kostol Hallgrímskirkja je jedným z najväčších symbolov Reykjavíku. Návštevníkov naň láka nielen jeho monumentálna (ako na Islande) veľkosť, ale predovšetkým nezvyčajný tvar.
Budova bola postavená na najvyššom mieste v meste na kopci Skólavörðuholtvďaka čomu je kostolná veža viditeľná už z diaľky.
Chrám dnes spája funkcie pietneho miesta a turistickej atrakcie. Na vrchole zvonice je vytvorená panoramatická terasa, ktorá je najlepším vyhliadkovým bodom v celom hlavnom meste.
Veľký kostol, ale nie katedrála
Hallgrímskirkja je najväčší kostol na celom Islande. Dokonca sa zmestí aj medzi jeho steny 1200 veriacich. Stojí za to zdôrazniť - chrám nemá žiadne postavenie katedrálaa je len farským kostolom. Skutočná katedrála je oveľa skromnejšia a stojí hneď vedľa radnice.
Výška kostola je 74,5 mčo to robí Druhá najvyššia budova Islandu, hneď za mrakodrapom Smáratorg v meste Kópavogur. Rozdiel medzi nimi je len 3 m.
Názov chrámu môžeme preložiť ako Hallgrimurský kostol. To poctil živý w XVII storočia básnik a duchovný Hallgrimur Péturssonktorý sa preslávil ako autor pašiových piesní spievaných dodnes počas pôstu.
Hodinová veža kostola slúži aj ako zvonica. Vo vnútri sú tri zvony. Sú pomenované po Hallgrímurovi, jeho manželke (Guðríður) a dcére (Steinunn).
Odvážna vízia architekta
Myšlienka postaviť chrám sa objavila v prvých desaťročiach 20. IN 1929 islandský parlament vyhlásil súťaž na návrh kostola, ktorá obsahovala dve dôležité podmienky: mal by vyhovovať 1200 ľudí a majú dostatočne vysokú vežu, aby sa v prípade potreby dala použiť na prenos rádiového signálu.
IN 1937 dostal za úlohu pripraviť konečný projekt Guðjón Samúelssonktorý bol predstaviteľom funkcionalizmu (zlomok modernizmu) a v tom čase bol hlavným štátnym architektom. Samúelsson je známy tým, že do svojich návrhov vnáša prvky odkazujúce na islandskú krajinu.
Jeho návrh Hallgrímskirkjovi nebol taký ambiciózny, čo by sa mohlo zdať priam šialené. Pri navrhovaní fasády vychádzal zo šesťhranných čadičových stĺpov, jedného z najzaujímavejších pozostatkov sopečnej erupcie. Stĺpy mali na oboch stranách neustále stúpať smerom k veži, ktorá symbolizovala islandské kopce a ľadovce.
Pri hľadaní zdroja jeho inšpirácie sa môžeme vydať smerom k vodopádu Svartifoss alebo čadičové útesy Gerðuberg na polostrove Snaefellsnes.
Začiatok prác oddialilo vypuknutie 2. svetovej vojny. Bola zarazená prvá lopata 1945, a o tri roky neskôr bola postavená krypta, v ktorej sa slúžili omše až do výšky hlavnej lode. Samúelsson zomrel v r 1950, ešte pred dokončením prebiehajúcej stavby ešte takmer 40 rokov. Uskutočnilo sa vysvätenie chrámu 26. októbra 1986deň pred výročím 312. narodeniny jej patróna Hallgrimur Pétursson.
Stavba bola kontroverzná a pohltila obrovské finančné prostriedky. Za zmienku však stojí, že až 60 % výdavkov bolo financovaných z rozpočtu samotnej farnosti a darov od veriacich.
Hallgrímskirkja v strede
Interiér chrámu, ktorý je typický pre luteránske kostoly, je prísny. Po prekročení prahu lode udrie všadeprítomná biela farba, vďaka ktorej sa chrám zdá ešte vyšší, než v skutočnosti je. Svetlú farbu interiéru dodáva iba vitráž umiestnená nad hlavným vchodom.
Pri návšteve chrámu dávajte pozor na krstný prameň. Jej základ tvorí islandský čadič a miska je vyrobená z českého krištáľu, ktorý pripomína blok ľadu.
Vstup do kostol je slobodný. Aktuálne otváracie hodiny si môžete pozrieť tu.
Pozor! Hallgrímskirkja je funkčný kostol a pri náboženských príležitostiach môže byť pre turistov neprístupný. Pamätajme aj na úctu k veriacim, ktorí navštevujú chrám na modlitebné účely.
Zvonica: najlepšia vyhliadka v meste
Najväčšou atrakciou chrámu je vyhliadková plošina na vrchole zvonice, z ktorej môžeme obdivovať panorámu mesta a okolitú hornatú krajinu. Okná vyhliadkovej plošiny sú odkryté a poskytujú výhľad bez mreží, mreží či tabúľ.
Výťahom sa vyvezieme na vrchol veže, po ktorej nás čaká ešte asi 30 schodov. Prístup výťahom je určite pohodlný, no má jednu nepopierateľnú nevýhodu – rady. Do výťahu veľa ľudí nenastúpi a ak k tomu pripočítame obľúbenosť vyhliadkovej plošiny, tak potom niekedy musíme počítať s dlhým čakaním. Ak narazíme na početný výlet, môže byť lepším riešením vrátiť sa v inom čase.
Náklady na vstup do veže sú 1000 ISK (približne 30 PLN) na dospelú osobu resp 100 ISK pre deti a dospievajúcich vo veku od 7 do 16 rokov. (stav k januáru 2022) Aktuálne otváracie hodiny si najlepšie overíte na oficiálnej webovej stránke.
Vstupenky si môžeme kúpiť v predajni vľavo po vstupe do vestibulu kostola. Na mieste vieme platiť kartou. Po zakúpení lístka sa zaraďujeme do radu.
Pamätník Leifa Erikssona
Na rozľahlom námestí pred kostolom je pomník znázorňujúci muža žijúceho na otočke 10. a 11. storočie viking Leif Eriksson volal Šťasný. Bol pravdepodobne prvým Európanom vkročiť na severoamerický kontinenta chystal sa to urobiť asi 500 rokov pred Krištofom Kolumbom!
Zaujímavosťou je, že národnosť Leifa Šťastného je predmetom početných sporov medzi Islanďanmi a Nórmi. Obe strany argumentujú a diskutujú o nadradenosti zákona krvi nad zákonom zeme a naopak a hádajú sa, či Island nakoniec skončí 10. storočia to už bola krajina, alebo možno len krajina obývaná nórskymi osadníkmi.
Otec cestovateľa sa narodil v Nórsku Eric Červený, inak považovaný za objaviteľa Grónska, na ktorého by natrafil pri hľadaní nového domova pre svoju rodinu. Sám Leif sa narodil na Islande, no kvôli vyhnanstvu svojho otca musel Island opustiť a natrvalo sa usadil v grónskej osade. Ako vidíte, každá strana má svoje dôvody. Mohli ich zosúladiť Inuiti (pôvodné obyvateľstvo Grónska)keby ho vyhlásili za Grónčana. Veď práve v tejto mrazivej krajine našiel svoj domov.
Monumentálna socha si našla cestu na ostrov sv. 1930 a bol darom zo Spojených štátov, ktorý chceli takto osláviť tisícročia Islandský parlament Alþing (viac informácií o umiestnení prvého parlamentu nájdete v našom článku Þingvellir: Národný park a historické miesto zhromaždenia islandského parlamentu).
