Spomedzi všetkých antických sídiel, aké kedy boli v Ríme postavené, vzbudzujú najväčšie emócie Domus Aurea (Poľský zlatý dom), teda palácový komplex vybudovaný cisárom Nero. V časoch najväčšej slávy zaberal leví podiel centra Večného mesta. Básnik, ktorý sa v čase svojej existencie zdržiaval v Ríme Martial dokonca to napísal "jeden dom zabral celý Rím".
Hoci sa do našich čias zachovali len ruiny jedného z krídel pôvodného komplexu, ich objav výrazne ovplyvnil štýl mnohých renesančných umelcov. V súčasnosti je Zlatý dom stále aktívnym miestom vykopávok, ale môžeme ho navštíviť počas prehliadky so sprievodcom.
Veľký požiar Ríma
Aby mohol byť Domus Aurea postavený v jeho majestátnom tvare, musela sa stať najväčšia katastrofa v histórii mesta. 18. júna 64, prípadne v areáli Cirkus Maximuskde stáli stánky s horľavým tovarom, vypukol najtragickejší požiar. Plamene zúrili šesť dní a sedem nocí a zničili dvanásť zo štrnástich okresov. Oheň pohltil nielen obytné štvrte, ale aj obytné štvrte a veľkú časť Rímskeho fóra, zničil budovy pochádzajúce z obdobia púnskych vojen, či dokonca počiatkov republiky.
Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že Rím bol v tom čase hustá zástavba a väčšina jeho budov boli viacposchodové nájomné domy (lat. insulae) postavené bez akéhokoľvek dozoru a najčastejšie z horľavých materiálov, rozsah škôd by nemal nastať. ako prekvapenie. Zo založenia ohňa bol takmer okamžite obvinený cisár Nero, ktorý bol považovaný za blázna. V skutočnosti však neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by na to priamo poukazoval. V čase výbuchu sa nachádzal v pobrežnej oblasti Antiumkde sa ukryl pred horúčavou. Je pravda, že do Ríma sa vrátil až vtedy, keď požiar začal okupovať jeho palác, no okamžite sa zapojil do pomoci sprístupnením verejných budov a vlastných záhrad obyvateľom bez strechy nad hlavou. Mal im dať aj zásoby jedla.
Jeho imidžu to však veľmi nepomohlo, pretože do povedomia sa rozšírila iba fáma, že stojac na jednej z veží so začervenanou tvárou pozoroval oheň, ktorý pohlcoval mesto, pričom zároveň vyhlasoval báseň o vypálení Tróje. A keď sa po utíšení požiaru pustil do obnovy, jeho odporcovia okamžite začali šíriť, že po vypálení starého Ríma môže cisár konečne postaviť nový.
Domus Aurea alebo Zlatý dom Nera
Nero bol prvým rímskym cisárom, ktorý chcel mať skutočne monumentálne sídlo, porovnateľné so sídlami orientálnych či helenistických panovníkov. Všetci jeho predchodcovia obsadili paláce na Palatíne, ktoré boli menej nápadné (z toho slovo palác).
Pred 64 rokov Medzi Palatínom a Esquilínom už stál veľký palác, ktorý spolu s väčšinou budov v centre Ríma pohltil požiar. Hrozný požiar sa ukázal byť skvelou výhovorkou na začatie výstavby legendárneho palácového komplexu, ktorý sa síce do dnešných čias nezachoval, no je považovaný za najväčšia cisárska rezidencia, aká kedy bola postavená. Samozrejme, nevznikol len na mieste požiariska – budovy, ktoré prežili a stáli mu v ceste, boli zbúrané.
Pojem palácový komplex v skutočnosti úplne nevystihuje podstatu tohto miesta, pretože Nero si vybudoval špecifický pre seba mesto v meste. Pozostávali z početných pavilónov a rezidencií podľa vzoru pobrežných víl Kampánie, ktoré boli navzájom prepojené portikami a terasami. Boli tam záhrady, poľnohospodárske pozemky, vinice a dokonca aj les s diviačou zverou a medzi nimi umelé jazero, ktoré spolu so svojimi budovami pripomínalo more. Bola to prvá a jediná situácia v starovekom Ríme, keď centrum mesta získalo vidiecku krajinu.
Nové sídlo zaberalo plochu podobnú 80 hektárov. Komplex sa rozprestieral medzi týmito kopcami: Palatine, Welia, Oppius (čo je jeden z vrcholov Esquiline) a Celius. Údolie medzi nimi zaberali spomínané zelené plochy a umelé jazierko.
Pri opise nádhery Domus Aurea je najlepšie použiť slová Suetonius (autor Život Caesarov), ktorý to mal možnosť vidieť na vlastné oči. Steny paláca podľa neho kvapkali zlatom (napokon to bol sám Nero, kto ho nazval Zlatý dom), drahokamy a mušle. Hlavná jedáleň bola postavená na kruhovom pôdoryse a malo sa to točiť celý deňa jeho strop zdobili panely zo slonoviny, z ktorých mali padať voňavky a lupienky ruží. Dnes tiež vieme, že steny paláca boli pokryté nástennými maľbami v pompejskom štýle.
Nemenej pôsobivý musel byť aj vestibul nachádzajúci sa na kopci Welia oproti Cez Sacra (najdôležitejšia z rímskych ciest). Podľa Suetonia bola dĺžka tohto peristylu podobná ako 1500 m (ľahko sa v ňom nachádzal trojitý portikus) a stál v jeho centrálnej časti socha Nera vysoký cca 35 m (stodvadsať stôp). Táto socha dostala prezývku Kolosa pripisuje sa jej autorstvo Zenodor.
Rezidencia bola vhodná na bývanie 66 rokov, a to mal povedať aj Nero, ktorý sa k nej nasťahoval "konečne bude žiť ako človek". Keďže do našich čias prežili len ruiny Esquilinského krídla (viac o ňom neskôr v článku), o zvyšných častiach komplexu sa vie len málo. Predpokladá sa, že hlavná obytná časť sa mohla nachádzať na Palatíne. Monumentálny vchod sa nachádzal na kopci Welia – dnes na tomto mieste stojí Titov oblúka samotný kopec je súčasťou archeologického náleziska Forum Romanum. Počas archeologických prác sa našli aj nejaké pozostatky Domus Transitoria, teda prechodný palác rozprestierajúci sa medzi Palatínom a Esquilínom, ktorý vraj postavili len do r. aby ho použil cisár na svojej ceste medzi týmito dvoma kopcami! Nero ho však postavil krátko pred požiarom 64 rokov a nebol súčasťou legendárneho Zlatého domu.
Koniec Zlatého domu
História najhonosnejšieho cisárskeho sídla však netrvala dlho. IN 68 rokov Nero spáchal samovraždu, ktorá bola považovaná za symptóm šialenstva alebo posadnutosti. Následníci sa chceli dištancovať od svojho prekliateho predchodcu a jeho megalománie, čomu svedčil aj monumentálny palácový komplex. Z tohto dôvodu boli v nasledujúcich desaťročiach mnohé stavby postavené Nerom zbúrané a na ich mieste bola postavená infraštruktúra, ktorá slúžila celému ľudu. Najlepším príkladom toho sú najznámejšie pamiatky v Ríme, slávne Koloseum, ktoré bolo založené v r miesto vypusteného umelého jazera.
Niektoré rezidencie, ktoré zostali po Nerovi, však stále slúžili rímskym cisárom. To bol prípad krídla Esquiline postaveného na kopci Oppius, ktoré sa používalo až do požiaru v r 104 rokov. Vládcovia v tej dobe Trajan sa rozhodol palác neprestavať a namiesto toho dal postaviť nový kúpeľný komplex.
Trajanove kúpele (z ktorých sa do našich čias zachovali len fragmenty) boli postavené priamo nad bývalým palácovým krídlom Nera, ktoré slúžilo ako základ. Za týmto účelom boli niektoré miestnosti zaplnené a k palácu boli pristavané dlhé galérie, ktoré podopierali umelú plošinu postavenú vyššie. Počas výstavby kúpeľného domu bol bývalý palác úplne zbavený všetkého mramoru, vyrezávanej slonoviny a pozlátených dekoratívnych prvkov, takže zostali iba prázdne steny. Zaujímavosťou však je, že niektoré miestnosti bývalej cisárskej rezidencie slúžili ako zázemie pre termálne kúpalisko a využívali ich aj zamestnanci. Trajanove kúpele fungovali až do konca staroveku, potom ako väčšina antických stavieb slúžili ako bezplatný zdroj stavebného materiálu. V tom čase bol pod nimi pochovaný Neronov dom na stáročia zabudnutý …
Znovuobjavenie a zrod grotesky
Obdobie renesancie prinieslo prekvitajúci záujem o všetko, čo súvisí s antikou. Rímsky prelom XV / XVI storočia bola to vlastne jedna veľká oblasť archeologického výskumu, kde sa znova a znova nachádzali artefakty zakopané hlboko pod zemou. O 1480 niektorí odvážlivci začali hľadať na kopci Oppius, pričom narazili na to, čo si pôvodne mysleli, že je vchod do jaskyne. Po tom, čo vošli dovnútra a zapálili pochodeň, ich oči uvideli niečo ťažko predstaviteľné - steny jaskyne (ako sa vtedy myslelo) pokryté dobre zachovanými, ľahkými a veselými maľbami.
Tieto ozdoby prilákali mnohých významných umelcov, ktorí ich obdivovali a študovali celé hodiny. Tieto obrazy boli pre nich niečím revolučným (pamätajte, že Pompeje objavili až o tri storočia neskôr!) a štýl, ktorý sa pre ne používal, bol pomenovaný podľa hrotov šípov, v ktorých boli objavené, groteskný (taliansky: grottesca). Dnes už veľmi dobre vieme, že jaskyne nájdené v tom čase boli v skutočnosti pozostatky esquilínskeho krídla Domus Aurea a maľby, ktoré ich zdobili, boli vytvorené v štýle, ktorý je dnes známy ako pompejský.
Mnohí renesanční (a neskorší) umelci výrazne čerpali z dedičstva, ktoré po sebe zanechali starí ľudia. Jedným z častých návštevníkov jaskýň bol Raphaelktorý ich inšpiroval pri výzdobe lodžie v palácovom komplexe vo Vatikáne. Je iróniou, že najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi prechádzali miestnosťami podľa vzoru izieb cisára Nera, ktorý obvinil kresťanov zo založenia požiaru v Ríme a rozpútal proti nim jednu z najkrvavejších kampaní prenasledovania. Prvky grotesky sa objavili aj v mnohých obrazoch a palácových výzdobách toho obdobia.
Medzi návštevníkmi zasypaného paláca máme aj poľskú tematiku. IN 18. storočie maliar tam zostal Franciszek Smuglewiczktorý na žiadosť rímskeho starožitníka Mirriho urobil nákresy nájdených siení.
V nasledujúcich storočiach sa pomaly objavovali nové miestnosti a blížila sa presná definícia toho, čo sa vlastne našlo. Bolo však potrebné počkať do začiatku komplexného archeologického výskumu druhej polovice dvadsiateho storočia.
Domus Aurea dnes - krídlo Esquiline
Jedinou zostávajúcou časťou pôvodného Zlatého domu Nera je Eskwilliánske krídlo objavené pod kopcom Oppius, ktoré sa zachovalo len vďaka „prekrytiu“ Trajánovými kúpeľmi. Práca archeológov, ktorá trvá už niekoľko desaťročí, umožnila odhaliť významnú časť pôvodnej stavby. Dnes vieme napríklad, že sa našla na konci XV storočia jaskyne boli palác pozostávajúci z min 142 izieb a s vysokým stropom cca 10-11 m. Pôvodná šírka stavby mohla byť vysoká ako 370 mčo si vyžiadalo vysekanie úlomku kopca za ním.
Bohužiaľ nie je isté, aké bolo využitie tohto krídla za čias cisára Nera. Historici a archeológovia môžu použiť len niekoľko tipov a na ich základe vyvodiť viac či menej presné hypotézy. V mnohých starších materiáloch môžeme napríklad nájsť informáciu, že hlavnou časťou paláca bolo esquilínske krídlo. Vzhľadom na súčasný stav poznania môže byť táto teória ďaleko od pravdy, keďže v nájdených miestnostiach niet ani stopy po kuchyni či toaletách. Navyše sa nenašli žiadne zvyšky dverí, a tak boli izby zrejme oddelené len závesmi. Dá sa teda predpokladať, že objekt slúžil skôr ako letné sídlo či miesto pre slávnostné hostiny, v ktorých mal byť Nero tak rád.
Najznámejší z vonkajších priestorov je osemuholníková miestnosť (slúži pravdepodobne ako jedáleň, možno hvezdáreň), ktorej strop mal v centrálnom bode otvor podobný tomu v Panteóne.
Pozostatky Domus Aurea sú stále aktívnym miestom vykopávok, kde archeológovia neustále pracujú. Hlavnou prekážkou pokroku sú nedostatočné finančné prostriedky, takže mnohé maľby (alebo iné artefakty) sú stále pokryté vrstvami sedimentu, ktorý sa na nich nahromadil takmer 2000 rokov. Z času na čas sa však v médiách objavia informácie o nových nálezoch, ktoré sa dostali na svetlo sveta.
Tragický vplyv na stav pamiatky mali aj poveternostné podmienky a ľudský faktor. Keď sem prvýkrát vstúpili renesanční prieskumníci, bolo to tak nástenné maľby boli vo veľmi dobrom stave. Žiaľ, v dôsledku nedostatočnej bezpečnosti v posledných storočiach boli znehodnotené. Okrem toho si predstavme, aká náročná musí byť úloha efektívne vydolovať obraz spod vrstvy piesku, prachu a dymu z fakieľ, ktoré priniesli nič netušiaci návštevníci.
Návšteva Domus Aurea
Zlatý dom Nera je otvorený pre návštevníkov počas skupinových prehliadok so sprievodcom v angličtine. Počet miest v každej skupine je obmedzený, pretože vo vnútri stále prebiehajú konzervačné práce. Prehliadky sa organizujú počas celého týždňa, ale iba od Od piatku do nedele budeme môcť navštíviť celú sprístupnenú časť areálu. (stav k 14. augustu 2022).
Aktuálne ceny vstupeniek, časy zájazdov, ako aj pravidlá rezervácie a obhliadky si môžete pozrieť na tejto stránke.
Stojí za to pamätať, že vo vnútri je konštantná teplota, blízko 10 stupňov a môže byť poriadne chladno. Oplatí sa vziať si so sebou vhodné vrchné oblečenie a pohodlnú obuv, aby ste sa nemuseli obávať chôdze po nerovnom teréne. Do vnútra nemôžeme priniesť žiadnu batožinu. Vchod je v južnej časti parku Colle Oppio (Parco del Colle Oppio), smerom na ulicu Via Labicana (súradnice: 41.890806, 12.495345).
Počas prehliadky (máme na hlave prilbu) prejdeme niekoľkými strohými miestnosťami, no len v niektorých uvidíme fresky či podlahové mozaiky. Žiaľ, pri stavbe Trajánových kúpeľov boli vyvezené najcennejšie materiály ako mramor (nehovoriac o slonovine). Počas cesty nás čaká multimediálna show, počas ktorej dostaneme okuliare a zavedieme sa do sveta virtuálnej reality. Počas prezentácie uvidíme, ako mohli jaskyne pri ich objavení vyzerať a pozrieme si palác v časoch jeho najväčšej slávy, vrátane „výbehu von“ a pohľadu do údolia s jazierkom, kde je dnes Koloseum.Virtuálna realita v cestovnom ruchu nefunguje vždy, no v tomto prípade je všetko zorganizované perfektne. Nezabudnite sa pozerať do strán a dozadu!
V oblasti V hornej časti Oppio Park (vo vlastníctve Parco Del Colle Oppio) zachovali sa jednotlivé zvyšky komplexu Trajánových kúpeľov. Jeden väčší fragment možno nájsť na západnom konci a ďalší na východnom konci. Samotný park (najmä vo východnej časti) nepatrí k najpríjemnejším miestam v Ríme a neodporúčali by sme v ňom chodiť po zotmení.