Pytagoras hral veľa rolí, ktoré bolo zrejme ťažké navzájom zosúladiť. Bol matematikom, filozofom, ale aj mystikom. Jeho najväčšiu slávu získalo vynájdenie (alebo skôr len dokázanie) jednej z matematických viet, nazývanej Pytagorova veta, na počesť jeho práce.
Z akého obrazu človeka môže pozostávať tento „mix“ tried – od matematiky až po mystikov? Hoci sám Pytagoras mal tvrdiť, že charakter jeho osobnosti a života najlepšie vystihuje výrok „nič prebytočné; práve pri bližšom skúmaní jeho postavy sa ukazuje, že život tohto mysliteľa je o niečo výstrednejší, ako by sa mohlo zdať z tohto tvrdenia použitého samotným Pytagorasom.
1. Pytagoras sa narodil v Grécku (miesto – „matka“ európskej filozofie) okolo roku 572 p.n.l.
2. Pytagorasovi sa však nepáčila politická situácia v Grécku, a tak sa rýchlo presťahoval z Talianska.
3. Pytagorova únia, ktorú založil, mala sídlo v Crotone v Taliansku.
4. Svojou prácou prispel nielen k rozvoju matematiky, ale aj astronómie.
5. Hoci obsah Pytagorovej vety bol známy už v Babylone, bol to Pytagoras v Európe, kto túto vetu dokázal.
6. Pytagoriova úvaha o matematike rozvinie okrem matematiky a astronómie aj hudbu.
7. Pytagoras a Pythagorovci verili, že „všetko je číslo“ a práve pomocou čísel sa snažili vysvetliť okolitú realitu. Teória čísel bola pre Pytagorejcov základom teórie života.
8. Pytagoriáni boli stúpencami filozofickej a náboženskej školy, ktorú založil Pytagoras. Ich diela boli inšpirované okrem iného Platónom, ktorý si však neskôr našiel vlastnú filozofickú cestu.
9. Pytagoras už v detstve prejavoval nadanie pre vedu, čo malo byť dôvodom na poslanie domov na miesta, ktoré by tomuto budúcemu mysliteľovi poskytli náležité vzdelanie.
10. Pytagoras mal údajne súrodencov – dvoch starších bratov Eunostosa a Tyrrena.
11. Údajne bol vegetarián. Vyznačoval sa veľkou neochotou zabíjať všetky živé tvory. Táto nechuť mala byť taká silná, že Pytagoras nielenže nejedol zvieratá, ale držal sa ďalej od poľovníkov a kuchárov.
12. Pytagoras bol fascinovaný Egyptom a učením egyptských kňazov.
13. Tomuto mysliteľovi neboli cudzie ťažké životné podmienky. Naopak, drsné podmienky ho potešili. Malú z jaskýň na okraji mesta mal pripraviť na vyučovanie a hodiny tam debatovať s kamarátmi.
14. Neznášal tyraniu ako spôsob vládnutia, preto Grécko opustil.
15. Vo všeobecnosti tomuto mysliteľovi nebolo cudzie cestovanie – chodil do Egypta a údajne dostával lekcie od Arabov, Chaldejcov a Hebrejov.
16. Počas pobytu v Egypte sa Pytagoras dostal do priazne egyptských kňazov a mohol sa aktívne zúčastňovať na ich rituáloch, hoci ich náboženstvo nebolo v žiadnom prípade zlučiteľné s náboženstvom Pytagoras.
17. Pytagoras získal najviac svojej múdrosti cestovaním a potulkami.
18. Pytagoras sa mal zaujímať o vedy blízke psychológii. Spriateliť sa s ním bol dlhý proces, pretože tento mysliteľ chcel poznať povahu človeka, s ktorým sa priatelil.
19. Názory Pytagora stáli v opozícii k názorom Grékov žijúcich v dobe tohto filozofa.
20. Niektorým členom pytagorejskej filozofickej a náboženskej skupiny sa Pytagoras zdal byť nejakým mesiášom alebo bohom. Bol uctievaný a prejavoval k nemu takmer náboženský postoj.
21. Očividne, odlišný od väčšiny, Pytagoras, rovnako často ako obdiv, vzbudzoval medzi ľuďmi závisť.
22. Hoci bol Pytagoras proti tyranii, sám bol obvinený z tyranie (v rámci pytagorejskej skupiny).
23. Sídlo Pytagoras bolo podpálené zo strachu pred politickými ambíciami tohto mysliteľa.
24. Pytagoras žil s najväčšou pravdepodobnosťou dosť dlho. Niektoré historické pramene uvádzajú, že žil okolo 80. rokov 20. storočia, iné uvádzajú, že mal dokonca sto rokov.
25. Pytagoras nezdieľal svoju múdrosť dobrovoľne – niektoré jeho učenia boli určené len pre „zasvätených“.
26. Pytagoras veril, že excesy a extravagancia môžu byť príčinou rozpadu štátov, ktorých občania sa takto správajú.
27. Pytagorasovi nebolo cudzie cestovanie nielen za poznaním, ale aj za mystickými rituálmi. Jednu z takýchto praktík vraj absolvoval v talianskom Crotone.
28. Učil chlapcov aj ženy. Ochotne učil mladých.
29. Poslucháči jeho prednášok podliehali „poriadku mlčania“ a nemohli hovoriť o tom, čo počuli.
30. Pytagoriovo učenie bolo medzi dámami také obľúbené, že na prednášky tohto mysliteľa vznikol celý oddelený súbor žien.
31. Podľa niektorých možno Pytagora nazvať „prvým matematikom“.
32. Nezachovali sa žiadne dokumenty napísané Pytagorasom.
33. Táto návšteva Egypta mala Pytagora presvedčiť k životnému štýlu, ktorý je v rozpore s filozofiou Grékov. Tento mysliteľ si cenil striedmosť a čistotu, Gréci zvyčajne naopak.
34. Keď perzský kráľ dobyl Egypt, Pytagoras bol unesený a – čo môže niektorých prekvapiť, iní to považujú za samozrejmosť – boli vzdelaní a zasvätení do perzských rituálov.
35. Boli to Babylončania, ktorí údajne umožnili dosiahnutie „vrcholov matematických vedomostí“.
36. Pytagorejská škola sa nazývala "polkruh".
37. Filozofi, ktorí študovali v tejto škole, sa nazývali mathematikoi.
38. Ich životy pripomínali život mníchov – nemali súkromný majetok, boli vegetariáni a žili skutočne spartským spôsobom života.
39. Filozofia mala priniesť pytagorejcom nielen múdrosť, ale aj duchovnú očistu.
40. V očiach pytagorejcov bola matematika spojená s mystikou.
41. Nič pre nich nebolo také dôležité, ako byť lojálni k skupine a nevláčiť Pytagorasovo učenie mimo školy.
42. S učením Pytagoriády sa mohli stretnúť aj ľudia „mimo“ školy – bývali v domoch, viedli ľahší životný štýl a nazývali sa akousmatici.
43. Pre akousmatikov (mimoškolákov) boli k dispozícii len denné prednášky.
44. Hoci sa pytagorejci vo veľkej miere zaoberali exaktnými vedami, neboli im cudzie ani politické diskusie.
45. Jeden z členov bratstva Pythagoras sa údajne utopil za porušenie školského „sľubu mlčanlivosti“.
46. Zatiaľ čo pytagorovská škola mala potenciál pre mnohé matematické objavy, existovala vysoká pravdepodobnosť, že tieto objavy budú doslova pochované so školou. „Sľuby mlčania“ nesprístupnili Pytagorasove znalosti všeobecne.
47. Pytagoras v jaskyni za mestom nielen učil, ale istý čas aj žil.
48. Pytagorejci boli fascinovaní len myslením o matematike, nie nevyhnutne konaním. Kto teda vidí Pytagorovu školu ako akési „výrobné centrum“ stále nových matematických teorémov či vzorcov, mýli sa.
49. Pytagoras si myslel, že čísla majú osobnosti - mužské alebo ženské, a tiež krásne alebo škaredé.
50. Číslo 10 považoval Pytagoras za najlepšie číslo. Obsahoval 1 a 0, teda symbol začiatku aj konca.
51. Pytagoras ako prvý dokázal, že večernica a ranná hviezda sú tá istá planéta Venuša.
52. Vízia vesmíru Pytagorejcov bola dosť komplikovaná. Centrálne umiestnená Zem bola podľa ich názoru obklopená jednou z 5 pravidelných postáv, ktorá bola zase obklopená kryštalickou guľou atď.
53. Planéty pripojené k týmto kryštalickým sféram sa mali otáčať, aby produkovali príjemné, harmonické vibrácie.
54. Tieto vibrácie sa nazývali „harmónia sfér“. Väčšina ľudí nepočuje harmóniu sfér, pretože sú na to zvyknutí od narodenia. Podľa Pytagoriovcov bol však samotný Pytagoras v tomto prípade výnimkou a mohol počuť harmóniu sfér.
55. Pytagoras sa zamýšľal nad pojmom putovanie duší. Fascinovala ho aj interakcia protikladov.
56. Ťažko povedať, či bol Pytagoras viac vedec alebo viac mystik.
57. Pythagorejci považovali mozog za sídlo duše.
58. Pytagoras sa nielenže vzdal mystickým praktizujúcim cestovaním, ale takéto obrady organizoval aj vo svojej škole.
59. Pythagorejci sa navzájom poverili „tajnými okultnými praktikami“.
60. Smrť Pytagora údajne spôsobilo odmietnutie kandidatúry jedného z tých, ktorí boli ochotní študovať na jeho škole - boháča Kylona z Crotonu. Pytagoras bol popravený v dôsledku tohto odmietnutia.
61. Pythagorejci boli viackrát prenasledovaní. Prenasledovanie sa začalo v roku 460 pred n. l.
62. Nie je presne známe, kde a kedy Pytagoras zomrel.
63. Po Pytagoriovej smrti pytagorejská škola hneď neukončila svoju činnosť. Naopak, škola bola rozšírená a Pytagoriáni sa rozdelili na niekoľko frakcií.
64. Počas prenasledovania v Krotóne zomrelo asi 60 pytagorejcov.
65. Pytagorejci utiekli okrem iných do Théb.
66. Pytagorejská kongregácia bola spojená s orfizmom - náboženským trendom prevládajúcim v Grécku od konca 6. roku pred Kristom. Orfii varovali pred morálnou krízou a pracovali na zlepšení mravov.
67. Náboženskou funkciou pytagorejskej únie bolo viesť „veriacich“ k novému a lepšiemu spôsobu života.
68. Vo všeobecnosti sa Pythagorejci zaujímali o hľadanie „povahy reality“. Tomuto hlavnému záujmu sa venovala matematika, astronómia a filozofia.
69. V rámci štruktúry pytagorejskej školy mohli byť menovaní bádatelia, ktorí sa zaoberali problémami v tom čase pomaly sa rozvíjajúcej vedy, a akusmatici - tí, ktorí si pamätali len náboženské a etické dogmy.
70. Pytagoriáni údajne nielen diskutovali o politike, ale boli aj aktívne zapojení do politiky, pričom podporovali konkrétnych jednotlivcov a skupiny.
71. V pytagorejskej škole praktický rozmer riešenia politiky dosiahol takú mieru, že škola bola otvorená praktickej príprave potenciálnych panovníkov.
72. Hovorí sa, že väčšina prvých politických reformátorov v Grécku bola vzdelaná v pytagorejskej únii.
73. V Krotóne dokonca existovala pytagorovská opozícia, ktorá mala obmedziť politické „náklonnosti“ pytagorejcov.
74. Novinkou pre Grékov bolo aj presadzovanie myšlienky nesmrteľnej duše, ako aj koncepcia „putovania duší“, charakteristická pre Pytagora.
75. Dva vyššie uvedené pojmy boli v tom čase jedny z najznámejších pytagorovských teorémov, pretože ostatné informácie neprenikli do širokej verejnosti kvôli „prísahe mlčanlivosti“ pytagorejcov.
76. Viac-menej otvorené prednášky Pytagora zhromaždili tisíce adresátov, ktorí mu údajne postavili niečo ako poslucháreň, aby mal nejaké stále, bezpečné miesto na stretávanie.
77. Pytagoras bol vnímaný ako nebezpečný človek, pretože do miest, do ktorých cestoval, vštepoval „ducha slobody“, čím silne ovplyvňoval politické nálady v týchto mestách.
78. Tento mysliteľ mal tiež svojským spôsobom zmieriť bojujúce mestá alebo rozdielnych panovníkov, pretože pri príchode do Pytagoras na učenie sa predstavitelia alebo panovníci týchto miest museli zdržiavať blízko seba, a preto sa často zmierovali.
79. Hoci Pytagoras výslovne uviedol, že „vzbura by mala byť vyhnaná zo štátov“, bol skôr provokatérom, ktorý vzburu nepotláčal, ale podnecoval.
80. Niektorí starovekí ľudia ho tak obdivovali a uctievali ho, že tvrdili, že Pytagorasove slová môžu mať so sebou aj niektoré zvieratá, zastavujúc sa, zvedaví na slová filozofa.
81. Pytagoras sa v očiach niektorých zhostil úlohy „zaklínača zvierat“.
82. Jedna z legiend hovorí, že Pytagoras skrotil agresívnu medvedicu, ktorá prepadla mesto tým, že jej ponúkla palacinky a orechy.
83. Pytagorasovi sa pripisovala aj schopnosť rozprávať „jazykom zvierat“.
84. Podobne ako Ježiš, aj Pytagoras mal ovplyvniť napríklad úspešnosť rybolovu.
85. Ďalší príbeh hovorí, že Pytagoras hovoril s riekou, po ktorej cestoval so svojimi priateľmi, a rieka mu odpovedala ľudským hlasom.
86. O Pytagorasovi sa hovorilo, že má moc liečiť epidémie a spôsobiť alebo zastaviť prírodné katastrofy.
87. Mal zaklínadlá, ktoré utíšili utrpenie duše a tela.
88. Vypočutie „harmónie sfér“ malo urobiť z Pytagorasa akéhosi „odborníka“ na harmonizáciu sveta.
89. Pytagoras bol pre mnohých Grékov človekom s „nadľudskými znalosťami“.
90. Tento mysliteľ bol zjavne mimoriadne citlivý na svet okolo seba a len máločo mohlo uniknúť jeho pozornosti.
91. Bolo ťažké povedať o Pytagorasovi ako o „vizuálnom žiakovi“ alebo „sluchovom žiakovi“ – predpokladalo sa, že mal schopnosť vidieť, počuť a chápať zrakom a sluchom rovnako dobrým spôsobom.
92. Pytagoras tvrdil, že čokoľvek si v živote vyberieme, stojí za to byť v tejto voľbe dôsledný. Podľa jeho názoru nie je jednoduché prechádzať životom viacerými spôsobmi súčasne.
93. Mlčanie považoval za cennejšie ako reč a tvrdil, že to, čo chceme povedať, musí byť niečo mimoriadne dôležité, ak sa rozhodneme prerušiť mlčanie a vysloviť danú vetu.
94. Bol zástancom čo najrýchlejšieho uzavretia mieru so svojimi nepriateľmi.
95. Domnieval sa, že práve najkratšie a najjednoznačnejšie vyhlásenia (dokonca „áno“ a „nie“) vyžadujú od osoby, ktorá toto vyhlásenie urobila, čo najväčšiu úvahu.
96. Ťažko povedať, za čo vďačíme za pytagorejské znalosti samotnému Pytagorasovi a za čo jeho žiakom.
97. Vzhľadom na to, že je ťažké oddeliť vplyv Pytagorasa od vplyvu a úspechov jeho žiakov, v kontexte tohto trendu sa nehovorí o úspechoch Pytagorasa a žiakov (oddelene), ale o všeobecné vedomosti, za ktoré vďačíme pytagorejstvu.
98. Sám Pytagoras bol vraj skromný (alebo si skromnosť aspoň vážil), veril, že človek sa môže neustále snažiť stať sa ideálom, ale tento ideál nikdy úplne nedosiahneme.
99. Veril, že hudba má obrovský vplyv na našu náladu a môže motivovať ľudí k dobru.„Pozemská“ hudba pripomenula Pytagorasovi „harmóniu sfér“, ktorú vraj tento mysliteľ počul.
100. Bol zástancom verbálneho „minimalizmu“, veril, že nie je umenie vyjadriť niečo mnohými slovami. Trik je v tom povedať veľa, v skutočnosti povedať málo.
101. Veril, že sa oplatí pracovať na návykoch, pretože zlé návyky negatívne ovplyvňujú naše intelektuálne schopnosti. Zlé sklony podľa Pytagorasa nie sú priateľmi rozumu.