Mikuláš Koperník bol nielen veľkým astronómom, ale aj správcom, reformátorom peňažného systému a lekárom. Urobil obrovskú premenu pojmov vesmíru, hoci nemal – zdalo by sa – potrebné meracie prístroje.
Jeho dielo „O revolúciách nebeských sfér“ dokázalo, že je to Zem, ktorá sa točí okolo Slnka. Táto teória, na rozdiel od Biblie, nebola dlho uznávaná a zostala na zozname zakázaných kníh niekoľko stoviek rokov. Ak vás zaujíma téma týkajúca sa tohto slávneho astronóma, určite si prečítajte zoznam zaujímavostí o Mikulášovi Kopernikovi.
1. Kopernik bol najmladším synom obchodníka Mikołaja a Barbary Watzenrodových. Mal dve sestry Barbaru a Katarzynu a staršieho brata Andrzeja. Kopernikov otec zomrel, keď mal len 10 rokov. Jeho zákonným zástupcom sa stal jeho strýko z matkinej strany Łukasz Watzenrode.
2. Kopernik, žijúci vo Fromborku, bol veľmi blízko príbuzný s o viac ako 20 rokov mladšou Annou Szillingovou, vydatou. Zrejme sama posiala západné steny katedrálneho komplexu brečtanom, aby sa tam mohla stretnúť s Koperníkom. Navyše, aby žila s astronómom, krátko po svadbe odišla od manžela.
3. V roku 1503 Mikuláš Kopernik obhájil doktorát z kánonického práva na univerzite vo Ferrare. Okrem toho študoval medicínu, grécku filológiu v Padove a právo v Bologni.
4. Kopernik bol kanonikom kapituly, ale bez práva sláviť svätú omšu, pretože nikdy nebol vysvätený za kňaza a nestal sa kňazom.
5. Kopernik sa okrem astronómie zaoberal právom, matematikou, ekonómiou, astrológiou a vojenskou stratégiou. Bol tiež prekladateľom a lekárom.
6. Nie je známe, ako dlho trvalo napísať „O revolúciách nebeských sfér“, ale sám Kopernik priznal, že rukopis bol dlhé roky skrytý. Pred tlačou Kopernik urobil opravy na poslednú chvíľu.
7. Kniha Jedna z najväčších Kopernikovho diela opísala polohu všetkých sfér, ako aj dráhu, po ktorej sa Zem pohybuje, zatiaľ čo ďalších päť kníh zhŕňa pohyby iných planét.
8. Kopernik bol príkladom skutočného renesančného človeka. Vedel po latinsky a grécky a počas štúdia v Taliansku sa zoznámil s Leonardom da Vincim.
9. Kopernik uskutočnil výskum o príčine moru v Olsztyne. Zistil, že to súvisí s konzumáciou kontaminovaného chleba spoločnosťou, ktorý často končil na zemi a tak prichádzal do kontaktu s choroboplodnými zárodkami a špinou. Aby si ľudia uvedomili, že jedia špinavý chlieb, prišiel s nápadom, že ho treba vopred natrieť maslom, aby bolo vidieť všetku špinu. Spoločnosť naozaj prestala jesť takýto chlieb a mor krátko nato pominul. Zvyk natierať chlieb maslom sa stal populárnym v celej Európe.
10. Na astronomické pozorovania používal Kopernik jednoduché prístroje – triquetrum, astroláb a štvorec. Nemal ďalekohľad ani ďalekohľad.
11. Jeho strýkom bol biskup z Warmie – Łukasz Watzenrode. Vďaka jeho finančnej podpore a ochrane mohol Kopernik začať štúdium na Karkovskej akadémii a potom v ňom pokračovať na najlepších univerzitách v Európe.
12. V roku 1507 Mikuláš Koperník sprevádzal biskupa Watzenroda na korunovácii kráľa Žigmunda I. v Krakove.
13. V rokoch 1516 - 1521, kým Kopernik spravoval kapitulský tovar z pevnosti Olsztyn, pokračovala poľsko-germánska vojna. Vtedy zohral úlohu veliteľa a ujal sa obrany Olsztyna. Vďaka jeho činom Nemeckí rytieri nedobyli jednu z najvýznamnejších pevností v južnej Warmii.
14. Kopernik 21. marca 1522 v Grudziądzi predniesol „Pojednanie o minci“, v ktorom vyslovil tézu, že peniaze s vyššou trhovou hodnotou vytláčajú peniaze s nižšou hodnotou, čo vedie k ochudobňovaniu spoločnosti. . Vtedy predstavil aj návrh menovej reformy v Kráľovskom Prusku.
15. V rokoch 1616-1822 bolo Kopernikovo dielo „De revolutionibus orbium coelestium“ alebo „O revolúciách nebeských sfér“ zaradené do indexu zakázaných kníh, inak nazývaných aj otrávené knihy.
16. Od roku 1541 mal rukopis diela v rukách Joachim Rheticus, no po jeho smrti sa stratil, hoci ho pravdepodobne vlastnil Valentín Otho – študent Rheticus. Celkovo zmizol na vyše 200 rokov, aby sa napokon ocitol v českej Prahe. V roku 1953 odovzdala československá vláda rukopis Poľsku. V súčasnosti sa nachádza v Jagelovskej knižnici v Krakove.
17. Warmijská diecéza dostala jeho bohatú zbierku kníh od Koperníka, ale v roku 1692, počas invázie do Pomoranska a Pruska, Švédi celú zbierku ukradli. Švédsky kráľ Gustav II. Adolf mal z takéhoto cenného úspechu veľkú radosť, a preto nariadil umiestniť všetky knihy do univerzitnej knižnice v Uppsale. V súčasnosti je 41 zo 46 zväzkov v Uppsale, jeden v Kráľovskej knižnici v Štokholme a zvyšok vlastnia švédske knižnice. Z celej knižnej zbierky sa v Poľsku zachoval iba jeden zväzok, ktorý sa dostal do Mazurského múzea v Olsztyne.
18. Dielo „O revolúciách nebeských sfér“ venoval Kopernik pápežovi Pavlovi III. Astronóm poslal do Norimbergu predslov, ktorý napísal, venovaný pápežovi Pavlovi III. V roku 1543 dielo vyšlo tlačou, no Kopernik ho pravdepodobne po vytlačení nevidel, alebo ho videl na smrteľnej posteli.
19. V roku 1542 utrpel Mikuláš Koperník krvácanie do mozgu, ktoré malo za následok stratu reči a čiastočnú paralýzu. Zomrel 21. mája 1543, teda o niekoľko mesiacov neskôr. Táto udalosť sa zhodovala s dátumom vydania jeho najvýznamnejšieho diela.
20. Mikuláša Kopernika najskôr pochovali pod oltárom katedrály vo Fromborku, no po exhumácii a potvrdení totožnosti ho pochovali v tom istom meste.
21. Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie pri 537. výročí narodenia Koperníka pomenovala jeden z prvkov na počesť astronóma - Kopernicium (Cn).
22. Podľa bádateľov existoval v 16. storočí autentický portrét Mikuláša Kopernika, ktorý namaľoval sám, keďže mal aj maliarsky talent. Portrét bol však koncom 16. storočia zničený. Kópia tohto portrétu je pravdepodobne v štrasburskej katedrále na orloji.
23. Jeden z kráterov na Marse a Mesiac a asteroid sú pomenované po Kopernikovi – Kopernik.
24. V roku 1965 sa obraz Mikuláša Koperníka objavil na bankovke vyrobenej Národnou bankou Poľska.
11. mája 1830 bol vo Varšave odhalený Kopernikov pamätník. Počas nemeckej okupácie nápis na pomníku zmenili z latinčiny na nemecký a po páde Varšavského povstania ho odobrali. Našli ho až po vojne na smetisku v Nyse. Po renovácii sa v roku 1949 vrátil na svoje pôvodné miesto.
26. V roku 2005 boli v katedrále Frombork nájdené pozostatky Mikuláša Koperníka. Na základe lebky odborníci zrekonštruovali pravdepodobnú podobu astronóma vo veku 70 rokov. Počítačová vizualizácia sa ukázala byť porovnateľná s jeho obrazom na tzv torunský portrét Koperníka. Nálezená lebka, hlavne nos, bola zdeformovaná. Zachované portréty naznačujú, že Kopernik mal mierne zdeformovanú ľavú stranu tváre a zlomený nos. Výskumníci predpokladajú, že mohol mať nehodu vo veku 7 až 12 rokov.