La Spezia je druhé najväčšie mesto Ligúrie (obývané blízko 100 tisíc ľudí), v ktorej sa nachádza jedna z najdôležitejších základní talianskeho námorníctva. Mesto sa nachádza na východnom konci regiónu, priamo na hranici s Toskánsko.
La Spezia sa môže pochváliť veľmi malebnou polohou. Mesto leží v samom centre Záliv La Speziaktorý sa tiež nazýva Bay of Poets (vlastnené Golfo dei Poeti), čo sa týka umelcov, ktorí sa sem nahrnuli XIX storočia. Historické centrum mesta sa vyvinulo na rovinatom teréne obklopenom kopcami a horami. Postupom času vznikli nové sídliská aj na susedných kopcoch.
Pri prechádzkach mestom sa stretneme s rôznorodou architektúrou. Počas vojny spojenci zbombardovali námornú základňu a časť starého mesta, ale teraz je to už ťažko cítiť. V historickom centre nájdete niekoľko zachovalých barokových (nielen) palácov. V okolí bývalého centra na konci XIX a na začiatku Z dvadsiateho storočia boli postavené majestátne sídla sloboda, teda talianska secesia. Niekoľko ukážok tohto štýlu uvidíme v okolí vlakovej stanice. Tie obsahujú Maggiani Palace (vo vlastníctve Palazzo Maggiani) a Palác Fumagalli-Federici (vo vlastníctve Palazzo Fumagalli-Federici)ktoré susedia na konci ulice Corso Cavour.
Hoci sa La Spezia môže pochváliť niekoľkými múzeami a inými atrakciami, je ťažké si predstaviť, že by ste tu strávili niekoľko dní aktívne. Iná je situácia, keď La Spezia má byť pre nás predovšetkým základňou pre Ligúriu. Rozumné ceny ubytovania (pre turistickú taliansku riviéru), veľký výber možností stravovania zameraných hlavne na miestnych obyvateľov a dobré spojenie (železničné, námorné, autobusové) s mnohými miestami robia z La Spezia dobrú voľbu pre niektorých turistov.
Východiskový bod do Cinque Terre
Mnoho turistov sa prvýkrát stretne s názvom La Spezia pri hľadaní informácií o Národný park Cinque Terre. Pre mnohých turistov bude La Spezia vstupnou bránou do tohto malebného kraja, keďže práve odtiaľto sa vlakom dopravia do jedného z piatich miest.
Najlepší spôsob, ako vidieť všetky dediny Cinque Terre, je kúpiť si kartu Cinque Terre Cardktorá zaručuje neobmedzené cestovanie regionálnymi vlakmi na trase La Spezia - mestá Cinque Terre - Levanto a umožňuje pešiu turistiku po turistických trasách v oblasti národného parku. Cinque Terre Card je možné zakúpiť na jednom z dvoch predajných miest na hlavnej železničnej stanici v La Spezia. (od roku 2022)
Pozor! Počas sezóny sú tieto body veľmi preplnené. Už o 10:30-11:00 sa môžu vytvárať rady na niekoľko až niekoľko desiatok ľudí. Stojí za to mať na pamäti, že ak si chcete kúpiť kartu na stanici v La Spezii, môžete stratiť nejaký čas v rade. Ráno a v druhej polovici dňa bývajú čiary oveľa menšie.
Ak si nechcete kupovať kartu a platiť len za jednu jazdu vlakom do jedného z miest Cinque Terre, môžete si lístky kúpiť v jednom z niekoľkých automatov na stanici alebo v pokladni. Stojí za to pripomenúť, že existuje niekoľko automatov: jeden sa nachádza na samotnej stanici, ďalší v pasáži stanice a ďalší v hale s pokladňou. Ak sme aspoň dvaja a ocitneme sa v dlhom rade, oplatí sa nechať jedného z ľudí skontrolovať ostatné pokladne. Sami sme sa neraz stretli so situáciou, keď pred automatom na staničnom priecestí stálo niekoľko desiatok ľudí a automat na pokladniach bol voľný.
Ďalším spôsobom, ako sa dostať do Cinque Terre (a mesta Porto Venere) počas letnej sezóny, je využiť námornú cestu. Plavby sú oveľa drahšie ako cesty vlakom. Za možnosť neobmedzeného cestovania na trase La Spezia - Porto Venere - mesto Cinque Terre (okrem Corniglia) zaplatíme 35€. Plavby začínajú v južnej časti prístavu (súradnice: 44.102661, 9.825419). (k máju 2022)
Viac: Cinque Terre - prístup, prehliadka a praktické informácie
Základňa pre ďalšie mestá v Ligúrii (nielen)
La Spezia môže byť aj východiskovým bodom na trase do iných miest Talianskej riviéry. Dostaneme sa miestnym autobusom Porto Venere, Lerici ak La Grazie. V poslednom meste sa nachádza archeologické nálezisko rímskej vily (tal. Villa romana del Varignano Vecchio).
dostaneme sa k Janov a všetky mestá na trase medzi týmito mestami (vrát. Sestri Levante ak Rapallo). Na cestu do Portofina môžeme využiť kombináciu vlaku a mestského autobusu alebo vlaku a dlhej prechádzky po pobreží.
La Spezia má tiež priame spojenie s mestami v iných talianskych regiónoch, vrátane Pisa (Toskánsko) a Parma (Emilia-Romagna).
Návšteva La Spezia. Čo vidieť v tomto pobrežnom meste?
Turistická časť mesta, teda historické centrum plus prístavná oblasť, nepatrí medzi najväčšie a všade sa bez problémov dostaneme pešo. Okrem úseku trasy od vlakovej stanice do historického centra a schodov vedúcich na kopec s Hradom sv. Juraja (kam sa hore dostaneme výťahom a lanovkou), zvyšok turisticky zaujímavej oblasti je rovinatý.
V meste funguje aj systém mestských bicyklov Spezia v bití. Funguje na základe predplatného a samostatného poplatku za používanie. Poplatok za použitie sa vyberá až vtedy, keď počas jednej jazdy prekročíme jednu hodinu (t.j. od momentu prevzatia po vrátenie bicykla). Viac informácií (bohužiaľ v taliančine a musíte použiť prekladač) nájdete na oficiálnej stránke mesta na tejto adrese. (k máju 2022)
Ak našu návštevu začneme z vlakovej stanice, tak po opustení stanice sa môžeme vydať smerom na širokú Námestie Garibaldi (vo vlastníctve Piazza Giuseppe Garibaldi). V jeho strede je okrúhly Dialógová fontána (taliansky: Fontana del Dialogo)ktorý bol stanovený v tomto bode na začiatku XXI storočia. Vodný sprej bol vyrobený z mramoru z neďalekého mesta Carrara a využíva prírodný zdroj vody.
Nájdeme doslova kúsok z námestia Kostol Panny Márie Snežnej (vo vlastníctve Chiesa di Nostra Signora della Neve). Na prvý pohľad je ťažké uveriť, že táto budova bola postavená len v rokoch 1897-1901. Architektúra kostola odkazuje na kostoly postavené v nádhere byzantského štýlu. Pri práci na projekte architekt vychádzal z riešení z ranokresťanských chrámov v Ravenne a Ríme.
Cirkev mala veľké šťastie pri náletoch spojencov v r 1943. Zatiaľ čo mnohé okolité stavby boli zrovnané so zemou, budova kostola nebola ani škrabaná.
Historické a turistické centrum mesta
Od námestia Garibaldi smerom k prístavu sa hlavná mestská promenáda tiahne viac ako dva kilometre - ulica plná obchodov a reštaurácií. Via del Prionektorá prechádza bývalým historickým centrom mesta. Oblasť žije aj večer, keď sú stoly pred reštauráciami preplnené miestnymi.
Jednou z najvýznamnejších pamiatok historického centra je Bazilika Nanebovzatia Panny Márie (vo vlastníctve Basilica di S. Maria Assunta)ktorá dlho slúžila ako katedrála. História tohto chrámu siaha pravdepodobne do druhej polovice XIII storočia. Žiaľ, koniec gotickej stavby padol na 19. apríla 1943. V ten deň sa odohral jeden z najničivejších spojeneckých náletov, pri ktorom boli chrámy takmer celé zrovnané so zemou.
Kostol bol prestavaný, no jeho nový interiér je veľmi strohý a bohužiaľ sa nepodobá na iné ligúrske kostoly z tohto obdobia. Našťastie vďaka úsiliu miestneho architekta Franco Olivy fasáda zdobená čiernymi a bielymi pruhmi bola úspešne obnovená. Pri pohľade na pruhované priečelie chrámu je ťažké uveriť, že fasáda nemá ani 100 rokov.
Oliva sa na začiatku preslávil ako jeden z najvýznamnejších staviteľov mesta XX-storočie. Na základe jeho návrhov vznikli mnohé secesné a racionalistické stavby, napr radnica alebo opera.
Turistom, ktorí chcú vidieť každodenný život obyvateľov na vlastné oči, odporúčame zájsť do hlavných miest trhovisko (vlastnené Mercato Ortofrutticolo e Ittico)ktorá sa nachádza na Cavour Square (vrátane Piazza Cavour). Krytá tržnica je rozdelená na dve časti – na jednej strane dominujú ryby a morské plody, na druhej strane ovocie, zelenina, syry a údeniny. Pri pohľade na visiace parmské šunky, nespočetné množstvo druhov syra a olív nie je ťažké závidieť domácim ich každodenný výber…
Žiaľ, chýbajú stánky, kde by sa dalo na mieste kúpiť niečo pod zub. (stav k máju 2022) Ak však máme prenocovanie s prístupom k chladničke, môžeme sa zásobiť miestnymi pochúťkami. Tržnica je otvorená hlavne od rána do poludnia, potom nájdeme len jednotlivé stánky.
Ďalšou obľúbenou oblasťou v historickom centre je St. Augustine (vo vlastníctve Piazza Sant'Agostino). Aj keď spojenecké bomby dopadli aj na námestie, môžeme vidieť niekoľko zaujímavých barokových fasád. Nachádza sa tu aj niekoľko krčiem, kde sa miestni zdržiavajú do neskorých hodín.
Zaujímavým príkladom modernejšej architektúry je ulica Cez Domenico Chiodopozdĺž ktorých sa tiahnu 19. storočie arkády.
Postupujúc ďalej na severovýchod sa dostávame k predĺženému a modernému Verdiho námestie (vo vlastníctve Piazza Giuseppe Verdi)ktorá je akousi bránou medzi starým a novým mestom. Hlavná budova je pýchou námestia pošta (vo vlastníctve Ufficio Postale Poste Italiane)postavili niekoľko rokov pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Bol zodpovedný za projekt Angiolo Mazzoni. Stavba má tajomstvo – vnútorná časť veže je pokrytá futuristickou mozaikou od Enrica Prampoliniho a Luigiho Fillia, ktorá zobrazuje lietadlá a lode budúcnosti. Žiaľ, nemáme žiadnu záruku, že ho budeme môcť vidieť naživo, no vždy môžeme skúsiť požiadať niektorého z pracovníkov pošty, aby sa naň pozrel.
Doslova pár krokov od Verdiho námestia nájdeme Námestie Európy (vrátane Piazza Europa), ktorá sa vyznačuje skupinou verejných budov postavených v prvej polovici Z dvadsiateho storočia v štýle talianskej moderny (známej aj ako racionalizmus), ktorá prekvitala počas vlády fašistickej strany. Talianska moderna sa výrazne líšila napríklad od španielskej a surová forma a tvar nebude po chuti každému. V okolí námestia napr. Katedrála Krista Kráľa (tal. Cattedrale di Cristo Re) a radnica.
St. George (tal. Castello San Giorgio)
Už niekoľko storočí dominuje historickému starému mestu St. George (taliansky: Castello di San Giorgio), ktorú možno nepochybne považovať za najpôsobivejšiu stopu dávnej histórie mesta. Nebola to však rezidencia miestnych panovníkov, ale opevnená pevnosť na ochranu prístupu z pevniny a mora. Stavba hradu sa začala v r XIV alebo v XV storočia na mieste existujúcej vyhliadkovej veže.
Za projekt boli zodpovední inžinieri z Janova. Predtým, ako pevnosť na začiatku nadobudla konečnú podobu XVII storočia bol opakovane posilňovaný a rozširovaný. Vládcovia Janovskej republiky v obave z možného pokusu o dobytie ligúrskeho pobrežia vynakladajú čoraz viac úsilia na správne zabezpečenie najdôležitejších prístavov.
V súčasnosti funguje v priestoroch hradu archeologické múzeum (vo vlastníctve Museo Del Castello). Zbierka je rozdelená na dve časti (každá z nich má svoje poschodie) a pokrýva 10 miestností.
Prehistorické zbierky, ktoré sú v druhej polovici vystavené na prvom poschodí XIX storočia zhromaždil vynikajúci taliansky paleontológ Giovanni Capellini. V tejto časti múzea uvidíme okrem iného nálezy náhrobných kameňov alebo artefakty z jednej z jaskýň na ostrove Palmaria.
Na hornom poschodí uvidíme nálezy z čias starého Ríma a raného stredoveku, ktoré pochádzajú zo založenia v r. 177 pred n. l. rímska kolónia Žiariť. Sú tam okrem iného fragmenty sôch a nástrojov používaných obyvateľmi v každodennom živote.
Na hrade je okrem múzea aj vyhliadková plošina. V skutočnosti existujú dva typy vstupeniek na hrad: kombinovaná vstupenka (múzeum plus terasa) za sebou 5,50€ a lístok na samotné terasy tiež 3,50€. (k máju 2022)
Ak aj neplánujeme vstúpiť do areálu hradu, môžeme si zájsť k jeho múrom pozrieť si opevnené opevnenie zblízka a pozrieť sa na mesto a široké okolie z výšky. Ak sa chcete dostať na hrad, môžete sa vydať na dlhú a únavnú (najmä na slnku) prechádzku alebo vyjsť na horu zadarmo výťahom a pozemnou lanovkou. (k máju 2022)
Výťah nájdete v historickom centre na ulici Cez Indipendenza. Po dosiahnutí vrcholu už len prejdite cez ulicu Cez XX Settembre, kde nájdeme stanicu lanovky. Po výstupe hore sa ocitnete pri samotnom vstupe do hradu. Výťah a lanovka sú samoobslužné. Výstup na vrchol nám zaberie doslova pár minút.
Arsenal a Múzeum námornej techniky
La Spezia vďaka svojej strategickej polohe uprostred hlbokého zálivu slúžila už v stredoveku ako dôležitý prístav pre všetky mocnosti dominujúce v Ligúrskom mori.
Reálny rozvoj mesta ako námornej základne však v druhej polovici upadol XIX storočiakedy sa začalo s výstavbou rozsiahleho námorného arzenálu. Nápady vybudovať komplex tohto typu sa objavili ešte pred zjednotením Talianska (napr. v napoleonskej ére). IN 1849 panovníci Sardínskeho kráľovstva dokonca prijali dekrét, ktorý mal viesť k výstavbe, ale prvá lopata bola zarazená až po vytvorení nového spojeného kráľovstva. Stavebné práce na murovanom arzenáli trvali v rokoch 1862-1869 a prilákal do mesta mnoho ekonomických prisťahovalcov.
Nie je ťažké prekvapiť spojenecké vojská, ktoré v rokoch 1943-1945 takmer úplne zničili vojenskú infraštruktúru v meste. Po vojne bol arzenál prestavaný so zachovaním 19. storočie rozloženie a dodnes je jednou z najdôležitejších základní v talianskom námorníctve.
Bohužiaľ, arzenál je celý obohnaný vysokým múrom a nie je prístupný turistom. Dostaneme sa len k historickej vstupnej bráne s vchodom do Múzeum námornej techniky (vo vlastníctve Museo Tecnico Navale). Samotné múzeum sa môže na prvý pohľad zdať nedôstojné. Vestibul a pokladňa vyzerajú trochu ako z inej doby a cena 1,55 € (k máju 2022) sa zdá byť pre Taliansko podozrivo nízka.
V tomto prípade však zdanie klame. Vo vnútri sú zhromaždené tisíce exponátov zobrazujúcich vývoj techniky na prelome storočí a výdobytky techniky z posledných dvoch storočí.Samotné zariadenie sa môže pochváliť najväčšou zbierkou spomedzi všetkých talianskych námorných múzeí. Ťažko môžeme jednoznačne povedať, či je to pravda. Hoci Námorné múzeum v Janove je rozmerovo väčšia (zaberá niekoľko poschodí), ale tu je úroda viac kumulovaná.
V múzeu uvidíme okrem iného:
- vyše sto modelov lodí: od historických egyptských, rímskych či gréckych lodí, cez stredoveké galéry (vrátane modelu vikingských lodí či lode Santa María, ktorá sa expedície zúčastnila Krištof Kolumbus v 1492), po XIX a 20. storočie majestátne jednotky,
- makety arzenálu – jedna zobrazuje podobu základne po spojeneckých bombových útokoch, druhá komplex ako je dnes,
- výstava venovaná práci na prvej mobilnej rozhlasovej stanici, za ktorú bol zodpovedný Guglielmo Marconi,
- zariadenia používané pri práci pod vodou alebo v ponorkách,
- delá, delá, torpéda a zbrane,
- medaily a iné pamätné predmety za zásluhy v oblasti rozvoja talianskeho námorníctva.
Podľa nás je však najväčší z múzejných pokladov na druhom poschodí a nepozornejší turisti by ho možno aj prehliadli. V jednej z izieb tzv Sala delle Polene (Sala delle Polene), vydané 28 sôch, ktoré predtým zdobili predné časti lodí. Niektoré z nich zobrazujú mytologické postavy alebo ľudí – medzi ne patrí Herakles podľa vzoru starovekej sochy Heraklesa z Farnes, Minegra S 18. storočie, prvý kráľ zjednoteného Talianska Viktor Emanuel II alebo kráľovná Veľkej Británie Viktória.
Druhá (menšia) skupina sôch sa zameriava na bytosti a symboly. Medzi nimi uvidíme medzi inými drak, lev alebo salamander. Najstaršie sochy pochádzajú z XVII storočiaa najnovšie z minulého storočia.
Môžeme ísť výťahom alebo ísť po schodoch hore. Okrem Galionovej sály na prvom poschodí nájdete ďalšiu miestnosť s výstavou fotografií.
Z pohľadu turistu nehovoriaceho po taliansky je najväčšou nevýhodou múzea, že len niektoré popisy sú preložené do angličtiny. (stav k máju 2022) Vzhľadom na vstupnú cenu by nás to však nemalo odradiť - modely lodí či obrovské sochy kedysi zdobiace predné časti lodí nepotrebujú veľa slov prekladu.
