Ťažko nájsť väčší symbol moderného Ríma ako klasicistický a barokový štýl Fontána di Trevi (taliansky: Fontana di Trevi)ktorú chce vidieť takmer každý turista prichádzajúci do Večného mesta.
Jeho umiestnenie prispieva k špeciálnej recepcii fontány. Sprej vody pokrýva väčšinu malých a je obklopený vysokými fasádami Piazza di Trevi (vo vlastníctve Piazza di Trevi). Kráčajúc smerom k fontáne ju už z diaľky neuvidíme, ale charakteristický zvuk vody budeme počuť len čoraz lepšie. Až po príchode na miesto uvidíme najkrajšiu z rímskych fontán.
História
Fontána di Trevi je napájaná vodou z akvaduktu Aqua Virgoktorého pôvodcom bol Marcus Agrippa, dôveryhodný priateľ cisára Octaviana Augusta. Akvadukt bol vybudovaný v r 19. storočie pred Kristom a jeho hlavným účelom bolo poskytnúť vodu do termálneho komplexu (tal. Terme di Agrippa) na Champs de Mars. Zo starobylej budovy kúpeľov sa do dnešných dní veľa nezachovalo. Doslova fragment stavby možno nájsť na Via dell'Arco della Ciambella 8.
Na tomto mieste stojí za zmienku etymológia názvu vodného diela Aqua Virgo. Podľa ľudovej legendy sa Rimanom podarilo nájsť zdroj vody vďaka pomoci mladej panny (odtiaľ názov Virgo v latinčine znamená panna), z ktorých niektoré sú pomenované podľa nového vodovodu. Na basreliéfe na pravej strane fontány bola dokonca vyobrazená scéna mladej ženy označujúcej zdroj.
Akvadukt sa používal aj v modernej dobe. Najväčšia prestavba a modernizácia prebehla za pápežovho pontifikátu Mikuláš V v XV storočia. Napriek krátkemu osemročnému pontifikátu sa Mikuláš V. zapísal do rímskych anál ako ambiciózny staviteľ. Za jeho vlády prebehla prestavba sv. Petra vo Vatikáne.
Po dokončení modernizácie vodovodu bola na námestí Trevi postavená prvá moderná fontána s pitnou vodou, ktorej autorom bol Leon Battista Alberti. A hoci bol projekt zrejme veľmi jednoduchý, na niekoľko desaťročí zostal jedným z mála zdrojov pitnej vody v tejto časti mesta.
Myšlienka postaviť monumentálnu fontánu prišla od pápeža z rodiny Barberini Urban VIII v 1640. Tento pápež bol známym patrónom a mecenášom umenia a jedným z jeho obľúbených umelcov bol on sám Gian Lorenzo Berniniktorý pripravil skutočný projekt vodnej fontány. Prípravné práce sa začali už za života Urbana VIII., no hneď po jeho smrti boli pre nedostatok financií prerušené. Jedinou hmatateľnou stopou Berniniho dizajnu je súčasné umiestnenie pamätníka. Počas prípravných prác bola odstránená stará fontána a začala sa príprava výstavby novej na súčasnom mieste.
V nasledujúcom storočí bola oživená myšlienka postaviť monumentálnu fontánu. IN 1732 pápež Klement XIII vyhlásili súťaž na návrh stavby, do ktorej sa zapojili okrem iného pôvodom z Florencie Alessandro Galilei (od rodiny títo Galileo; návrh neoklasicistickej fasády kostola sv. Jána v Lateráne jeho autorstvo nebolo dobre prijaté) a narodil sa v Ríme Nicola Salvi. Spočiatku bolo prvým vyhrať súťaž, čo sa však nevyrovnalo najvrúcnejšiemu prijatiu Rimanov. Ich protesty viedli k zmene a konečnému zvoleniu Salviho, ktorý vo svojom projekte výrazne čerpal z Berniniho myšlienok.
Práce sa začali v r 1732 a oficiálne skončila 22. mája 1762 (o 30 rokov neskôr). Nicola Salvi zomrel v r 1751 a konca diela sa už nedožil. Po jeho smrti prevzal dohľad nad projektom Giuseppe Pannini.
Aby sa vytvorilo viac miesta pre novú budovu, centrálna časť existujúcej budovy bola odstránená Palác Poli (vo vlastníctve Palazzo Poli). Palác je dodnes pozadím Fontány di Trevi, no málokto mu venuje pozornosť.
Architektúra a symbolika
Vysoký takmer 27 metrov vodný sprej pokrýva plochu prakticky celej steny paláca Pola v pozadí. Pomník bol vyrobený z travertínu, teda bieleho vápenca ťaženého v okolí mesta Tivoli (niekoľko desiatok kilometrov od Ríma). Travertín bol vysoko cenený v staroveku aj v modernej dobe. Používal sa okrem iného ako stavebný kameň sv. Petra alebo Koloseum.
Hlavnou témou fontány je more a celé dielo je plné rôznych symbolov a nespočetných odkazov. Pamätník je harmonickou kombináciou túžby po klasických formách (fontána má podobu víťazného oblúka) a barokovú nádheru. Pri výstavbe bola prepracovaná aj fasáda paláca Pola v pozadí a pribudli k nej pilastre vyrobené v korintskom ráde.
V centrálnej časti fontány je postava Okeanos, jeden z bohov odvodených z gréckej mytológie, ktorý zosobňoval silu všetkých druhov vôd: morí, riek, jazier a oceánov. Niekedy sa tiež tvrdí, že je to Neptún. Nepodporuje to však fakt, že postava nemá v ruke charakteristický trojzubec.
Postavu Okeanosa mal na svedomí taliansky sochár Pietro Bracciktorý bol v súkromí blízkym priateľom Salviho. Pri hľadaní jeho ďalších diel sa oplatí zájsť do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. Bracci tam okrem iného odpovedal: na náhrobný kameň vnučky Ján III Sobieski - Mária Klementyna Sobieska.
Viac: Náhrobný kameň Márie Klementyny Sobieskej vo Vatikánskej bazilike.
Okeanos je zobrazený pri jazde na škrupinovom voze, ktorý ťahajú morské kone držané tritónmi (v mytológii napoly človek, napoly ryba, morské panny). Tritón naľavo sa snaží vysporiadať s nepokojným koňom, čo naráža na silu a nepredvídateľnosť vôd. Morská panna napravo je jej opakom a symbolizuje pokojné more. Pravý tritón, ktorý vedie koňa, zatrúbi a zároveň ohlási príchod družiny.
Na oboch stranách Okeanos boli umiestnené dve vysoké sochy. Ľavá symbolizuje Hojnosť a pravá Zdravie. Prvý drží v rukách roh hojnosti a druhý pije hada.
Nad sochami sú dva basreliéfy. Ten správny sme už spomenuli. Predstavuje scénu, v ktorej mladá dievčina ukazuje Rimanom prameň vody. Basreliéf vľavo zobrazuje Mareka Agrippu, ktorý dáva svojim podriadeným príkaz postaviť nový akvadukt.
Ďalšími prvkami pamätníka sú štyri sochy umiestnené na vrcholoch stĺpov. Ich symbolika naznačuje významný vplyv vody na náš život. Predstavené sú okrem iného aj postavy s kvetmi a hroznom, ktoré môžu rásť len vďaka neustálemu zavlažovaniu.
Poloha a prehliadka
Fontána di Trevi sa nachádza na malom námestí medzi nimi Palác Quirinale (vo vlastníctve Palazzo del Quirinale)kde sídli taliansky prezident a námestie Piazza Colonna.
Najpohodlnejší spôsob, ako sa tam dostať, je pešo. Keď sa blížime k nášmu cieľu, ozve sa charakteristický zvuk vody, ktorý nám potvrdí, že ideme správnym smerom.
Pred fontánou sú takmer vždy frekventované schody, po ktorých zídeme na úroveň pod ulicu, odkiaľ si pamätník pozrieme z trochu inej perspektívy. Je prísne zakázané vstupovať do vody, dotýkať sa pamiatky či vynášať mince pohodené turistami.
Pozor! Keď tam budete, dávajte si pozor na vreckových zlodejov, ktorí využívajú nevedomých turistov obdivujúcich jednu z najkrajších fontán na svete.
Kedy je najlepší čas vidieť Fontánu di Trevi?
Hneď na úvod musíme znepokojiť čitateľov, ktorí dúfali, že budú stáť sami pred známou pamiatkou. Fontána di Trevi je jednou z najobľúbenejších atrakcií v Ríme, takže je ťažké nájsť chvíľu, keď je malé námestie pred známou vodnou fontánou prázdne. Aj neskoro večer sú schody pri fontáne preplnené desiatkami ľudí.
Ak by sme chceli fontánu vidieť bez davov návštevníkov, je najlepšie prísť krátko po východe slnka (najmä v letnej sezóne, keď je veľmi skorá hodina). Malo by tam byť len pár až tucet ľudí (pokiaľ sa nechytíme na výlet). Sami sme testovali rôzne hodiny a najuvoľnenejší moment bol po východe slnka. Večer, aj okolo 13:00 a 2:00 je v okolí fontány stále rušno.
Hádzanie mincí do fontány – jeden z najobľúbenejších rímskych zvykov
Jedným z najpopulárnejších rímskych zvykov je hádzať mincu do Fontány di Trevi, aby sa vrhačom zaručilo, že sa budú môcť vrátiť do Večného mesta. Aby sa to splnilo, musíme sa riadiť pokynmi: postavte sa späť k fontáne a prehoďte mincu pravou rukou cez ľavú ruku. Tento zvyk sa stal tak populárnym Každý deň pristane vo vode niekoľko tisíc eur! Nie každému sa podarí hodiť si mincou podľa nepísaných pravidiel, no každý to robí s neodškriepiteľnou zábavou.
Každý deň v noci sa zbierajú mince a darujú sa na charitu. Pamätajte, že vytiahnuť mincu z vody sami je zločin.
Ťažko povedať, kedy sa tento zvyk zrodil. Už v dávnych dobách boli fontány považované za zdroj šťastia, no vtedy boli mince také cenné, že sa nanajvýš dali na chvíľu do vody.
Obľúbenosť hádzania mincí do Fontány di Trevi pravdepodobne súvisí s americkým filmom "Tri mince vo fontáne"S 1954. Podľa teórie prezentovanej vo filme môžete do Fontány di Trevi vhodiť až tri mince. Prvým je zaručiť návrat do Ríma, druhým je prinútiť nás zamilovať sa do Rimanky / Rimanky a tretím je zaručiť nám svadbu s touto osobou. Ak sú naše srdcové záležitosti už v poriadku, je lepšie nevhadzovať viac ako jednu mincu a nepokúšať osud …
Fontána di Trevi – kuriozity a legendy
- je to najväčšia fontána v Ríme,
- každý deň pristane vo fontáne niekoľko tisíc eur a vylovené sumy ročne presiahnu jeden milión eur,
- voda z akvaduktu Aqua Virgo zásobuje aj fontány na námestí Piazza Navona,
- súčasné umiestnenie fontány bol nápad Gian Lorenzo Bernini. Umelec bol pôvodne zodpovedný za dizajn monumentálnej fontány, ale až po pápežovej smrti Urban VIII od stavebného plánu sa upustilo takmer sto rokov,
- neexistuje úplná zhoda, pokiaľ ide o etymológiu názvu fontány. Podľa najrozšírenejšej teórie slov Trevi je odvodené od termínu tri ulice (tre vie)čo malo odkazovať na križovatku troch ulíc na tomto mieste. Podľa tejto teórie by poľský názov fontány mohol byť jednoducho Fontána troch ulíc.