Benátsky palác (vo vlastníctve Palazzo di Venezia) je to jeden z najvýznamnejších renesančných palácov v Ríme, ktorý stojí v samom centre mesta na Benátskom námestí.
Tento komplex má zložitú históriu. Bol to jeden z prvých renesančných palácov v Ríme a pápežská rezidencia, potom slúžil ako veľvyslanectvo Benátskej republiky a Rakúskeho cisárstva, do Z dvadsiateho storočia stať sa sídlom fašistickej vlády. Z balkóna orientovaného na Benátske námestie sa veľakrát prihováral davom, ktorí sa tam zhromaždili Benito Mussolini.
V súčasnosti plní funkciu reprezentačná miestnosť paláca (tal. piano nobile). národné múzeum (Museo Nazionale di Palazzo Venezia)a na medziposchodí je knižnica. Je otvorený pre návštevníkov (a zadarmo) očarujúca palácová záhrada (vlastnená Giardino di Palazzo Venezia).
Benátsky palác mal vždy strategickú polohu. Nielenže sa nachádza prakticky v centre mesta, ale má aj výhľad na ulicu Via del Plebiscitopredtým súčasťou cez papalis, teda reprezentatívnu cestu, ktorou pápeži a ich sprievod putovali medzi Vatikánom a Lateránom.
Od kardinálskeho cirkevného sídla až po reprezentačné pápežské sídlo
So stavbou paláca sa začalo v r 1455 na žiadosť kardinála Pietro Barbo. Budova susedila s St. Mark (taliansky: San Marco)ku ktorým sa tradične pripisovali kardináli z Benátok.
Bol to jeden z prvých renesančných palácov postavených vo Večnom meste. Nie je jasné, kto bol za projekt zodpovedný, no predpokladá sa, že áno Leone Battista Alberti. Architekt sa však riadil riešeniami známymi z toskánskych palácov.
Stavba bola postavená s použitím travertínu (kameň ťažený v okolí mesta Tivoli), ktorý bol prevzatý z Kolosea a z r. Divadlo Marcellus.
Vo svojej prvej verzii bol palác oveľa menší ako dnes a nachádzali sa v ňom iba súkromné apartmány kardinála. Keď v 1464 Pietro Barbo bol zvolený za pápeža Pavla II rozhodla o ďalšom rozšírení paláca vrátane prístavby tri monumentálne reprezentačné miestnosti, a o postavení nového portika Baziliky sv. Marka, ktorý pokrýval stredoveké priečelie chrámu.
Kostol San Marco sa stal neoddeliteľnou súčasťou paláca. V hornej časti fasády baziliky vznikla loggia, ktorá priamo nadväzovala na pápežove byty. Tento balkón bol tzv Loggia blahoslavenstievpretože práve odtiaľ požehnal veriacich Pavol II.
O niekoľko rokov neskôr sa palác stal oficiálnym sídlom pápeža, hoci ešte nebol dokončený, a väčšinu času v ňom trávil Pavol II. Budova sa vtedy volala jednoducho St. Marka. Po smrti Pavla II. dohliadal na dokončenie projektu jeho synovec Marco Barbo, a potom Lorenzo Cybo.
Benátsky palác zostal pápežským sídlom až do r 1564keď pápež Pius IV odovzdal areál Benátskej republike s výhradou, že vedľa veľvyslanectva bude miesto aj pre titulárneho kardinála Baziliky sv. Marka. Vtedy mu začali ľudia volať Benátsky palác.
V nasledujúcich storočiach bol palác niekoľkokrát rozšírený. Od 1797 až 1916 vnútri bolo veľvyslanectvo rakúskeho cisárstva.
Sídlo fašistickej vlády
V rokoch 20. storočie Benátsky palác bol zvolený za oficiálne sídlo fašistickej vlády a premiéra Benito Mussolini, a Benátske námestie pred ním sa stalo ústredným bodom stretnutí.
Duce, ako sa Mussolini oficiálne volal, si zriadil svoju kanceláriu v súkromných apartmánoch kardinála a monumentálne sály postavené na objednávku Pavla II používané na párty účely. V Mieri papagájov (nazvanom tak podľa vtákov, ktoré tu bývali) debatovala Veľká fašistická rada, najdôležitejší orgán talianskej vlády. Izby paláca boli zrekonštruované a prispôsobené novým potrebám.
Mussolini predniesol svoje najdôležitejšie prejavy z balkóna paláca s výhľadom na Benátske námestie. Je to odtiaľ dnu 1936 vyhlásil talianske cisárstvo. Benátske námestie sa po svojom rozšírení v súvislosti s postavením monumentálneho Oltára vlasti stalo také priestranné, že sa naň zmestili desaťtisíce prívržencov moci.
Napriek tomu, že po vojne boli vynaložené snahy o prinavrátenie paláca do pôvodného vzhľadu Z dvadsiateho storočia, s rôznymi prvkami z minulého storočia sa stretávame mnohokrát – vrátane zárubne v hlavnom vestibule, podlahy a mozaiky od Pietra D'Achiardiho a monumentálne schody. Žiaľ, počas vlády fašistickej strany boli mnohé dekorácie a nástenné maľby nenávratne poškodené.
25. júla 1943 v paláci ohlásili koniec fašistického režimu.
Návšteva Benátskeho paláca
Reprezentatívne poschodie paláca (v taliančine nazývané piano nobile) sa využíva dodnes národné múzeum umenia (vo vlastníctve Museo Nazionale di Palazzo Venezia). Hoci to nie je najdôležitejšie z rímskych múzeí, určite poteší tých turistov, ktorí áno vyhľadávajú menej typické exponáty.
Prehliadková trasa je rozdelená na dve časti: palácové miestnosti a muzeálne expozície.
Na úvod sa prejdeme prázdnymi miestnosťami, ktoré bývali kardinálovými apartmánmi – vrátane cez vestibul a Loggia blahoslavenstievdostať sa do troch monumentálnych miestností na objednávku pápeža. Tieto sály sú prázdne, ale môžeme v nich obdivovať fresky a v niektorých prípadoch aj krby pôvodné mramorové podlahy.
IN Globe mieru, teda v monumentálnej sále s balkónom, z ktorej hovoril Mussolini, bola vyrobená podlaha v r Z dvadsiateho storočia. Jej autorom bol Pietro D'Achiardi a zobrazuje mozaiku s mytologickou scénou Znásilnenie Európy.
Tip: Ak sa chystáte do Benátskeho paláca, odporúčame vám to urobiť za denného svetla. Večer je osvetlenie veľmi slabé a monumentálne sály sú takmer tmavé.
Až po prejdení reprezentačných miestností sa dostávame do riadneho múzea, ktoré sa nachádza v časti, ktorú postavil kardinál Cybo v r. 1491-1503 a pýši sa veľmi originálnou kolekciou. Mnohé umelecké diela boli premiestnené sem 1916 z hradu sv. Anjel.
Hoci v prvých miestnostiach múzea dominuje sakrálne umenie (vrátane obrazov a nábytku), ďalšie, o to zaujímavejšie. Pozoruhodný exponát v prvej z miestností je byzantská rakva zo slonoviny, ktorá rozpráva príbeh o Dávidovi.
Najdôležitejšie výstavy:
- Kolekcia porcelánu z najvýznamnejších európskych a talianskych manufaktúr vr. z Meissenu, Berlína, Viedne, Paríža a Veľkej Británie. V dlhej chodbe sú vo vitrínach vystavené rôzne vázy a nádoby.
- Jedna z najvýznamnejších renesančných a barokových zbierok bronzových výrobkov malého rozsahu. Exponáty zahŕňajú sochy aj predmety každodennej potreby. Mnohé z nich boli vyrobené v najvýznamnejších talianskych manufaktúrach, medzi ktoré patria: Rím, Benátky, Padova a Florencia. Medzi dielami môžeme vidieť portrét pápeža Klement X autorstvo Bernini.
- Pôsobivá kolekcia terakotových modelov pozostávajúca z nad 300 exponátov zo 17. a 18. storočia. Terakotu používali sochári a umelci na prípravu návrhov svojich diel alebo na získanie súhlasu od objednávateľa. Medzi exponátmi uvidíme niekoľko Berniniho predbežných návrhov, vrátane návrhu náhrobného medailónu Mária Raggiová, jeden z anjelov, ktorý má zdobiť Most sv. Anjel, predbežný návrh sochy koňa Konštantín Veľký alebo hlava Maura. Okrem nich uvidíme aj autorský panel Jacopo Sansovino, Senecova hlava Guido Renia mnoho diel iných umelcov.
- lapidárium, ktoré sa nachádza v arkádach.
Z múzea odchádzame cez monumentálne schody (tzv. Nové schody, ktoré vlastní Scala Nova), ktoré si objednal Benito Mussolini v r 1924-1930. Bol zodpovedný za ich dizajn Luigi Marangoni. Schody boli vyrobené z travertínu a sú 127 stupňov.
Na návštevu múzea je najlepšie naplánovať si aspoň 90 minút.
Benátsky palác – vstupenky a otváracie hodiny (od januára 2022)
Benátsky palác je otvorený od utorka do nedele od 8:30 do 19:30. Posledný vchod je možný na 60 minút pred zatvorením.
Lístok stojí 10€. Ľudia vo veku 18 až 25 rokov si môžu kúpiť zľavnený lístok v cene 2€. Vstupujú osoby mladšie ako 18 rokov zadarmo.
Palácové záhrady
Aj keď neplánujete návštevu múzea, oplatí sa navštíviť palácová záhrada (vlastnená Giardino di Palazzo Venezia)ktorý bol postavený vo vnútri renesančného dvora. Ako kuriozitu stojí za zmienku, že bolo to prvé uzavreté renesančné nádvorie v Ríme.
Záhrada je zadarmo a prístupné každému. Vchod je o St. Marka (hneď vedľa Baziliky sv. Marka)ktorý napriek svojej centrálnej polohe leží v tieni a veľa turistov ho nevedomky míňa. Pri vchode do záhrady je plastika Pani Lucrezia. Ide o jeden z tzv hovoriace hlavy, na ktorých boli v modernom Ríme zavesené výzvy k ľuďom.
Hlavnou atrakciou záhrady sú dvojposchodové arkády obklopujúce nádvorie a fontána umiestnená v strede. Jeho autorom bol známy rímsky sochár Carlo Monaldiktorý pôsobil aj u sv. Jána v Lateráne.
Fontána bola na odbočke z travertínu 1729/1730 na objednávku Benátskeho veľvyslanectva. Jeho hlavným posolstvom je manželstvo Benátok s morom. Slávnu námornú republiku predstavuje ženská postava s charakteristickou čiapkou benátskeho dóžu. Pri jej nohách stojí lev s krídlami, atribút sv. Marka, patróna Benátok.
Centrálnu časť námestia pokrývajú stromy, pod ktorými sa môžeme schovať pred slnkom.
