Augustovo mauzóleum (vlastnené Mausoleo Di Augusto) v Ríme patrí k najvýznamnejším mementám augustiniánskych čias, t.j. obdobia, keď moc Večné mesto cvičil Octaviana Augusta. Hrobka bola postavená ako pohrebisko pre panovníka a jeho rodinných príslušníkov.
Pamätník, ktorý dodnes zaujme svojou veľkosťou, prežil až do našich čias vo veľmi oklieštenej podobe. IN 2022, po dlhých rokoch rekonštrukcie objekt opäť sprístupnili turistom.
Augustovo mauzóleum v staroveku
Augustovo mauzóleum bolo postavené v r 28 pred Kr. od konzula Gaius Julius Caesar Octavian, neskôr prvý rímsky cisár Octavian Augustus. Bol to jeden z prvých veľkých stavebných projektov tohto panovníka, ktorý sa tak nazýval našiel Rím z tehál a nechal by ho v mramore. Monumentálne mauzóleum v čase jeho výstavby bola najväčšou hrobkou v celom rímskom svete a zostal tak až do konca ríše. Ani to ho neprekonalo Hadriánovo mauzóleum (dnešný hrad sv. Angela), ktorý sa mu prinajlepšom vyrovnal veľkoleposťou.
Hrobka stála na severnej hranici Marsovho poľa, v posvätnej oblasti medzi ulicou Cez Flamina (moderné Via del Corso) a brehy Tiberu. Jediný vchod bol na južnej strane otočenej smerom k sebe Campus Martius.
Mnoho členov je pochovaných v mauzóleu Julio-Claudiánska dynastia. Prvým bol zrejme cisárov obľúbený synovec Marcus Claudius Marcellus zomrel v r 23 pred Kr. Ďalšími boli: Marcus Agrippa (známy zo zmienky v Panteóne), Druzus starší a vnuci Octaviana Gaius Caesar aLucius Caesar.
IN 14 rokov v mauzóleu bol pochovaný samotný cisár. Budova niesla názov Augusteum, oficiálne miesto jeho uctievania. Po Augustovi v hrobe odpočívali: Druzus mladší, manželka Lívia, Tiberius (rímsky cisár, nástupca Octaviana), Agrippina staršia, Claudius Nero a Druzus (bratia cisára Caligulu), Caligula (rímsky cisár), Claudius (rímsky cisár) a Poppaea Sabina. Zosnulý v 98 rokov cisár Nerva (už nepatria do juliánskej dynastie), aj keď existujú náznaky, že to bolo na počiatku 3. storočia do hrobu bol uložený aj popol Júlia Domná, manželka cisára Septimius Severus.
Architektúra
Dnes nevieme s určitosťou povedať, ako vyzeralo Augustovo mauzóleum v časoch najväčšej slávy. Stavba bola postavená na kruhovom pôdoryse s priemerom cca 87-89 m. Jadro stavby bolo z betónu a sopečného tufu a steny zdobil travertín (biely vápenec), ktorý sa do našich čias nezachoval. V samom strede mauzólea stálo približne vysoko 44 m stĺp s hlavnou hrobovou komorou vo vnútri. V jej vnútri s najväčšou pravdepodobnosťou odpočíval Octavianus Augustus a možno nielen on – pripomeňme, že v starom Ríme sa spaľovali telá zosnulých a v hrobkách sa uchovávali len ozdobené urny s popolom.
Hlavná komora bola obklopená ďalšou pohrebnou miestnosťou v tvare kruhovej ambulatória s tromi výklenkami. Priestor hrobky obklopovali postupné kruhové chodby so stenami obloženými travertínom. Celé to orámovala stena s hrúbkou 25 mcez ktorý viedla chodba od vchodu do prvej z kruhových ambulancií. Z vonkajšej strany mauzóleum obklopovala vysoká veža 12 m vonkajšia stena pokrytá travertínom. Celkovo sa štruktúra skladala z piatich prstencov stien obklopujúcich centrálny stĺp.
Väčšou záhadou je vzhľad hornej, nezachovanej časti stavby. Zo zápiskov sv. 7 pred Kr. staroveký geograf Strabo vieme, že horná časť mauzólea mala podobu mohutnej mohyly pokrytej stromami, na vrchole ktorej bola bronzová socha prvého cisára. Mohyla mala byť pokrytá bielym kamenným podkladom, teda dodnes čiastočne zachovanou konštrukciou. Hoci Strabón prezentuje mohylu ako jednotnú mohylu, historici majú tendenciu tvrdiť, že stromami pokrytý násyp obklopoval kruhovú nadstavbu, ktorá dnes neexistuje.
Existujú rôzne hypotézy vysvetľujúce výber jednej alebo druhej formy mauzólea. Najjednoduchšie vysvetlenie je, že to bolo podľa vzoru Etruské mohyly (tumulus). Iné teórie hovoria o tom, že tam bola mohyla pripomínajú hrobky postavené v helenistickej Ázii. Možno aj predlohou bola jeho nezachovaná hrobka Alexander Veľký v Alexandrii (žiaľ, do našich čias sa nezachovala žiadna jej podoba).
Je tiež možné, že Augustus nariadil postaviť budovu odkazujúcu na mohyly trójskych kniežat. Je to spôsobené tým, že cisár budoval zakladajúci mýtus svojej rodiny ako potomkov utečencov z Tróje. Problémom je však chronológia, napokon Octavianus bol v čase výstavby mauzólea „len“ konzulom, resp. Virgil práve začínal písať, čo potrvá mnoho rokov Eneidy. Možno však už vtedy budúci cisár presne vedel, aké dedičstvo po sebe zanechá?
Za zmienku tiež stojí, že vchod do Augustovho mauzólea lemovali dva obelisky z červenej žuly. Prežili až do našich čias, no dnes ich nájdeme aj na iných miestach Ríma – jeden stojí pri Bazilike sv. Námestie Quirinale (vo vlastníctve Piazza del Quirinale). Po smrti Augusta boli na oboch stranách vchodu zavesené bronzové plakety s jeho najväčšími úspechmi, ktoré sám cisár umiestnil do svojej autobiografie. Skutky božského Augusta (lat. Res Gestae Divi Augusti).
Návštevou Kapitolské múzeum, presnejšie Tabularium, neprehliadnite jednu zo zachovaných pohrebných urien, ktoré sa v minulosti nachádzali v mauzóleu. Patrilo k Agrippina staršia, Caligulovej matky a v stredoveku sa používala ako odmerka na kukuricu.
Ďalšia história Augustovho mauzólea
Osud mauzólea po páde rímskeho sveta bol pohnutý. Pravdepodobne boli vydrancované prvýkrát v r 5. storočiekeď do mesta vtrhli kmene Gótov. IN XII storočia práva na pozemok prevzal rod Colonna, ktorého predstavitelia premenili bývalú hrobku na opevnenú pevnosť, ktorá bola ich sídlom. Pevnosť však dlho neexistovala – pravdepodobne už v r 1241 zničila ho pápežská armáda Gregor IX. V priebehu ďalších storočí bola zničená budova využívaná ako kameňolom, z ktorého sa zbieral cenný travertín. Počas tejto doby bola celá oblasť zarastená a vyzerala skôr ako divoká záhrada než pohrebisko prvého rímskeho cisára.
IN 1354 telo bolo spálené v mauzóleu Coli di Rienzo, vodca ľudovej revolúcie v Ríme, ktorý sa volal posledný tribún rímskeho ľudu. IN XVI storočia stavebné práva kúpila rodina žijúca v susedstve Soderini. Na vrchole bývalého mauzólea vytvorili veľkolepé záhrady a v miestnostiach pod nimi uchovávali zbierku antických sôch.
Polovicu Osemnáste storočie predmet sa dostal do rúk portugalského aristokrata. Tým sa z neho stal amfiteáter, v ktorom sa organizovalo býčie zápasy. V ďalšom storočí prevzal práva na budovu cirkevný štát a zriadil tu divadlo. Od 1907 až 1936 na základe mauzólea bola postavená koncertná sieň známa v celej Európe, tzv Augusteoktorý by sa mohol ubytovať 3500 divákov.
IN 1936 začala veľká rekonštrukcia celého areálu s cieľom vymedziť monumentálne námestie Piazza Augusto Imperatore. Jeho ústredným bodom malo byť starobylé mauzóleum obklopené modernými budovami. Jedným z kľúčových predpokladov rekonštrukcie bolo prinavrátiť hrobke jej starobylú podobu – za týmto účelom boli zbúrané takmer všetky stredoveké a novoveké prvky, vrátane železnej strechy koncertnej sály. Pravdepodobne celé toto úsilie bolo vynaložené na jeden účel - zakladateľ fašistického hnutia mal po smrti odpočívať v bývalom Augustovom mauzóleu. Benito Mussolini (ktorý sa považoval za nového cisára).
Návšteva Augustovho mauzólea
Na námestí nájdeme Augustovo mauzóleum Piazza Augusto Imperatore. Pamätník sa nachádza pod úrovňou ulice, v pôvodnej výške. Donedávna bola zničená hrobka Octaviana Augusta zanedbaná, hrozilo jej zrútenie a ktokoľvek by na ňu mohol vyliezť. IN 2016 bol spustený niekoľkoročný projekt rekonštrukcie pamiatky a jej premeny na turistickú atrakciu. Práce boli ukončené v prvom polroku 2022 a dnes je pre návštevníkov otvorené Augustovo mauzóleum.
Aktuálne informácie o návštevnom poriadku, vstupných časoch a cenách vstupeniek nájdete na tejto stránke.
Bibliografia
- Amanda Claridgeová:Rím. Oxford: Oxford University Press.