polostrov Reykjanes nepatrí medzi najnavštevovanejšie oblasti Islandu. Hoci sa tam takmer každý turista ubytuje minimálne dvakrát (v jeho západnej časti sa nachádza medzinárodné letisko Keflavík), väčšina návštevníkov sa okamžite presúva ďalej na ostrov.
Na jednej strane sa tomu nemožno čudovať. Nenájdeme tu najznámejšie islandské atrakcie (okrem geotermálnych bazénov Blue Lagoon) a krátke príchody majú zvyčajne aj tak prísny plán. Ak však prídeme na dlhší čas a netlačí nás čas, oplatí sa polostrov navštíviť a spoznať jeho tajomstvá.
Pamätajme aj na to niektoré atrakcie sú vzdialené len niekoľko desiatok minút od letiskaa mohli by sme ich vidieť aj v posledný deň.
Charakteristika regiónu
Celá krajina polostrova bola formovaná sopečnou činnosťou. Sú najvýraznejšie všadeprítomné lávové polia, ktoré dokážu vyvolať mesačnú scenériu. Niektoré z nich majú len niekoľko stoviek rokov. To všetko kontrastuje s fialovými vlčími bôbmi, ktoré pokrývajú rozsiahle úseky najstarších úlomkov zamrznutej magmy.
Pod povrchom sa rozprestiera niekoľko vulkanických systémov a na povrchu sa vytvorili početné geotermálne oblasti.
Jedinečný prvok miestnej krajiny na povrchu je viditeľná hranica (bod kontaktu) dvoch tektonických platní: euroázijskej a severoamerickej.
Ocenila dedičstvo tejto oblasti organizácie UNESCOktorá premenila celý polostrov na Globálny geopark UNESCO.
Okolo pobrežia je roztrúsených niekoľko malých mestečiek. Jednou z nich je aj historická rybárska dedina Grindavíkktorý v 1627 Vtrhli berberskí piráti a plienili.
Ako navštíviť polostrov Reykjanes?
Jazda po polostrove by nemala byť príliš veľkým problémom. Je obklopený okruhom spevnených a dobre udržiavaných ciest. Úlomky štrku nás čakajú až na záverečných prístupových úsekoch. Všetky miesta, ktoré sme opísali, sú ľahko dostupné obyčajným autom s pohonom dvoch kolies.
Na návštevu najdôležitejších atrakcií nám stačí pár hodín. Návštevu sme si naplánovali tak, že na prehliadku polostrova sme išli hneď po pristátí a vyzdvihnutí auta z požičovne (a nakoniec sme sa tesne pred odletom odviezli ešte na jedno miesto).
Polostrov Reykjanes: atrakcie, zaujímavé miesta. Čo sa oplatí vidieť?
Miðlína, alebo Most medzi kontinentmi
Polostrovom prechádza hranica medzi dvoma tektonickými doskami: euroázijskou a severoamerickou. Obe konštrukcie sú v neustálom pohybe a vzďaľujú sa od seba cca 2 cm. Medzi nimi bol zlom v podobe kaňonu, nad ktorým v 2002 bol hodený symbolický dlhý most pre peších 18 m a výška asi 6 m. Uskutočnila sa jej oficiálna inaugurácia 3. júna.
Hoci most a kaňon nie sú najvzrušujúcejšie miesta na ostrove, už len samotná možnosť stáť na mieste, kde sa stretávajú kontinenty, je jedinečným zážitkom.
Bezplatné parkovanie je k dispozícii na adrese cesta číslo 425. Jeho súradnice sú: 63.866410, -22.676206.
Z parkoviska budeme mať menej ako prechod 200 m.
Geotermálna oblasť Gunnuhver
Gunnuhver je geotermálna oblasť typická pre islandskú krajinu. Sú tu bublajúce bahenné kaluže a výpary pár a plynov s charakteristickým (nie veľmi príjemným) zápachom. Jedno z miestnych bahenných jazierok je považované za najväčšie na ostrove - jeho šírka je až 20 m. Husté oblaky pary môžu zasa dosahovať výšky niekoľkých metrov.
Pozdĺž geotermálnej oblasti je pripravená drevená vyhliadková plošina. V blízkosti sa nachádza bezplatné parkovisko (súradnice: 63.818389, -22.687246).
Ak sa pozriete pozorne, je ľahké si všimnúť ruiny predchádzajúceho hľadiska. Pred desiatimi rokmi sa geotermálna aktivita zvýšila natoľko, že pohltila predchádzajúcu plošinu a celá oblasť bola na nejaký čas pre návštevníkov uzavretá.
Legenda o zlovestnom zjavení
S názvom Gunnuhver, ktorý môžeme preložiť ako Gunnyho horúce pramene, je spojená temná legenda. Dávno, asi na začiatku Osemnáste storočie, žila na jednej z fariem polostrova Guðrún Önundardóttir, známejšia ako Gunna. Žena sa v jednom momente dostala do finančných problémov a nebola schopná platiť nájom. Správca nehnuteľnosti nebol zhovievavý a žene zabavil jej milovaný hrniec, ktorý ako jediný vlastnila.
Gunna z toho upadla do zúfalstva a krátko nato zomrela. Hneď na to sa začali diať nepredstaviteľné veci. Najprv zmizlo jej telo a priamo z rakvy, v deň pohrebu, tesne pred uložením do hrobu.
Nasledujúcu noc našli jej mučiteľa mŕtveho. Jeho telo vyzeralo, akoby ho videl zúrivý berserker, a bolo ťažké nájsť čo i len jedinú nezlomenú kosť. O chvíľu podobný osud postihol aj manažérovu manželku a obyvatelia to právom začali tušiť Gunna sa vrátila ako duch a mstí sa za svoje krivdy. Zlý duch prenasledoval miestnu komunitu už dlho - vraždil alebo privádzal do šialenstva každého, koho na svojej ceste stretol.
Unavení obyvatelia, hľadajúci riešenie svojho problému, išli do Pastor Eiríkur, známy svojim čarodejníckym talentom. Dal im pascu, ktorú vynašiel: klbko priadze. Podľa jeho predstavy sa malo zjavenie chytiť za vyčnievajúcu niť a zároveň loptička smerovala tam, kde ich sila zjavenia prestala ohrozovať.
Všetko dopadlo presne podľa plánu farára. Gunna nasledovala niť do gule, ktorá spadla do horúceho prameňa a zmizla v bahennom bazéne, neskôr pomenovanom po nej. Odvtedy po nej niet ani stopy, aj keď zrejme niektorí stále počujú jej hlas…
Reykjanesviti: Najstarší funkčný maják na ostrove
Stojí na malom kopci, oproti geotermálnej oblasti Gunnuhver najstarší nepretržite fungujúci maják na Islande.
Zaujímavé je, že to nebol prvý maják na polostrove. Tá skoršia vznikla v r 1878 na neďalekom vrchu Valahnúkur (bolo to prvé zariadenie tohto typu na celom ostrove). Táto budova, rovnako ako kopec, na ktorom sa nachádzala, utrpela pri zemetrasení v r 1905. Miestni sa dokonca obávali, že by mohla spadnúť do oceánu.
IN rokoch 1907-1908 tak bol postavený nový maják. Miestom bol kopec nachádzajúci sa trochu ďalej od brehu, ktorý poskytoval stabilnejšiu pôdu. Budova bieleho majáka je vysoká 26 ma jeho svetelný signál svieti takmer vo výške 69 m nad morom
K samotnému majáku sa môžeme vydať po štrkovej ceste, ktorá nás dovedie ďalej k útesom Valahnúkamöl. Táto trasa nie je nijak zvlášť náročná na zdolanie, no pre nás to bola prvá jazda na typicky islandskom štrkovom povrchu, kedy sme spoznali zvuk veľkých skál narážajúcich do podvozku.
Valahnúkamöl: útesy a skalné útvary
Priamo za majákom Reykjanesviti leží jedna z najmalebnejších oblastí polostrova. Celé tunajšie pobrežie tvoria vrstvy sopečného tufu a lávy, ktoré podliehajú neustálym eróznym procesom, teda zjednodušene povedané - neustále sa formujú dopadom vĺn.
V dôsledku toho sa vyvinuli farebné útesy a skalné útvary vynárajúce sa z vodyna ktorých visí nespočetné množstvo vtákov. Zvláštna oáza pre vtáky je cca 15 km od brehu ostrova Eldey (polovica. Ostrov ohňa), ktorý môže dokonca vyhovieť 18 000 párov gannets. Takmer vysoká 77 m ostrovček je viditeľný na obzore.
Jedinečnou atrakciou pobrežia je možnosť byť blízko bodu, kde z oceánu vystupuje zlom (hranica) dvoch tektonických platní.
Určite pritiahne pozornosť návštevníkov socha vtáka podobného vzhľadu ako tučniak. Zobrazuje zástupcu vyhynutého druhu obrie auky. Tieto zvieratá rástli do výšky do 70 cm a vážil aj 5 kg. V minulosti ich veľká populácia žila na ostrove Eldey. Žiaľ, v júni 1844 tam boli zabití poslední predstavitelia tohto druhu.
Parkovisko pri útese je priamo za kopcom lucerny. Jeho súradnice sú: 63.813082, -22.715126.
Napriek tomu, že cesta vedúca k miestu je štrková (s dosť veľkými kameňmi), bez problémov sme sa cez ňu dostali na malom aute. Najprv musíme ísť hore kopcom smerom k majáku a potom ideme dole.
Brimketill: prírodný skalný bazén
Na juhozápadnom pobreží, neďaleko cesta číslo 425, nájdeme veľmi malebný skalný bazén Brimketill. Tento nezvyčajný útvar, spolu s ďalšími v tejto oblasti, bol vytesaný nekonečným dopadom vĺn oceánu na kamene vysušenej lávy.
Podľa miestneho folklóru bol bazén Brimketill v minulosti obľúbeným miestom na kúpanie pre trolla pomenovaného po nich. Oddnýktorá žila v týchto končinách s manželom a synom.
Bohužiaľ, raz zostala vo vode tak dlho, že keď sa vrátila, prekvapilo ju slnečné svetlo a zmenilo ju na kameň. Jeho skala dlho zdobila oblasť, no nakoniec ju more rozbilo a pohltilo.
Bezplatné parkovacie miesto: 63.820402, -22.605794.
Od zastávky ku skalným útvarom vedie trasa s vyhliadkovou plošinou na konci. Každá vlna je taká silná, že po odraze od skál vyletí vysoko. Stojí za to byť trpezlivý a chvíľu počkať na tento výkon.
Pozor! Ak nechcete zmoknúť, pozorne sledujte vlny (aj pri návrate k autu) – niekedy po náraze na kameň mohutný žblnkot preletí mnoho metrov do vnútrozemia.
Modrá lagúna (Bláa Lónið): geotermálne SPA
Bezpochyby je to najznámejšie zo všetkých termálnych bazénov na celom Islande. Krátka vzdialenosť od letiska a hlavného mesta to robí Modrá lagúna je jedným z najľudnatejších miest na ostrove. Z Reykjavíku sú dokonca organizované autobusy, ktoré privezú turistov na dve hodiny a vrátia ich späť.
Tunajšie bazény sú napájané mliečno-modrou vodou priamo zo susednej elektrárne Svartsengiktorý sa úplne nahradí najneskôr do dvoch dní. Teplota vody je konštantná (nezávisí od ročného obdobia) a dosahuje cca 37-39 °C.
Ceny v Blue Lagoon sú vysoké. To však neodrádza davy turistov, a tak sa v hlavnej sezóne oplatí zvážiť kúpu lístka cez internet, keďže v okolí už nemusia byť voľné miesta. Všetky informácie užitočné pred návštevou nájdete na oficiálnej stránke.
Grænavatn: malé jazero s malebnou farbou vody
Priamo na cesta číslo 42 nachádzame malý a zároveň dosť hlboký (takmer 45 m) jazero vytvorené v sopečnom kráteri. Názov Grænavatn môžeme preložiť ako Zelené jazeročo odkazuje na charakteristickú pastelovú farbu vody.
Jazero je maličké a dalo by sa ho obísť pomerne rýchlo, no vlastne to nedáva veľký zmysel a stačí sa naň pozrieť z brehu.
Geotermálna oblasť Seltún
Seltún je ďalšou populárnou geotermálnou oblasťou na polostrove Reykjanes. Miestna krajina sa vyznačuje rôznymi farbami - najviditeľnejšie sú strieborné bahenné kaluže a plochy multibarikádových (napr. žlté, oranžové alebo aj červenkasté) sedimenty pokrývajúce povrch. Citlivejší čitatelia sa môžu na mieste cítiť trochu nepríjemne pre charakteristický zápach síry.
Pre turistov sú tu vyhliadkové plošiny a drevené chodníky. Kto má viac času, môže vystúpiť na kopec susediaci s geotermálnou oblasťou, z ktorého vrcholu je nádherný výhľad na široké okolie.
Parkovacie miesto: 63.895545, -22.052006.
Parkovacie miesto sa nachádza prakticky pri atrakcii.
Pozor! Geotermálne oblasti sú nebezpečné a za žiadnych okolností by sme nemali odbočovať zo značeného chodníka.
Jazero Kleifarvatn
Kleifarvatn je najväčšie jazero na celom polostrove. Zaberá plochu nad 9 km2presahuje blízko 5 km a je maximálne hlboký 97 m. Pobrežie je tu charakteristické rôznymi skalnými útvarmi.
Na západnej strane jazera vedie kopcovitá cesta s niekoľkými vyhliadkami. Na severnom brehu (súradnice: 63.946405, -21.965155) nájdete čiernu pláž a parkovisko.
Obyvatelia polostrova veria, že obec o jazero je domovom príšery pripomínajúcej monumentálneho čierneho hada. Pri prechádzke po pláži sa teda oplatí byť opatrný a neotáčať sa vode príliš dlho chrbtom!
Kostol Hvalsneskirkja
Ten, ktorý postavili v rokoch 1886-1887 kostol z čiernych lávových blokov je jednou z najmalebnejšie situovaných pamiatok na Islande. Vznikla na zelenej lúke, priamo pri pobreží. Vyznačuje sa farebnou filigránovou vežičkou. Pri prácach na interiéri chrámu bolo použité drevo vyplavené na breh oceánom.
Budova prežila do našich čias vo veľmi dobrom stave. Je obklopený malým cintorínom.
Njarðvík: tradičný rybársky voz, Čierny kostol a Svetové múzeum Vikingov
Mesto susediace s letiskom Keflavík Njarðvík môže sa pochváliť niekoľkými zaujímavými pamiatkami a atrakciami.
Jedným z nich je Stekkjarkot, tradičná rybárska chata z dreva a kameňov, pokrytá rašelinou. História budovy siaha do polovice XIX storočia. Bola postavená v rokoch 1855-1857. Po prvýkrát 37 rokov ho obývali len tri rodiny. Koncom storočia však bola opustená. Následní obyvatelia ju usadili až v 1917a potom ho používali ako farmu až do ich ďalšieho opustenia.
V 90. rokoch 20. storočia bol historický areál zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. Počas návštevy uvidíme tak najstaršiu časť budovy, ako aj novšie budovy postavené už v r Z dvadsiateho storočia.
Ďalšou pamiatkou v meste je kostol Njarðvíkurkirkja, trochu podobná Hvalsneskirkja opísanej v predchádzajúcej časti, hoci v tomto prípade je vežička snehobiela.
V meste bolo zriadené aj múzeum Svet Vikingov. Zariadenie je malé a zvyčajne informatívne. Jeho hlavným bodom je presná replika vikingskej lode. Jeho tvorcovia vychádzali z tzv lode z Gokstadunájdený v 1879 v jednej z mohyl v okolí Nórsko. Originál je uložený v Múzeum vikingských lodí v Oslo.