Ide o jednu z najkrajších, no bohužiaľ aj najľudnatejších pražských štvrtí. Zaujímavosťou je, že väčšina návštevníkov sa obmedzuje na areál hradu a jeho blízkeho okolia a Hradčany majú oveľa viac pamiatok a zaujímavú históriu.
Pozri aj samostatný článok: Pražský hrad.
Stručná história okresu
Keď sa píše o histórii Prahy, treba si to uvedomiť mali dlhé roky štatút samostatného mesta. Až do 14. storočia zostali trochu bokom od histórie a v rozpore s právne upravenou situáciou Starého Mesta a Malej Strany ich budovy boli dosť chaotické. Všetko sa zmenilo okolo roku 1320, keď Hradčany dostali mestské práva. Správcom tohto areálu bol kastelán Hynka Berku z Dube. Rýchly rozvoj okresu súvisel s pôsobením Jána Luxemburského a Karola IV., ktorí tu začali s výstavbou hradu a katedrály. Ďalšie oživenie prišlo vďaka šialenému cisárovi Rudolfovi II., ktorý z Hradčan urobil kráľovské mesto a priviedol na hradný kopec početných alchymistov, filozofov a astrológov. V Prahe začali vyrastať ako huby po daždi barokové nájomné domy a šľachtické paláce. Stále bola postavená nová radnica za vlády Rudolfa II, čím sa preukázalo samostatné postavenie súčasného okresu. Za čias Jozefa II., zástancu akéhokoľvek právneho zjednotenia, sa bývalé pražské „mestá“ zlúčili do jedného organizmu a odteraz fungovali ako okresy.
Loreta
História tohto miesta je spojená s obdobím križiackych výprav. Keďže sa Jeruzalemské kráľovstvo každým rokom viac a viac zmenšovalo, talianska rodina de Angela sa rozhodla financovať prevoz malého kostolíka do mesta Loreto. Podľa legendy bol tento chrám kedysi domovom Márie a Svätej rodiny. Obľúbenosť tohto pútnického miesta bola taká veľká, že na mnohých miestach Európy sa začali vyrábať jeho kópie. Na vlne barokovej protireformačnej religiozity sa financovania takéhoto projektu v Prahe ujala česká aristokratka Katarzyna Lobkovic.
Podľa odkazov na originál vo vnútri priestorov vznikla tzv svätý dom. Táto časť stavby bola postavená pomerne skoro, v roku 1631, teda len päť rokov po začatí stavby. Dokončenie hry však chvíľu trvalo. Pražskí jezuiti sa však všemožne snažili, aby kostol oslňoval pútnikov. Boli prizvaní vynikajúci architekti a maliari (dom navrhol Giovanni Orsi, fasádu Krzysztof a Kilián Ignác Dientzenhoferovci a maľby okrem iného Feliks Antoni Scheffler).
Schwarzenberský palác
V 16. storočí nájomné domy stojace na tomto mieste kúpili predstavitelia rodu Lobkowiczovcov a práve tu si postavili svoj palác. Vyznačuje sa krásnou fasádnou výzdobou zhotovenou technikou sgrafita (spočíva v nanášaní postupných vrstiev omietky a zoškrabávaní vlhkých úlomkov, ktoré vytvárajú vhodné vzory). je to? jedna z najkrajších stavieb českej renesancie.
Lobkowiczovci prehrali v roku 1594, keď sa predstaviteľ ich rodu Jerzy Lobkowicz dostal do konfliktu s cisárom Rudolfom II. Jerzy viedol samostatnú protiprotestantskú politiku a koncom 16. storočia sa stal jedným z najmocnejších magnátov v Čechách. Jeho ďalekosiahle plány si z neho urobili veľa nepriateľov a keď sa rozhodol otvorene dostať do konfliktu s cisárom, jeho priaznivci ho opustili. Verdiktom súdu bola odsúdená na vyhnanstvo. Potom ich predvolali späť do Čiech a obvinili z vlastizrady, sprenevery a prečinu majestátu. Došlo k presvedčeniu. Cisár aktom milosti zmenil trest smrti na doživotie a prepadnutie majetku. Prekrásny palác daroval Rožemberkovi.
Objekt menil majiteľov, takže v 18. storočí bol prestavaný na majetok Adama Franciszka Schwarzenberga. Práve od tejto rodiny dostal svoje súčasné meno. Po znárodnení sídlilo v paláci viacero štátnych inštitúcií. Od roku 2008 si tu môžete prezrieť zbierky českého baroka. Záujemcovia o monumentálne plátna zobrazujúce mytologické a historické výjavy by mali bez váhania zájsť do Schwarzenberského paláca.
Šternberský palác
Aj tento objekt vo svojich počiatkoch patril Lobkowiczovcom. Podobne ako Schwarzenberský palác niekoľkokrát zmenil majiteľa, aby napokon prešiel do rúk Václava Vojtěcha zo Šternberka (po ňom dostal názov). Hrdému magnátovi patrili už paláce Horažďovice a Trója. Svoju novú akvizíciu sa však rozhodol prestavať v barokovom štýle. Zrejme chcel takto zatieniť neďaleký arcibiskupský palác. Ťažko povedať, či sa toto umenie podarilo, pretože konečný výsledok sa líši od návrhov, no treba priznať, že vznikla jedna z najzaujímavejších barokových stavieb v Prahe. Aristokrat zomrel bezdetný, no zaujímavé je, že sa nenašli ľudia ochotní prevziať jeho majetok. Ako sa ukázalo, šľachtic sa veľmi vážne zadĺžil, aby postavil svoje paláce.
V nasledujúcich rokoch predstavitelia rodu predali svoje majetky - ten z Hradczian sa dostal do rúk Vlasteneckého spolku priateľov výtvarného umenia, ktorý v historických interiéroch zriadil galériu umenia. Dnes v ňom sídli jedna z pobočiek Národnej galérie so stálou expozíciou „Európske umenie od antiky po koniec baroka“. Každý, kto by chcel vidieť obrazy veľkých majstrov moderného umenia (vrátane Rubensa alebo El Greca), by mal palác navštíviť.
Morový stĺp
Vysoký čierny stĺp, ktorý zaberá západnú časť Hradczańského námestia, je takzvaný morový stĺp. Modernú Prahu sužovali morové rany – spravidla sa po ich skončení stavali špeciálne stĺpy na vyjadrenie vďaky Bohu. Podobne to bolo aj s morom v rokoch 1713/14. Stavbu pamätníka financoval cisár Karol VI., no spočiatku bol na námestí umiestnený len podstavec. Na podobu sochy Márie sme si museli počkať až do roku 1736. Autorom súsošia bol Ferdinand Maksymilian Brokoff (jeho diela zdobia aj Karlov most).
Pražská radnica
Na Loretańskej ulici je memento starých urbanistických ašpirácií okresu. Je to stará radnica prerobená na nájomný dom. Zdobený sgrafitovou technikou je ozvláštnený cisárskym erbom a alegóriou spravodlivosti, ktorá mala radcom pripomínať, ako majú vykonávať moc. Nad vchodom je nápis "Stará radnica" (čo znamená "stará radnica") a bývalý erb mesta – veža brány. Oblúk nad vchodom mal zrejme kedysi štandardné označenie mier – vďaka čomu si obchodníci a kupci mohli skontrolovať, či ich nikto nepodvádza. Budova v sebe spája znaky viacerých slohov a na rozdiel od toho, čo sa často opakuje, jej renesančná fasáda nie je jedinou v okolí (stačí spomenúť Schwarzenbergerov palác).
Kláštor kapucínov a kostol Panny Márie Anjelskej
Táto nenápadná stavba je najstarším kapucínskym kláštorom v Českej republike. Mnísi ho postavili len s pomocou niekoľkých zamestnaných murárov. Napriek tomu, že ich cisár Rudolf II. požiadal, aby na stavbu niekoho poslali, kapucíni odmietli. Kláštor a kostol postavené za dva roky však boli v očiach protestantov soľou. Misia kapucínov bola na rozdiel od jezuitov zameraná na chudobných – existovali teda obavy, že mnísi dokážu prilákať pražský plebs ku katolicizmu. Do ohovárania mníchov bol zapletený aj samotný Tycho Brahe (cisárov dvorný astronóm), ktorý posledné roky svojho života prežil v Prahe.
Učenca vyrušili aj zvony v rozostavanom kostole. Prípad sa dostal do blízkosti apoštolského nuncia a skončil sa škandálom, keď šialený cisár obvinil vatikánskeho vyslanca z „nečistého dychu“. Kláštor však vznikol a napriek devastácii z čias bojov s Francúzmi sa zachoval až do našich čias počas obliehania Prahy v prvej sliezskej vojne.
Černínsky palác a záhrady
Hoci toto údajne najväčší z pražských palácov svojou krásou rozhodne nezaujme. Dlhá budova s radom očí je spojená s typickou verejnoprospešnou budovou a… presne to plní. Hoci bola budova postavená v 17. storočí, následné vojny viedli k jej devastácii. Bolo to až začiatkom 20. storočia prestavaný a určený na sídlo jedného z ministerstiev. Obrovské komnaty sa nacistom páčili – sídlili tu správcovia protektorátu Čechy a Morava. Najviac sa však o paláci hovorilo v marci 1948. Práve vtedy komunisti vyhodili z okna budovy ministra zahraničných vecí Jana Masaryka. Hoci podľa oficiálnej verzie Masaryk spáchal samovraždu alebo mal nehodu, ulica Praga vedela, čo to je. V paláci stále sídli ministerstvo zahraničných vecí, ale za to môžeme navštíviť krásnu záhradu v jej zadnej časti (vo výške kapucínskeho kostola).
Strahovský kláštor
Budovy premonantského alebo premonštrátskeho kláštora sú skutočným klenotom Hradčanského vrchu. Dokonca sa dá povedať, že bez ich návštevy bude návšteva Prahy neúplná.
Všetko ešte bolo vytvorené v stredoveku udelil knieža Władysław II z Przemyślidy, avšak požiar a husitské povstanie viedli k zničeniu budov. Kláštor postavili opäť v barokovom slohu. V tých časoch dva kostoly na kopci slúžili ako posvätné funkcie. Prvým je ten súčasný bazilika Nanebovzatia Panny Márie (titul získala od Jána Pavla II.). Chrám, prestavaný v 18. storočí, je krásnou ukážkou českého baroka. Je tu pochovaný maršal Henry Pappenheim, hrdina z Lützene. Druhý z kostoly nesie hovor Svätý Roch. Vznikol po tom, čo mor ustal. Dnes slúži ako umelecká galéria.
Najväčšia atrakcia Strahova je však povestná knižnica. Možno práve ona zachránila kláštor pred zánikom počas jozefínskych reforiem (cisár mal prihliadať na vedeckú činnosť premonštrátov). Dnes je vo funkcii múzeum - návštevníci môžu vidieť dve miestnosti (teologickú a filozofickú) a chodbu. Najcennejšie zbierky (vrátane inkunábul a rukopisov) sa nachádzajú v interiéri, ktorý je vyplnený maľbami, štukami a dekoratívnym vybavením.
Po tejto pozoruhodnej ceste v čase si turisti môžu oddýchnuť v miestnom reštauračnom pivovare. Hoci tu býva v lete často plno, oplatí sa tu skúsiť nájsť voľné miesto.
