Fantastické skaly, zurčiaca horská rieka, malebné rokliny a to všetko len pár desiatok kilometrov od poľských hraníc? Slovenský raj je skvelý nápad, ako stráviť predĺžený víkend aktívnym spôsobom!
Slovenský raj je národný park s mnohými turistickými trasami, ktoré pokrývajú viac ako 194 kilometrov štvorcových. Najpopulárnejší medzi cestovateľmi je severná časť chránené územie. Zahŕňa okrem iného: Prielom Hornádu, Suchá Belá či paseka Kláštorisko. Pokročilejší turisti volia cestu cez Piecky alebo Veľký Sokol. Na juhu môžeme aj navštíviť Dobšinská ľadová jaskyňa, výstup na vrch Veľká Knola alebo relax na umelom jazere Palcmanská Maša.
Je tam samotný Slovenský raj časť Karpát (predtým nazývané Straceńskie hory) v geológii označované ako krasová plošina. Kedysi ho tvorili vysoké vyvýšené skaly, ktoré sa činnosťou miestnych riek zmenili na bludisko roklín (slovensky nazývaných rokliny) a dolín. Národný park tu bol založený v 20. storočí a má rozlohu viac ako 194 kilometrov štvorcových (s nárazníkovou zónou takmer 250 kilometrov štvorcových). Vplyvom geologických procesov sa v chránenom území nachádza niekoľko stoviek jaskýň (väčšina z nich nie je sprístupnená verejnosti).
Slovenský raj – názov
Populárne legenda hovorí, že dali regiónu meno mnísi, ktorí tu založili kláštor. Krása divokej prírody na nich urobila taký dojem, že toto miesto prirovnali k raju. Pravda je bohužiaľ oveľa prozaickejšia - názov vymyslel v roku 1921 Béla Hajts, turista a propagátor turistovi) Prvýkrát sa objavil v časopise "Krásy Slovenska". Ako však v každej legende, aj v tejto je zrnko pravdy - stredovekí mnísi vnímali svoje kláštory ako predsiene na ceste k spáse. Slovo „raj“ sa často objavovalo v názvoch stavieb prinesených na objednávku (ako v prípade Paradyż-Gościkowa, kde sa nachádzal cisterciánsky kláštor „Paradisus Matris Dei“ alebo „Matka Božia raj“). Je teda možné, že termín daný mníchmi prežil v povedomí ľudí až do začiatku 20. storočia.
Slovenský raj – história
Na rozdiel od českej prírodnej rezervácie Adršpašskoteplické skály (Skalné mesto) je Slovenský raj osídlený už od neolitu. Najstaršie stopy ľudskej činnosti pochádzajú z oblasti novovekého sídliska Čingov. Treba však poznamenať, že za roklinami a skalnými výbežkami existovala kontinuita osídlenia. Do týchto, ťažšie skrotiteľných oblastí, však často prenikali hľadači ložísk a kovových rúd. Banícka osada tu pravdepodobne nikdy nevznikla a banská činnosť bola len dočasná.
Rozvoj osídlenia siaha až do stredoveku – čo súviselo s prílevom Sasov do týchto krajín. Medzi skalami bol vybudovaný kartuziánsky kláštor a na brehu Hornádu hrádok, no pre rôzne historické nepokoje boli tieto objekty opustené.
Záujem o rokliny a skaly sa vrátil až koncom 19. storočia s rozvojom cestovného ruchu. V roku 1890 tu boli podniknuté prvé kroky k vytvoreniu chráneného územia. Zorganizovalo sa mnoho expedícií s cieľom spoznať a opísať celú oblasť. Opisy prvých prechodov napríklad Suchej Belej alebo Kysela pripomínajú rozprávanie cestovateľov prenikajúcich do džungle či púští. Veľmi často sa účastníci takýchto výprav stretávali s prekážkami, ktoré nedokázali prekonať. Preto boli vybudované špeciálne stavby, ktoré umožňovali zdolať skalné steny. Často sa stali prototypmi moderných zariadení na turistických trasách.
V roku 1964 bol Slovenský raj vyhlásený za prvé chránené územie na území dnešného Slovenska a v roku 1988 bol premenený na národný park. Ukázalo sa, že je to dôležité pre región 2000, kedy bola Dobszyńska ľadová jaskyňa zapísaná do zoznamu UNESCO (bolo pridané do hesla Jaskyne Slovenského krasu). V oblasti Słowacki Raj došlo k dvom leteckým nešťastiam: v roku 2002 havarovali dva MIGy pri obci Hnilčík (jeden z pilotov zahynul), v roku 2015 spadol vrtuľník záchranných zložiek do Hornadu (neoznačené vn. káble boli zaskrutkované do rotora, zomreli štyria ľudia). Na oboch miestach postavili pomníky na počesť obetí.
Slovenský raj - fauna a flóra
Nedostatočné osídlenie tejto oblasti a sťažený prístup k nej výrazne prispeli k prežívaniu mnohých zaujímavých druhov živočíchov a rastlín v Slovenskom raji. Viac ako 90 % územia národného parku pokrývajú lesy, najmä buky s často sa vyskytujúcimi borovicami, smrekmi a javormi. Rastú nad Hornádom aj tisy a zopár borovíc. Kráľovstvo zvierat je zastúpený niekoľko tisíc druhov bezstavovcov, asi sto druhov vtákov, niekoľko desiatok druhov cicavcov a niekoľko plazov a obojživelníkov. Biológovia počítali asi dvetisíc druhov motýľov, vrátane vzácneho motýľa Apollonovho. Môžeme tu stretnúť veľké cicavce vlk, rys, kamzík a medveď!!
Slovenský raj - atrakcie a pamiatky
Výlet do Slovenského raja by nemal byť problém pre každého, kto sa nebojí výšok a má aspoň trochu skúseností s turistikou v horách. Všetko samozrejme závisí od toho, akú trasu si zvolíme a či sa na cestu správne pripravíme. Pamätajte, že nie je ťažké mať nehodu!
Suchá Belá
Zdá sa najobľúbenejšia z tunajších dolín. jej veľkú časť tvorí skalná tiesňava s niekoľkými zúženiami. Takmer celá dolina je výsledkom malého potôčika (rovnomenného), ktorý budeme musieť prebrodiť viackrát. Meno (doslovne preložené "Suchá biela") je akýsi vtip - v Suchej je mokro a pri prechádzke budeme potrebovať dobré a vodeodolné topánky. Na dno rokliny sa dostáva veľmi málo svetla, preto sú tu teploty v teplých mesiacoch zvyčajne o niečo nižšie (oplatí sa vziať si so sebou bundu).
Vedie cez Suchú Belú jednostranný zelený chodník z Hrabušíc na rázcestie Suchá Belá, záver. Prechod trvá od 2,5 do 3 hodín, chodník je jednostranný (takže v prípade problémov sa už nevrátime). Trasa začína prechádzkou po skalnatom dne doliny, čiastočne zaliatej pretekajúcim potokom. Cestu blokujú popadané kmene stromov, no prejsť alebo obísť ich nie je príliš náročné. Na viacerých miestach budeme musieť prechádzať po drevených lávkach či kovových schodoch.
Prvý ťažký prístup je Misové vodopády, kde treba vyliezť do výšky asi 30 metrov po schodoch dvoch niekoľko metrov vysokých rebríkov. Pred nami je úzky prechod cez drevenú lávku a ďalšie dva vodopády, ktoré sme zdolali pomocou rebríkov: Okienkové nábrežie (názov pochádza z malebného skalnatého okna) a Korytový vodopád. Potom nás (po krátkych úsekoch s kovovými stupákmi) čaká ešte cesta lesom k východu z rokliny (tento úsek by mal byť suchý). Na konci doliny je malý kúsok asfaltky, ktorá nás dovedie na rázcestie Suchá Belá, záver (dá sa tu posedieť pod strechou, nájdete tu aj mapu okolia a požičovňu mobilných bicyklov v r. ročne obdobie). Odtiaľ sa môžeme vrátiť po žltej a následne po červenej do kempu Podlesok (niečo cez 1 hodinu a 40 minút) alebo po modrej na Kláštorisko (podľa mapy asi dve hodiny). Po vstupe na červenú môžeme odbočiť aj doprava a prejsť na čistinku Kláštorisko (asi hodinu a pol).
Kláštorisko
Tak sa volá veľká čistinka nachádzajúca sa v centrálnom bode Slovenského raja. ona klame vo výške okolo 800 metrov nad morom. veľa turistov myslí siktorá sa nachádza je tu jeden z najkrajších výhľadov v celom národnom parku (vidieť okrem iných aj Tatry).
Archeologický výskum ukazuje, že prvé budovy boli postavené v 6. storočí pred Kristom. Pravdepodobne boli stenypre utečencov z nižších osád. V 12. storočí bol postavený nový múr a strážna veža, brániacu prístup k cestám vedúcim na juh. O sto rokov neskôr opevnenia rozšírené aby sa miestni ľudia mohli v horách chrániť v prípade tatárskeho vpádu. Písomné pramene uvádzajú toto miesto ako Lapis Refugii (Utečenecká skala) alebo Mons Speculationis (Sentinel Hill). Zrejme vtedy to tu vzniklo malý kostol.
Koncom 13. storočia bola čistinka odovzdaná rádu kartuziánovktorý začiatkom budúceho storočia postavil murovaný kláštor. Vzhľadom na vzdialenosť od civilizácie bola stavba impozantná: kostol mal asi 30 metrov, kláštor pozostával z deviatich štvorcových ciel, záhrady, knižnice a hospodárskych budov (mnísi vlastnili napr. maštaľ). Okrem toho boli neďaleko vykopané dva malé umelé rybníky. Doba rozkvetu trvala niečo vyše sto rokov – v pätnástom storočí bol rád dvakrát napadnutý: najprv husitmi a potom ľuďmi rytiera Marcela z neďalekého hradu na Zelenej hore. Mnísi sa presťahovali do Levoče, kde si mohli postaviť svoje sídlo mimo mestských hradieb.
Zrejme sa tam však necítili dobre, pretože sa onedlho vrátili medzi skaly. Žiaľ, v roku 1543 sa kartuziáni stali obeťou vpádu lúpežných rytierov pod velením Mateja Baša z Muránskeho hradu. Kláštor bol vyplienený a útočníci z neho nakrátko urobili obrannú stavbu. Predstavení rádu, ktorí nechceli ohroziť mníchov, nariadili budovu zbúrať. Nová história tohto miesta sa začala v dvadsiatom storočí, kedy tu bola postavená turistická ubytovňa. Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 ho vypálili Nemci. Budova bola po vojne prestavaná, dnes sa tu dá najesť alebo prenocovať v malých domčekoch (ceny sú však dosť vysoké).
Na čistinke sú aj ruiny kaplnky a kláštora. Navštívime ich zadarmo (aktualizované v októbri 2022), len žiadajú strážcovia miesta dobrovoľné dary. Pomerne nedávno sa hovorilo, že kartuziáni sa vrátia do Kláštora, no doteraz sa tak nestalo. Stojí pri ruinách kaplnky malý pamätník na pamiatku havárie záchranárskeho vrtuľníka nad riekou Hornád v roku 2015. Pozostatky kaplnky boli zriadené drevené sochy zobrazujúce mníchov a Madonu s dieťaťom.
Prielom Hornádu
Túto časť Slovenského raja mnohí turisti považujú za najkrajšiu trasu v celom národnom parku. Cesta vedie pozdĺž rýchlej horskej rieky a tiahne sa asi 15 kilometrov.
Na cestu sa môžete vydať z Hrabušic (prejdite jednu stranu rieky a vráťte sa druhou) alebo na ňu vylezte zostupom Kláštory (žltá, červená alebo modrá stopa).
Zelený chodník Kláštorskou roklinou je jednostranný - od rieky k ruinám opátstva! Môžeme zvážiť konečný bod prelomu Tomášovský výhľad, kde je zo skalnej plošiny krásny výhľad do okolia (turistické chodníky vedú ešte ďalej do obcí: Smižany a Spišské Tomášovce). Na viacerých miestach boli nad riekou natiahnuté visuté mosty. Prechádzka po celej modrej značke od kempu Podlesok až po vstup do Tomášovského výhľadu by nám mala trvať asi 2 hodiny 45 minút. Spiatočná cesta po žltej bude o niečo kratšia. Cesta vás môže občas prekvapiť úrovňou náročnosti. Nohy položte veľmi opatrne - na niekoľkých miestach je veľmi ľahké zošmyknúť sa z klzkých skál. Ochlaďte sa aj pri chôdzi po kovových schodoch visiacich nad zurčiacou riekou. Niektoré schodíky sú už staré a ich upevnenie v skale je trochu namáhané (položenie jednej nohy dole spôsobuje malý pohyb celej konštrukcie).
V úseku medzi Malým Poľom a vstupom do Kláštorskej rokliny je umiestnený kríž pripomínajúci pád záchranárskeho vrtuľníka z roku 2015.
Zaujímavým bodom na žltej značke je kopec pomenovaný Zelená Hora (654 m n. m.). Práve tu sa vzniesol Hrad rytiera Marcela. On a jeho nástupcovia odtiaľto organizovali zbojnícke plavby do okolitých krajín. Neskôr bol obranný základ opustený a dodnes sa zachovali len zvyšky základov. Z kopca môžete obdivovať panorámu Hornádu.
Ďalší
Ďalším obľúbeným chodníkom sú Piecky - roklina, ktorá vedie z turistickej osady Hrabušická Píla na paseku Suchá Belá, záver. Žlté značky vedú len jedným smerom. Absolvovanie celej trasy (rebríky a lávky, chodník je považovaný za jeden z najťažších) trvá približne tri hodiny.
Za náročnú sa považuje aj roklina Kysel. Rozvetvuje sa niekoľko desiatok minút za Klastoriskom ďalej dve časti: Veľký Kysel (Náročnejšia časť, jednosmerná, s jedinou ferratovou cestou v celom parku. Vstup do rokliny je dodatočne spoplatnený, čas chôdze cca 1,5 hodiny) a Malý Kyseľ (Tá ľahšia časť, obojstranná. Treba však počítať s nutnosťou lezenia po rebríkoch a lávkach).
Južná časť parku nie je turistami taká obľúbená ako severná časť. Trasy sú tu jednoduchšie, ale aj menej efektné. Medzi najzaujímavejšie miesta patria napríklad vrcholy Slovenského raja as Veľká Knola (1265 m n. m.) príp Havrania Skala (1153 m n. m.). Jedno z mála miest v tejto časti chráneného územia, kde budeme môcť ochutnať lezenie po rebríkoch je Zejmarská roklina (jednosmerná trasa z osady Biele Vody na planinu Geravy). Je to aj tu umelé jazero Palcmanská Mašaktorého voda prereže chodník so železničnými traťami. Je to tiež centrum zimných športov. V neďalekej osade Mlynky - Dedinky v zime môžete lyžovať a liezť po zamrznutých vodopádoch. Viac informácií tu: LINK.
Dobšinská ľadová jaskyňa je často navštevovanou atrakciou tejto časti Slovenského raja (Dobšinská ľadová jaskyňa). Patrí medzi veľmi vzácny typ jaskyne s celoročne veľkým množstvom ľadu. Najčastejšie sú pre turistov ťažko dostupné (napr. Tatranské ľadové jaskyne vyžadujú profesionálne vybavenie). Vstupenka stojí 8 €, prehliadka je možná len v určitých časoch. Do vnútra pôjdeme len počas turistickej sezóny (od polovice mája do októbra) - viac informácií na stránke: LINK (aktualizované v októbri 2022).
Slovenský raj (Slovenský raj) - praktické informácie (aktualizované október 2022)
Vstup do Národného parku Slovenský raj je spoplatnený. Môžeme si zakúpiť niekoľko druhov vstupeniek:
- Jednodňové lístky - normálne 1,50 €, zľavnené 0,50 €.
- Tri dni - normálne 3,50 €, znížené 1 €.
- Päťdňové - normálne 6 €, zľavnené 1,50 €.
Dodatočne sa platí ferrata v rokline Kysel. Môžete si tiež požičať bicykel (napr. v kempingu Podlesok a na čistinke Suchá Belá, záver sú cyklistické ihriská) od 5 € alebo horolezecký výstroj (5 € na deň). Parkovanie v kempe Podlesok stojí 3 € za parkovanie auta na celý deň.
Pri výbere výletu do skalných a lesných lesov nezabúdajte, že ide o národný park, t.j. chránená prírodná oblasť. Slovenský prístup k ochrane prírody je niekedy kontroverzný, ale sankcie pre tých, ktorí porušia pravidlá, sú veľmi prísne. Pripomeňme si teda niekoľko základných pravidiel:
-
Slovenská horská služba (Horská záchranná služba) je sprivatizovaná. A to znamená turista zaplatí za každú záchrannú akciu. Aby sa vyhli poplatkom vo výške niekoľko tisíc eur musíte uzavrieť špeciálne poisteniev jednej z týchto spoločností: ALLIANZ, Alpenverein Slovensko, Generali alebo Netfinancie. Poistenie je možné dokúpiť (v závislosti od ponuky) na konkrétne dni alebo na celý rok.
-
Na území národného parku platí divoké táborenie a zakladanie ohňov je zakázané. V Slovenskom raji môžete zbierať huby, ale len na miestach na to určených (najlepšie je sa na ne opýtať zamestnancov parku).
- Pri výletoch po Slovenskom raji sa stretneme štyri druhy trasových pomôcok: drevené lávky, rebríky, kovové stupačky a via ferrata. Na rozdiel od zdania by ste si mali dávať pozor aj na tie zdanlivo jednoduché pasáže. Napríklad mnohé priečky drevených lávok sú nasúvacie a po stranách chýbajú zábradlia. Oplatí sa zaobstarať si aj rukavice (stačia cyklistické) - budú skvelým pomocníkom pri výstupe na vysoké rebríky.
-
Slovenský raj je v hlavnej sezóne navštevovaný turistami. Niekedy sa môže stať, že čakanie na výstup po rebríku alebo lávke trvá aj hodinu! Počas letných víkendov alebo štátnych sviatkov (poľských, českých alebo slovenských) je lepšie voliť menej cestované trasy. Zima by mali ísť na trasy vo vnútri Slovenského raja len skúsení turisti. Lávky a kovové schodíky sú zľadovatené a aj tie najjednoduchšie trasy si vyžadujú veľa cviku.
-
Dobré budú potrebné na prechádzky v Slovenskom raji topánky. Ak plánujeme ísť cez Suchú Belú, je dobré si obuť aspoň trochu vodeodolnú.
-
Niektoré chodníky vedúce cez Slovenský raj môžu ísť len jednosmerne. Buďte preto pri plánovaní cesty opatrní!
-
Ľudia so strachom z výšok by mali voliť jednoduchšie prechody. Na mnohých miestach nie sú zábradlia, musíte vyliezť niekoľko metrov vysokými rebríkmi alebo vyliezť po schodoch umiestnených ponad zurčiacu rieku.
-
Navštíviť všetky atrakcie národného parku za jeden deň je nemožné. Našťastie máme v okolí dosť postelí. Prenocovať sa dá aj v dreveniciach postavených hneď pri vstupe do parku, no oplatí sa tam rezervovať miesto v dostatočnom predstihu.
-
Uvedený čas prechodu chodníka je približný. Je dosť pravdepodobné, že daný úsek prejdeme rýchlejšie, ako naznačuje značenie. Na druhej strane sa môže stať, že aj tak stratíme všetok čas, ktorý sme zarobili.
-
Výška tunajších štítov možno nie je pôsobivá, ale treba pripomenúť, že len v 21. storočí v oblasti Słowacki Raj zomrelo viac ako 20 ľudí a niekoľko desiatok bolo zranených! Zaujímavý je prípad dvoch turistov, ktorých telá našli v roku 2000, len dva roky po ich zmiznutí!
Slovenský raj - kde sa ubytovať?
Pri výbere ubytovania si musíte zodpovedať niekoľko dôležitých otázok: máme vlastný dopravný prostriedok? Sústredíme sa len na návštevu národného parku? Budeme chcieť navštíviť okolité mestá?
Najlepším východiskovým bodom na výlet po severnej časti parku (a ak máte auto, tak po celom chránenom území) bude nepochybne Autocamping Podlesok. Tieto ubytovacie jednotky (chaty s vlastnou kúpeľňou) sú najvhodnejšie pre väčšie skupiny turistov. Platba sa účtuje pre celú chatuv ktorých môžeme ťažiť s ôsmimi lôžkami.
Dvojlôžkové izby vieme prenajať v neďalekých Hrabušiciach. Vysoko hodnoteným ubytovaním v tejto obci je napríklad Village House Fonzy (kúpeľne na izbách, zariadenie sa nachádza necelé dva kilometre od vstupu do chráneného územia).
Príkladom vysoko hodnoteného apartmánu je apartmán Yellow Paradise House (súkromné kúpeľne a gril).
Južná časť Slovenského raja je o niečo menej pripravená na inváziu turistov, no na druhej strane je tam v zime viac miest a trasy sú menej preplnené. Prenocovať môžete v obci Dedinky, napríklad v Penzióne Pastierna (v cene sú raňajky a vlastné sociálne zariadenie).
Samozrejme, ak máme vlastné auto, vieme si prenajať izbu napríklad v Spišskom Podgrodzí a spojiť prechádzky po Slovenskom raji s návštevou stredovekých pamiatok zapísaných v zozname UNESCO. Ubytovať sa môžete dokonca v historických budovách kapituly: Penzión St. Martin (izby so sociálnym zariadením, možnosť raňajok).
Slovenský raj - ako sa tam dostať?
Autom sa sem najľahšie dostanete do obce Hrabušice a Spišské Tomášovce (severná časť). Ak sa rozhodneme navštíviť južnej časti vaša najlepšia základňa bude Dedinky.
Ak nemáme vlastnú dopravu, je lepšie začať spoznávať Slovenský raj zo severu. Národný park má dobrý pocit spojenie s mestom Poprad. Vyhľadajte autobusy, ktoré zastavujú na uvedenej zastávke "Hrabušice ,, rázc.Betlanovce" (odtiaľ je to najbližšie k parku). Môžeme využiť priame spoje alebo prestup v Spišskom Štvrtku.
Poprad má niekoľko autobusových spojení s Poľskom (autobusy z Krakova a Zakopaného).
Slovenský raj - okolie
Dlhší pobyt v oblasti Słowacki Raj nemusí znamenať len horské prechádzky. V bezprostrednej blízkosti nájdeme niekoľko veľmi zaujímavých pamiatok. Oplatí sa ísť obec Spišské Štvrtky (Spišský Štvrtok)kde sa zachovalo pozoruhodné stredoveký kostol. Gotický chrám udivuje obrovskou kaplnkou pristavenou k pravej lodi. Tento architektonický skvost dal postaviť magnát Štefan Zápoly, ktorý tu chcel postaviť rodinné mauzóleum. Po postavení kaplnky (po vzore Dómu sv. Štefana vo Viedni) šľachtic zmenil názor a za pohrebisko určil Spišskú Kapitulu.
Ak niekto nie je celkom stredoveký, mal by ísť do mesta Spišské Podhradiekde je zachovaná jeden z najväčších hradov v Európe (tzv. Spišský hrad) a nádherná gotická katedrála v mestskej časti Spišská Kapitula.
Zachovalo sa aj množstvo zaujímavých pamiatok v Levoči (spolu so Spišským Podhradím zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Uvidíme tam okrem iného stredoveké mestské hradby, renesančné nájomné domy, gotická katedrála a barokový kostol minoritov.
Navštíviť môžete aj park, ktorý sa nachádza hneď vedľa hranice Nowa Wieś Spiska (Regionálne múzeum Spiša) alebo ísť niekoľko desiatok kilometrov na juh do Národného parku Slovenský kras (početné jaskyne).
