Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Určite plátno "Sobieski pri Viedni" autorstvo Ján Matejka nie je to najcennejšie alebo najvýnimočnejšie dielo, ktoré prezentujú Vatikánske múzeá. Napriek tomu bolo plátno náležite poctené a miestnosť, v ktorej je obraz vystavený, dostala meno Izba Sobieski.
História maľby
Funguje na "Jan Sobieski pri Viedni" (plátno známe aj pod názvom "Víťazstvo vo Viedni") začal umelec okolo roku 1879. O rok skôr došlo k rakúsko-tureckej zrážke a Rakúsko-Uhorsko sa zmocnilo Bosny a Hercegoviny. Blížilo sa 200. výročie bitky pri Viedni a všetko nasvedčovalo tomu, že úrady budú chcieť túto skutočnosť využiť na propagandistické účely a marginalizovať úlohu poľských vojsk.
Zvlášť hanebné články vytlačili viedenské noviny „Neue Freie Presse“, ktoré Sobieskeho vykreslili ako opilca a borca a poľskú armádu ako barbarov. Obraz Matejku bol teda protiváhou takémuto falšovaniu dejín. V roku 1880 vznikla prvá verzia dielaale maliar sa pripravoval na prácu na jeho konečnej podobe na ďalšie dve rokov starostlivého štúdia starých portrétov a historických štúdií. K výročiu sa mu to podarilo a v roku 1883 bolo plátno vystavené vo Viedni. Matejko si izbu zaplatil z vlastných prostriedkov a sprístupnil ju návštevníkom zadarmo. Ako sa ukázalo, bolo to volské oko.
Marian Gorzkowski, ktorý bol prítomný na výstave, napísal:
"(…) obraz navštevovali dokonca aj kuchári, rôzni viedenskí predavači a dokonca aj roľníci z okolia Viedne (…) Po troch tisíckach (návštevníkov) denne opäť zídu."
Dokonca aj samotný cisár videl obraz.
Výročie bitky pripadlo na 25. výročie maliarovej tvorivej práce. Počas slávnostných osláv v Krakove umelec verejne ponúkol obraz pápežovi. Zdôraznil však, že nejde o osobný dar, ale o dar celého národa. Ako informoval Krakov "čas" Matejko vraj vtedy povedal:
"Tam, kam pribehol z Viedne posol s kráľovským listom a zástavou proroka - tam posielame obraz, aby sme túto chvíľu upozornili. Tam, z Vatikánu, to bude výrečnejšie než inde pripomínať naše nikdy nepremlčané zásluhy, práva a bolesti.zároveň naše nádeje a s nimi sľub neochvejnej pripútanosti k Stolcu našej svätej viery (…) Chc mi porozumieť: Nedávam Svätému Otcovi, chcem, chcem ťa prijať (obraz) a vrátiť ho Svätému Otcovi."
Umelcovo želanie sa splnilo a v decembri tohto roku bolo dielo odoslané do Vatikánu. Maliarovo rozhodnutie mohlo ovplyvniť aj to, že zástava veľkovezíra zajatá Sobieskim sa stratila v Ríme (pravdepodobne príčinou bol zmätok pri výmene dekorácií, aj keď sa ozývali hlasy, že zástavu ukradli Turci).
Napriek niektorým kritickým hlasom z krajiny (verilo sa, že obraz by mal zostať v krajine, bol technicky slabý alebo bol zle exponovaný) treba poznamenať, že dar Matejku ocenili vo Vatikáne. "Jan Sobieski pri Viedni" visel vo veľkej sále blízko slávneho Stanza Rafaela (takže Kornel Makuszyński, ktorý napísal "(…) vo Vatikáne / Matejko visí na najhoršej stene"). Svedčí o tom aj to, že jeden z obrazov v Galérii Kandelabrów bol venovaný momentu prezentácie obrazu.
Žiaľ, Poliaci žijúci v Ríme sa nepostarali o to, aby vtedajší sprievodcovia obsahovali podrobné informácie o obraze. Otec Wincenty Smoczyński, snažiac sa napraviť túto chybu, opísal príbeh púte, ktorej sprievodca povedal: "Páni! Tento rytier sediaci na koni - tu ukázal na Sobieskeho - je japonský rytier, ktorý sa rozhodol vraždiť kresťanov vo svojej krajine (…)".
Rozbor a interpretácia obrazu „Jan Sobieski at Vienna“ sa od plátien zobrazujúcich Viedenské víťazstvo líši už samotným výberom scény. Matejko sa rozhodol neukázať bitku ani stretnutie Jána III. Sobieskeho s cisárom. Namiesto toho namaľoval moment odoslania listu pápežovi (kráľ mal napísať: "Prišli sme, videli sme, Boh zvíťazil"). Tento výber scény dáva obrazu kresťanský význam – víťazstvo je darom od Boha a svedectvom o nadradenosti kresťanstva nad islamom. To sa odráža v symboloch viditeľných na plátne: nad poľskou vlajkou je viditeľná biela holubica (Duch Svätý) a krajinu po bitke obklopuje dúha (symbol Božieho požehnania).
Nad tureckým táborom v pozadí sa medzitým vznáša kŕdeľ čiernych vrán. Jan III. Sobieski jazdí na veľkovezírovom koni, čo znamená podrobenie islamu. Poľský kráľ, ktorý sa nachádza mierne napravo od stredu, je obklopený tromi skupinami postáv. Dole vidíme tureckých vojnových zajatcov a dve mŕtvoly: Turka a znásilnenú Nemku. Po pravej strane pristupujú ku kráľovi rakúski vojaci vedení princom Karolom Lotrinským. Kniežací kôň skláňa hlavu pred poľským kráľom, akoby chcel uznať svoju zvrchovanosť. Vpravo vidíme medzi inými poľských vojakov a veliteľov slávny generál delostrelectva Marcin Kącki a poľný hajtman Mikołaj Hieronim Sieniawski. Vedľa kráľa spoznáme jeho syna Jakuba Sobieskeho. Na opačnej strane panovníka vidíme bl. Značka od Aviano. List od kráľa pápežovi a prorokovu zástavu zbiera Mikołaj Denhoff, krakovský kanonik.