Glomeris marginata, teda skulica obyčajná, je druh obojručného nočného motýľa z čeľade kučeravé. Nájdeme ho v lese pod lístím či kameňom, na rozbitom kuse dreva alebo v tmavých a vlhkých domácnostiach. Je ľahké si ho pomýliť so semenom, pretože má zaujímavý obranný systém.
Guľôčka zdvihnutá na prste môže zostať dlho nehybná, ale ak budeme trpezliví, ukáže sa, že semienko je živé, ale len sa skrútilo do pravidelnej hrudky, pretože sa cítilo ohrozené. Skulicove akrobatické schopnosti sú úžasné vzhľadom na ich stavbu tela, počet nôh a tvrdé brnenie.
Samce a samice kučeravého sa dajú od seba ľahko rozlíšiť. Kým samica má sedemnásť párov nôh, samec ich má devätnásť. Samice sú tiež o niekoľko milimetrov dlhšie ako samec a môžu byť dlhé až dvadsať milimetrov.
Farba skulice sa pohybuje od sýto čiernej, cez hnedú a červenú, až po žltú.
Hrebeň lebky obyčajnej je pokrytý dvanástimi tergitmi, teda tvrdými, chitínovými segmentmi. V čiernej a hnedej skulliach môžete vidieť svetlý okraj okolo dlaždíc.
Skulice sa dožívajú až jedenástich rokov a živia sa najmä listami v pokročilom rozklade, hubami a machom.
Na odvrátenie predátorov, ako sú ježkovia, pavúky a ropuchy, skulice vylučujú škodlivú chemikáliu, ktorá prináša požadované výsledky.
Skulice zohrávajú zodpovednú úlohu pri správnom fungovaní životného prostredia. Vďaka nim fungujú v obehu živiny, získané z hnijúcich húb a listov.
Skulice sú takmer slepé. Absolútne nedokážu prijať žiadny obraz a ich oči slúžia len na registráciu zdroja svetla.
Ich vzhľad v domácnosti nie je pre človeka nebezpečný, mal by však signalizovať nesprávne prúdenie vzduchu v dome a nadmernú vlhkosť.
Skulice ocenia milovníci a chovatelia hmyzu, ktorí im poskytujú teráriá so zeminou a rozkladajúcim sa drevom, ale aj prístup k úkrytom v podobe kôry či kameňov. Terárium môže byť dokonca postavené z obedového boxu.