezia (niekedy nazývané aj Zátoka básnikov) na západnej strane.
Porto Venere vyniká svojou polohou a niekoľkými pozoruhodnými pamiatkami. Doslova kúsok od brehu sa rozprestiera súostrovie troch ostrovov. Najväčší z nich, Palmariaurčite je väčšie ako celé historické staré mesto! Prístup do Porto Venere zo západu chráni vysoký kopec a historický kostol sv. Peter bol postavený na skale, ktorá je koncom mysu šplhajúceho nahor. Mimochodom, tento plášť má veľmi charakteristický tvar, ktorý nám pri pohľade zo správnej perspektívy (napr. z terás hradu Doria) môže pripomínať ležiaceho draka alebo dinosaura.
IN 1997 Porto Venere s priľahlým súostrovím ostrovov a národným parkom Cinque Terre boli napísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Mnoho turistov smerujúcich do Cinque Terre prichádza aj do Porto Venere, vďaka priamemu trajektovému spojeniu.
Z rímskej rybárskej dediny do obľúbenej turistickej destinácie
Prvé písomné zmienky o rímskej rybárskej dedine Portus Veneris pochádzajú z r 2. storočie nášho letopočtu. Je však veľmi pravdepodobné, že malá dedina mohla na tomto mieste existovať už v r 1. storočie pred Kristom Historici tiež predpokladajú, že oblasť mohla byť osídlená starými ligúrskymi národmi aj o niekoľko storočí skôr. Rimania postavili najmä mys v južnej časti dnešného mesta. Žiaľ, do dnešných dní sa nezachovali žiadne viditeľné stopy tých čias.
Tu stojí za zmienku, že súčasný názov mesta pochádza z rímskych čias. Názov Porto Venere (lat. Portus Veneris, poľsky Port Venus) má byť odvodený priamo od neho chrám bohyne Venuše (latinsky Veneris)ktorý stál na mieste kostola sv. Peter.
Vďaka svojej strategickej polohe bolo Porto Venere po páde Rímskej ríše vždy na obežnej dráhe mocností ovládajúcich pobrežie Ligúrskeho mora. Byzantská ríša dokonca premenila bývalú rybársku dedinu na jednu z najdôležitejších námorných základní v regióne, no jej život sa skončil nadvládou Byzantíncov v týchto vodách. Z raného kresťanského obdobia (6. storočie), fragmenty kostola sv. Petra a obranného opevnenia okolo neho.
IN 1113 mesto prešlo do rúk Janovskej republiky. Hneď na to sa začalo s výstavbou tzv nové mesto, ktoré je dnes považované za historické centrum. IN XII storočia St. Vytýčila sa ulica Wawrzyńca a nový obranný múr, v rámci ktorého sa nachádzali staré a nové časti mesta. Prístup do Porto Venere bránila pevnosť postavená na vysokom kopci.
Nasledujúce storočia v Porto Venere úzko súviseli s geopolitickou situáciou regiónu. Mesto počas bojov veľakrát trpelo a niekoľkokrát bolo odovzdané následným dynastiám a mocnostiam.
Od konca XIX storočia Porto Venere začalo meniť svoj charakter. Z prístavného mestečka zaoberajúceho sa predovšetkým rybolovom sa začalo meniť na obľúbené turistické centrum. Túto oblasť Talianska si obľúbili najmä umelci a britská aristokracia. Jedným z najznámejších pacientov bol dramatik Lord Byron (George Gordon Byron)ktorý niekoľko rokov svojho života strávil v Taliansku. Na talianskej pôde napísal báseň Don Juan.
Návšteva Porto Venere - turistické atrakcie a pamiatky
Porto Venere je typické talianske prímorské mesto, ktorý prejdeme pozdĺž a naprieč maximálne za 2 hodiny. Najvýznamnejšími pamiatkami sú dva katolícke kostoly (kostol sv. Petra v staršej časti mesta a kostol sv. Vavrinca v novšej časti) a bývalý hrad Doria. Aj keby sme chceli navštíviť všetky, stačí na ich návštevu menej ako pol dňa.
Niektorí turisti si môžu dodatočne naplánovať výlet na ostrov Palmaria, kde v závislosti od zvolenej pešej trasy strávime cca. 2 až 4 hodiny. V tomto prípade sa návšteva Porto Venere ľahko pretiahne na celý deň.
Ak sa chcete pozrieť do každého kúta Porto Venere, musíte počítať s nutnosťou ísť do kopca, pretože najvýznamnejšie pamiatky sa nachádzajú na kopcoch či kopcoch.
Via Giovanni Capellini – hlavná mestská promenáda
Už by nebolo skreslenie povedať, že historické centrum Porto Venere pozostáva z jednej dlhej ulice Cez Giovanni Capellini. Táto promenáda vedie od historickej mestskej brány až k úpätiu mysu, na konci ktorého stojí kostol sv. Peter.
Via Giovanni Capellini sa vyznačuje farebnými fasádami, krčmami a niekoľkými remeselnými obchodmi. Nakúpime tu okrem iného umelecké diela miestnych umelcov či čerstvé janovské pesto predávané v téglikoch rôznych objemov. Popri ambicióznejších produktoch však kraľujú nie príliš originálne suveníry, ktoré sú dnes dostupné v každom turistickom kúte Európy. V ostatných uličkách vedúcich na hradný kopec nenájdete obchody a reštaurácie.
Hlavná brána vedúca do mesta bola postavená pravdepodobne v druhej polovici XII storočiaaj keď pozornejší turisti si nápis môžu všimnúť "Colonia Januensis 1113" priamo nad dverami. Nehovorí však o dokončení stavby, ale priamo o roku, v ktorom bolo Porto Venere pod krídlami mocnej (v tom čase) Janovskej republiky. Pri bráne (z vonkajšej strany) je otesaný kameň s otvorom datovaným na začiatku XVII storočia. Pomocou tohto nenápadného nástroja sa vážili produkty, ktoré do mesta priniesli obchodníci a obchodníci.
Neoddeliteľnou súčasťou opevnenia je priľahlá a pôsobivá obranná veža (Torre Capitolare), ktorá bola postavená v 2. pol. XII storočia.
St. Lawrence (vo vlastníctve Chiesa di San Lorenzo)
Potom na začiatku XII storočia Porto Venere padlo do rúk Janovskej republiky, bolo rozhodnuté postaviť nový impozantný kostol. Výber miesta padol na jeden z kopcov, kde sa pravdepodobne v rímskych dobách nachádzal chrám zasvätený Jupiterovi.
Janovčania si zvolili patróna nového chrámu sv. Lawrence (vo vlastníctve San Lorenzo). Voľba nebola náhodná, napokon, rímsky mučeník je aj strážcom janovskej katedrály. Dá sa predpokladať, že na výstavbe nového chrámu sa nešetrilo, o čom okrem tempa prác svedčí aj fakt, že kostol vysvätil sám pápež Inocent II už v 1130. Žiaľ, románsky kostol sa dodnes nezachoval v pôvodnej podobe. Prvý v XIV storočia pohltil ho oheň a v 1494 bolo zničené aragónskymi silami, ktoré zaútočili na mesto.
Budova bola prestavaná v r XVI storočia v pôsobivejšom štýle. Pri rekonštrukcii pribudla napríklad mohutná kupola na mieste bývalej románskej zvonice.
Pri návšteve kostola sv. Wawrzyniec, uvidíme niekoľko umeleckých diel, napr maľba na dreve s výjavom Ukrižovania resp XVI storočia polyptych so sv. Marcin. Pred vstupom do chrámu stojí za pozornosť súsošie znázorňujúce mučeníctvo svätého Vavrinca, ktoré bolo umiestnené v ďalekohľade nad centrálnym portálom.
St. Medzi miestnymi je nazývaný aj Lawrence Svätyňa Panny Márie Bielej (vo vlastníctve Santuario della Madonna Bianca)ktorý odkazuje na obraz v strede Panny Márie. Podľa miestnej tradície na záver XIV storočia Jeden z obyvateľov stál pred obrazom a prosil Matku Božiu o pomoc pri prekonaní moru. Okamžitou odpoveďou na modlitbu bolo „nasvietenie“ farieb maľby a dlhodobý efekt vyhubenia moru. Po tejto udalosti bol obraz prenesený do kostola sv. Vavrinca, kde sa nachádza dodnes.
Z námestia pred kostolom je príjemný výhľad na široké okolie.
Hrad Doriów
Do tej, ktorá sa týči nad mestom Zámok Doriów (majiteľ: Castello Doria) môžeme prísť niekoľkými spôsobmi. Odporúčame začať priamo z námestia pred kostolom sv. Wawrzyńca, odkiaľ sa po chvíli dostaneme na terasu tiahnucu sa priamo pod hradom. Keď sa tam dostaneme, môžu sa objaviť ruiny budov, ktoré vyzerajú ako obranné veže alebo bašty. Hoci v určitom období plnili obrannú funkciu, boli postavené ako mlyny. Škoda, že sa nezachovala ich vrchná časť.
Hrad Doria postavili Janovčania v druhej polovici XII storočia a bezpochyby je to jedna z najpôsobivejších vojenských štruktúr v tejto časti Ligúrie. Dnešný päťuholníkový tvar pevnosti ovplyvnilo množstvo zmien zavedených v období od r XV až XVII storočia.
Mohutný hrad môžeme navštíviť po zakúpení vstupenky 5€. (stav k máju 2022) Žiaľ, musíme sklamať tých čitateľov, ktorí rátajú s návštevou bohato zdobených zámockých komnát. Počas návštevy uvidíme iba jednu (prázdnu) sálu (vrátane sály Ipostila), ktorá sa vyznačuje mohutnou krížovou klenbou a nosnými stĺpmi. Pri samostatnej prehliadke hradu budeme môcť vstúpiť na jednu z mnohých terás či vyhliadkových miest, z ktorých je skvelý výhľad do okolia.
Aj keď si neplánujeme kúpiť lístok a vstúpiť do areálu hradu, určite sa oplatí vstúpiť na spomínané terasy nachádzajúce sa na úpätí pevnosti. Nájdete tam lavičky a príjemný výhľad na okolie (najmä kostol sv. Petra) a ostrov Palmaria.
Farebná prístavná oblasť a pláž
Najikonickejšou časťou Porto Venere je nábrežie lemované radom farebných a vzájomne prepojených budov. Samotný prístav je však pomerne malý a prejdeme ho za pár chvíľ. Prístavná časť je napojená na Via Giovanni Capellini úzkymi priechodmi, ktoré si však vyžadujú zdolanie veľkého množstva schodov.
Ak chcete získať dobrý záber z farebných fasád, môžete ísť na mólo Dondero alebo na terasu na severnej strane prístavu (súradnice: 44.051473, 9.836219).
V Porto Venere nájdete aj malú kamienkovú pláž (súradnice: 44.051668, 9.835310).
St. Peter
Ak by sme niekedy prišli s nápadom vytvoriť zoznam najmalebnejšie umiestnených katolíckych chrámov, bolo by to tak St. Peter (vo vlastníctve Chiesa di San Pietro) nepochybne by na ňom zaujal vysoké miesto. Budova bola postavená na okraji skaly umiestnenej na samom konci kamenného mysu a samotný kostol z diaľky vyzerá skôr ako opevnená pevnosť než ako miesto modlitby.
Chrám je úhľadným zlúčením dvoch budov: staršia je kruhová, pravdepodobne okolo VI storočia v románskom a novšom slohu postavený v rokoch 1256-1277 už v gotickom štýle. Pôvodne mal nový chrám plnohodnotne nahradiť ten starý, no napokon sa rozhodlo zmeniť dizajn a spojiť obe budovy do jedného celku.
Interiér kostola je typickým príkladom ligúrskej gotiky. Mohutné stĺpy zdobené čiernobielymi pruhmi a surový interiér nám umožňujú cítiť sa vo vnútri, akoby sme sa vrátili v čase o takmer osem storočí.
Románska loggia s Deviate storočie s výhľadom na pobrežie. Tu stojí za zmienku budova kostola ponúka ďalšie dva skvelé vyhliadky. Prvá je na streche lodžie a dostanete sa k nej po schodoch pri vchode do kostola. Vstup do ďalšieho bodu, teda malej terasy s výhľadom na more, nájdete v samotnom kostole - v pravej časti presbytéria.
Byronova jaskyňa
Pred schodmi vedúcimi ku kostolu sv. Svätého Petra sú príjemné úseky Námestie Lazzaro Spallanzani (vo vlastníctve Piazza Lazzaro Spallanzani). Námestie, ako takmer celá najstaršia časť Porto Venere, je dodnes obohnané obrannými múrmi. Niektoré fragmenty opevnenia sú dokonca datované do r 6. storočie.
V západnej časti steny nájdeme priechod vedúci k trase prechádzajúcej skalami, odkiaľ budeme môcť vidieť okolité skaly a obzrieť si Byronova jaskyňa. Lord Byron bol jedným z najväčších veľvyslancov mesta, takže výber jeho za patróna tejto obľúbenej jaskyne by nemal byť žiadnym prekvapením.
Palmaria, Tino a Tinetto - súostrovie ostrovov pri Porto Venere
Priamo na Porto Venere sa nachádza súostrovie troch ostrovov. Najväčší z nich je Palmaria (rozloha takmer 2 k㎡), s niekoľkými historickými budovami, ktoré sú pre turistov neprístupné. (stav k máju 2022) Celý ostrov má štatút národného parku (vo vlastníctve Parco Naturale Regionale di Porto Venere) a môže sa pochváliť rozmanitou vegetáciou.
Ostrov Palmaria premáva pravidelne počas dňa vodnými autobusmi v cene 5€ na spiatočnú cestu. (k máju 2022). Bližšie informácie o cestovnom poriadku získate pri pokladni v prístave alebo v turistických informáciách na námestí pri historickej bráne do mesta.
Na ostrove sú dve hlavné turistické trasy - kratšia je cca 60-90 minút a dlhšie viac či menej tri hodiny. Ostrov je dosť strmý a cesty nám dajú trochu úsilia.
Ďalšie dva menšie ostrovy, Tino a Tinettonie je možné navštíviť. Ak by sme predsa len chceli z vodnej hladiny vidieť všetky tri, môžeme sa vybrať na necelú hodinovú plavbu loďou po súostroví. Počas plavby prídeme mj k jaskyniam a budeme sa plaviť okolo každého z ostrovov.
Počas dovolenkovej sezóny plavby po súostroví odchádzajú denne o 12:00 a 15:00. Cena 12€. (k máju 2022)
Ako sa dostať do Porto Venere?
Bohužiaľ, dostať sa do Porto Venere nie je najjednoduchšie. Najväčším logistickým problémom je, že na rozdiel od miest Cinque Terre tu nie je vlaková doprava.
Počas letnej sezóny je najpohodlnejším spôsobom, ako sa dostať do Porto Venere, využiť trajektové spojenie La Spezia - Porto Venere - Cinque Terre. Bohužiaľ, táto možnosť je aj najdrahšia. Neobmedzený denný lístok medzi mestami Porto Venere a Cinque Terre stojí toľko, koľko sa dá 35€. (k máju 2022) Jednosmerné letenky sú lacnejšie, no stále nie sú rozpočtové. Jednosmerná plavba z Porto Venere do Riomaggiore je nákladná 14€. (k máju 2022)
Výhľady sú určite výhodou tejto formy dopravy.Podľa nášho názoru sa oplatí prísť do prístavu o niečo skôr, aby ste zaujali miesto v rade a sadli si na loď v hornej časti (nezabudnite si sadnúť smerom k pobrežiu).
Do Porto Venere sa dostaneme aj miestnym autobusom z mesta La Spezia vzdialeného niečo cez tri kilometre. Autobusová doprava medzi týmito dvoma mestami funguje po celý rok riadok P. Mali by sme si kúpiť lístok v jednom z kioskov. Pozor! Je to obyčajný mestský autobus, ktorý využíva veľa miestnych vystupujúcich niekde po trase a ktorý sa dá napchať až po okraj. Cena lístka je 2,50 € (od mája 2022).
Dá sa prejsť aj z Riomaggiore do Portovenere, ale je to veľmi náročná pešia trasačo nás môže dokonca vziať 6 hodín. Hoci sme videli ľudí všetkých vekových kategórií, ktorí to prešli, neodporúčame túto prechádzku turistom, ktorí si nie sú istí vlastnou fyzickou formou. Zvlášť nepohodlné je počiatočné stúpanie tesne pred Riomaggiore a zjazd z kopca v Porto Venere (trasa končí v zadnej časti hradu Doria).
