Staroveký Sparta sa neodmysliteľne spája s vojenskou zdatnosťou, veľkými víťazstvami a drsným životom jej obyvateľov. Čím viac však história tejto prastarej sily roznecuje naše predstavy, tým viac o to väčšie sklamanie budeme musieť prísť, aby sme sa dostali k jeho ruinám obklopeným malebnou horskou krajinou.
Z mesta, pred ktorého obyvateľmi sa triasli všetci susedia i vzdialení susedia, sa vlastne nič nezachovalo. Na malom kopci medzi olivovníkmi trčia zo zeme len jednotlivé zvyšky budov, z ktorých väčšina pochádza z rímskych čias.
To však neznamená, že sa Sparte treba vyhýbať. Ak navštívime neďalekú Mistru (ktorú odporúčame, keďže ide o jeden z najväčších pokladov Peloponézu), Spartu sa oplatí čo i len na chvíľu navštíviť Presvedčte sa sami, ako málo zostalo z domoviny legendárneho Leonidasa.
História a mýty
Menelaus a Helena
Jedným z prvých spojení so Spartou sú osudy dvoch hrdinov Homera Illiady - spartský kráľ Menelaus a jeho krásnej, no nevernej manželky Helenaktorého románik s Paríž viedla k vypuknutiu trójskej vojny, ktorá sa viedla desať rokov.
Viedol najväčšiu vojenskú výpravu Achájcov (ako sa v tom čase nazývali Gréci) Agamemnónmykénsky kráľ a brat Menelaa. Nakoniec bola Trója dobytá podvodom a Menelaos, keď videl nezmenenú krásu svojej ženy, odpustil jej všetky minulé prehrešky a vzal ju späť domov.
V skutočnosti bola Helena jednou z najmilších žien svojej doby a o jej ruku bojovalo mnoho nápadníkov. Podľa mytológie bol jej otcom samotný Zeus, najvyšší z bohov. Mal ho zviesť a oplodniť v podobe labute Leda, grécka princezná, a Helen, ktorá sa vyliahla z vajíčka, bola ovocím tejto lásky. Motív Ledy a labute sa v európskom umení objavil mnohokrát – jedným z najznámejších príkladov je stratený renesančný obraz od Leonarda da Vinciho.
Stojí však za to zdôrazniť, že homérska Sparta, teda palácové mesto, ktoré existovalo počas mykénskej kultúry, nemalo nič spoločné s neskoršou Spartou, ktorá považovala Dórov za svojich predkov. Napriek tomu existujú náznaky, že domovina Menelaus mohla byť neďaleko.
Niekoľko kilometrov juhovýchodne od starovekej Sparty, na drsnom kopci proroka Eliáša (nazývaného v časoch archaického Grécka Therapne), ruiny chrámu známeho ako Menelayon (súradnice: 37.065828, 22.453512), kde boli uctievaní Menelaos a Helena. Legendárna kráľovná mala status bohyne a bola zbožňovaná obyvateľmi Sparty, ktorí vliezli do jej svätyne s tým, že chcú požiadať o dar krásneho potomka. Súčasné pozostatky sú datované okolo 5. storočie pred Kristom, ale podľa živého v 2. storočie geograf Pausanias, pôvodná svätyňa bola postavená oveľa skôr a Gréci jeho doby dokonca verili, že tam bola pohrebisko Heleny a Menelaa.
Zaujímavosťou je, že pár krokov východne od svätyne sa nachádzajú ruiny rozsiahlych budov z mykénskej éry (z r. 15.-14. storočie pred Kristom), ktorý by teoreticky mohol patriť k palácovému centru legendárneho kráľa.
Zrod archaickej Sparty
Historická Sparta (známa aj ako Lacedemon) bola založená Dórmi v r 9. alebo 10. storočie pred Kristom Nemá to teda nič spoločné s Achájcami opísanými Homérom – ba čo viac, samotní Sparťania verili, že len potomkovia dórskych útočníkov môžu byť plnoprávnymi občanmi svojej vlasti.
Sparta vznikla na pravom brehu Eurotass (rieka dnes známa ako Ewrotas), v úzkom údolí obklopenom zo všetkých strán strmými horskými masívmi Tajget. Spočiatku to ani nebol homogénny politický organizmus – a pozostával z najmenej štyroch osád, z ktorých dve dominovali zvyšku. Až následné znovuzjednotenie urobilo Sparta najmocnejšia komunita v celej Lakónii. Jedným z dlhodobých účinkov tohto zlúčenia bolo, že Sparta mala dvoch dedičných vojenských veliteľov známych ako králi.
Sparťania prijali oligarchický model vlády (o armádu sa starali dvaja králi a moc vykonávala gerúzia, t. j. rada starších) a vybudovali militarizovanú spoločnosť obdivovanú dodnes. Vďaka efektivite ich pechoty bojovali v bojovej zostave tzv Falange, boli najväčšou mocnosťou gréckeho archaického obdobia a až 7. storočie pred Kristom podmanili si všetky osady v Lakónii a Messénii a potom veľkú časť celého Peloponézu.
Celý život v Sparte bol ovládaný vojenskými záležitosťami. Vtedajšia spoločnosť sa delila na tri sociálne skupiny. Patrili k najvyšším z nich sparťania, plnoprávni občania, ktorí nemohli fyzicky pracovať a ktorých jediným zmyslom života bol ozbrojený boj.
Predpokladom stať sa Spartou bola plnoletosť, teda promócie tridsaťročnýa absolvujte dlhý tréning (agoge), s ktorým začali vo veku siedmich rokov. Tento výcvik bol vražedný – okrem fyzického cvičenia, bitia, či dokonca mučenia boli budúci hopliti hladovaní a nútení získavať si potravu sami (t.j. kradnúť). Ak ich však prichytili pri čine, čakal ich tvrdý trest. Budúci Sparťan nemohol bez otázok prehovoriť a musel sa ku všetkým starším správať s úctou. Nie každému sa podarilo prežiť útrapy takéhoto života. Slabší však nečakali na pochopenie, ale len na pohŕdanie.
Všetci obyvatelia Sparty dostali do vlastníctva pôdu, ktorú pre nich heloti obrábali, napr nazývali sa obyvatelia dobytých krajín. Héloti boli de facto otroci podriadení svojim pánom, hoci mohli mať obmedzený majetok a vyznávať vlastné náboženstvo.
Boli treťou sociálnou skupinou Obdobia, ktorý sa nachádza niekde medzi dvoma predtým opísanými komunitami. Na jednej strane mali veľkú osobnú a ekonomickú slobodu, neboli však plnoprávnymi občanmi a nežili v samotnej Sparte. Je možné, že boli potomkami achájskeho ľudu, ktorý žil v týchto krajinách pred inváziou Dórov.
Legendárny kráľ je považovaný za zakladateľa systému Sparty Lycurgusv ktorom mal bývať 9. alebo 8. storočie pred Kristom. Medzi historikmi sa však stále vedú spory, či išlo o historickú postavu.
Život v militarizovanej spoločnosti
Celý ekonomický a sociálny systém Sparty bol založený na sile jej armády. Sparťania fyzicky nepracovali a svoj príjem získavali z otrockej práce obyvateľov dobytých krajín (helotov) a z vojnovej koristi. Keďže plnoprávnych občanov (Sparti) bolo oveľa menej ako otrokov, museli vzbudzovať strach a vedieť sa efektívne vysporiadať s vypuknutiami rebélií. V klasickom období, aby sa tomu zabránilo, sa do výcviku starších spartských chlapcov zaviedol vražedný rituál, ktorý spočíval v hľadaní najschopnejších helotov, ktorí by teoreticky mohli v budúcnosti ohrozovať spartiu a ich následnom odstránení.
Vojaci Sparty, hopliti, boli známi svojou odvahou a bezohľadnosťou. Do boja išli s presvedčením, že sa z neho môžu vrátiť len so štítom (ako víťazi) alebo na štíte (zahynutím v boji). Podľa všeobecného presvedčenia sa Sparťania nikdy nevzdali, aj keď existujú aj výnimky z tohto pravidla – príklad je tu boj o sphacterium S 425 pred Kr.
Sparťania si boli natoľko istí, že ich hlavné mesto bolo až do konca 4. storočie pred Kristom nemala žiadne obranné opevnenia. V tom čase boli ďalšie mestá vrátane Atén obohnané prstencom mohutných hradieb.
Koniec moci a rímskych čias
Po víťazstve Sparty v Peloponézskej vojne v druhom pol 5. storočie pred Kristom zdalo by sa, že čas ich hegemónie potrvá ešte mnoho storočí. O desaťročia neskôr však ich sila začala kolísať a porážka mala na tento proces významný vplyv bitka pri Leuktrami (371 pred Kr., bojoval s armádami Théb). Tento a nasledujúce ozbrojené konflikty si vyžiadali životy toľkých strán, že príliš málo zostávajúcich už nebolo schopných udržať ekonomiku založenú na otrockej práci. Čoskoro potom prišiel helenistický vek, do ktorého Sparta vstúpila ako tieň svojej bývalej moci.
Zaujímavá je anekdota opisujúca reakciu Sparťanov na list, ktorý poslali Filip II Macedónsky. Vládca mal vystrašiť hrdých synov Peloponézu, že hneď ako vstúpi do Sparty, vymaže ich vlasť z povrchu zemského (v iných verziách tohto príbehu sú iné hrozby). Mali mu odpovedať jedným slovom - ak.
Tento príklad sa často spomína pri preklade etymológie slova Curtčo znamená zdržanlivý a odkazuje na spôsob bytia obyvateľov Lakónie. Treba si však pripomenúť, že ak je tento príbeh pravdivý, pochádza z čias, keď Sparta už nemala mocnú armádu a macedónsky vládca ju mohol úspešne rozdrviť.
Na začiatku 2. storočie pred Kristom Sparta mala len niekoľko stoviek obyvateľov a ľahko ju dobyli Rimania, ktorých légie sa účinne vysporiadali so zničením falangy.
Rímske obdobie však pre mesto nebolo až také zlé – vládcovia ríše ocenili tradíciu Sparty a ochotne financovali nové stavebné projekty. V byzantských časoch sa na mieste bývalej polis stavali baziliky a obytné domy.
Moderné časy
Po mnoho storočí zostávala Sparta v tieni. Moderné mesto susediace s archeologickým náleziskom bolo postavené až v prvej polovici XIX storočia, a o jej zriadení bolo rozhodnuté výnosom z 20. októbra 1834 grécky kráľ Otto I.. Nová Sparta mala byť najdôležitejším administratívnym centrom regiónu a jej poloha jednoznačne evokovala antické dedičstvo.
Návrh nového mesta pripravili a zrealizovali bavorskí architekti. S neoklasicistickými budovami sa vytvoril súvislý predpoklad, aj keď musíme úprimne priznať, že sa nám nepáči charakteristické usporiadanie gréckych miest, ktoré pripomína takmer rovnomerne rozrezanú mriežku. Žiaľ, postaviť nové mesto boli použité kamene a mramory prevzaté z pamiatok starovekej akropoly viditeľných na povrchu, hlavne z divadla.
Pri prechádzke ulicami modernej Sparty môžeme naraziť len pre jednu spomienku na staré časy. Na križovatke ulíc Dihnekous a Thermopilon, v parčíku sa nachádzajú fragmenty múru z masívnych kameňov, datovaný do r 5. storočie pred Kristom Tieto ruiny sú tzv Leonidasov hrob (na mape ich nájdete zadaním Κενοτάφιο Λεωνίδα, súradnice: 37,076721, 22,425444). Hoci o tom neexistujú žiadne priame dôkazy, tradične sa verí, že telo legendárneho veliteľa previezli z Termopýl a tam odpočívali.
Iná hypotéza však predpokladá, že ruiny patrili malému chrámu (pravdepodobne zasvätenému Apolónovi) a sú poslednou stopou po gréckej agore, ktorá v tejto oblasti predtým existovala.
Nakoniec XIX storočia boli zaistené pozostatky akropoly starovekej Sparty a začali sa vykopávky. Spočiatku ich viedli výskumníci z Ameriky a Grécka a začiatkom budúceho storočia bola archeologická lokalita prevzatá Britská škola v Aténach (BSA). Aj dnes táto oblasť vzbudzuje záujem archeológov.
Sparta: návšteva archeologického náleziska
Predtým, než prejdeme k opisom niekoľkých zachovaných pamiatok starovekej Sparty, musíme to zdôrazniť archeologické nálezisko je malé a málo zaujímavé. V skutočnosti sa z počiatkov mesta alebo zlatého klasického obdobia nezachovalo takmer nič a dnes viditeľné pozostatky si pamätajú predovšetkým rímske časy. Našťastie Sparta nie je ďaleko od Mistry (a bol by hriech ju vynechať), takže obe miesta stihneme navštíviť počas jednej návštevy.
K videniu je len to, čo z akropoly a jej blízkeho okolia zostalo. Potrebujeme len cca 30-45 minút. Ďalší čas môžeme venovať archeologickému múzeu, ktoré sa nachádza v samotnom meste.
Prehliadku Sparty môžeme začať pri modernej soche Leonidasa, ktorá zobrazuje stojaceho hrdinu držiaceho štít a meč. Pamätník nájdeme pred športovým štadiónom.
K archeologickému nálezisku sa dostaneme cestou okolo štadióna zo západu. Po prejdení športového areálu vojdeme do olivového hája a po pár krokoch sme tam.
Okrúhla budova, byzantský kostol a rímska stoa
Hneď po vstupe na miesto vykopávok narazíme na ruiny troch budov z rôznych období.
Najzaujímavejšie z nich sú zvyšky oporného múru patriace k tzv okrúhla budova. Stavba mala trojstupňovú základňu a sledovala prirodzený priebeh okolitého kopca. Múr spolu s kopcom tvoril plošinu, ktorá pravdepodobne slúžila na rôzne verejné aktivity (a stáli na nej viaceré stavby).
Počiatky kruhovej stavby môžu siahať až do archaických čias (7. alebo 6. storočie pred Kristom), no jeho súčasná podoba je výsledkom prestavby a rekonštrukcie z pol 1. storočie pred Kristom
Nie je celkom jasné, aký bol účel tejto nezvyčajnej stavby, ale istou stopou môžu byť poznámky geografa Pausaniasa, ktorý spomenul, že na trase vedúcej k agore stála budova slúžiaca na organizovanie stretnutí (tzv. Skias).
Na západnom konci oporného múru zvyšky dediny o 10. storočia byzantský kostol. Žiaľ, zachovalo sa tak málo, že nie je možné určiť typ stavby – nevieme teda, či bola postavená v podobe baziliky, alebo bola postavená na pôdoryse gréckeho kríža?
Na východnej strane „okrúhlej budovy“ uvidíme stáť rímsku ruinu (budova je uzavretá len zo zadnej strany v podobe stĺpovej siene). Toto zariadenie bolo postavené v prvej polovici 2. storočie - pôvodne mal dve poschodia a bol pravdepodobne dlhý 187,6 m a široko na 14,5 m.
Stoa bola dôležitým objektom v rímskej Sparte, pretože sa nachádzala priamo na ceste vedúcej k agore a akropole. S prihliadnutím na odhadovanú veľkosť budovy a múry, ktoré prežili dodnes, je v časoch najväčšej slávy musela vzbudzovať u návštevníkov mesta obdiv!
rímske divadlo
Divadlo, postavené na južnom svahu akropoly, sa síce v porovnaní s podobnými objektmi v Epidaure či Argos veľmi nezachovalo, je najpôsobivejšia zo zachovaných pamiatok starovekej Sparty.
Zo spisov antických autorov vieme, že Sparta mala divadlo min 5. storočie pred Kristoma v klasickej dobe slúžil predovšetkým na organizovanie náboženských podujatí (obyvatelia Sparty sa nikdy nepreslávili láskou k umeniu).
Nie je však isté, či tá budova stála na rovnakom mieste ako dnešné divadlo. Pamätník, ktorý je dnes viditeľný, bol pravdepodobne postavený na konci helenistickej éry alebo na začiatku rímskej nadvlády (cca. 30-20 pred Kr) a v nasledujúcich storočiach bol vďaka finančným prostriedkom od rímskych hodnostárov niekoľkokrát prestavaný. Z opisu Pausanias to vieme ešte v 2. storočí bolo divadlo v dobrom stave. Objekt bol pravdepodobne využívaný až do začiatku 4. storočiepo ktorej bola opustená. V byzantskom období sa na jeho ruinách stavali obytné domy a v 30. rokoch 20. storočia XIX storočia početné kamene a mramory z divadla boli ukradnuté a použité ako stavebný materiál na stavbu novozaloženej modernej Sparty.
Polkruhové hľadisko (cavea) divadla malo priemer 141 m, mala blízko 50 radov sedadiel a dokonca sa to dalo ubytovať 17 000 divákov. Dvojúrovňová štruktúra budov pripomínala iné peloponézske divadlá, vrátane divadla v Epidaure.
V počiatočnej fáze existencie divadla bolo nezvyčajným zariadením drevené, pohyblivé javisko, ktoré sa vďaka špeciálnemu mechanizmu dalo presúvať a skrývať v budove na východnej strane. Nie je isté, čo staviteľov podnietilo k takémuto riešeniu – divadlo pravdepodobne slúžilo aj ako miesto verejných zhromaždení či náboženských rituálov, pri ktorých bolo potrebné viac priestoru.
Nakoniec 1. storočiepomocou finančných prostriedkov, ktoré daroval cisár Vespasiana, bola postavená stála dvojposchodová mramorová scéna v rímskom štýle.
Na západnej strane pamätníka, na mieste bývalého vchodu, sa zachoval mramorová stena s vyrytými menami významných a vážených občanov Sparty.
Agora
Trochu na sever od spomínaného okrúhla budova našli sa zvyšky veľkej stavby v type porastov, ktoré dostali názov Agora. Táto impozantná budova so stenami z masívnych kamenných blokov bola postavená okolo 4. – 3. storočie pred Kristom a pravdepodobne sledoval prirodzenú topografiu svahu - na južnej strane mal dve poschodia a na severnej strane jedno.
Areál bol prestavaný cca 2. storočie pred Kristom a bol používaný minimálne na 3. storočia. V byzantských časoch na jeho území vznikali domy a iné stavby.
Byzantská bazilika sv. Nikon
Na akropole sa zachovali pozostatky niekoľkých stavieb z rôznych období. Prvým z narazených pamiatok (ak opustíme Agoru) budú pozostatky o Byzantská bazilika sv. Nikon (patrón Sparty).
Pôvodne to bol trojloďový chrám v podobe baziliky s tromi apsidami. Nie je úplne známe, kedy vznikol, ale pravdepodobne medzitým 6. a 8. storočie. Je možné, že v určitom okamihu mala štatút katedrály.
Budova s dvoma výklenkami
O kus ďalej uvidíme ruiny tzv budova s dvoma výklenkami. V časoch najväčšej slávy to bola monumentálna stavba s rozmermi 31 x 14,5 m, pozostávajúci z veľkej centrálnej miestnosti a dvoch menších po stranách. Bočné miestnosti sa vyznačovali výklenkami, z ktorých pamätník dostal svoje meno.
V byzantských časoch bolo zariadenie prestavané (vznikli v ňom cisterny a sklady) a slúžilo do r. druhé byzantské obdobie (867-1204).
Svätyňa Atény Chalkiojkos
Posledné ruiny v severovýchodnej časti archeologického náleziska patria k svätyňa Atény Chalkiojkos, najvýznamnejší a najväčší kultový objekt na akropole. Názov Chalkiojkos môžeme preložiť ako z bronzu alebo Mosadzný domčo pravdepodobne súviselo s bronzovými plaketami zobrazujúcimi rôzne mýtické výjavy, ktoré zdobili interiér chrámu.
Kult Atény trval v Sparte nepretržite od cca 8. storočie pred Kristom až do rímskych čias. Nakoniec bola svätyňa opustená okolo 4. storočie a po nejakom čase na jeho mieste postavili obytné domy.
Z pôvodného komplexu sa, žiaľ, nezachovalo takmer nič – chrám, ktorý tu býval, pripomína len skromný kamenný múr. Našťastie archeológovia našli v oblasti veľa príkladov starovekých votívnych (a iných) darov, ktoré svedčia o niekdajšom účele tohto územia. Jedným z nálezov bolo mramorové torzo zobrazujúce spartského vojaka (dnes sa volá socha Leonidasa), ktoré dnes uvidíme v Archeologickom múzeu Sparty (viac informácií o tomto zariadení nájdete na konci nášho článku).
Svätyňa Atény hrala v živote Sparty dôležitú úlohu. Chrám bol miestom zhromažďovania spartských hoplítov. Nechýbali ani početné pamätníky pripomínajúce veľké vojenské víťazstvá a úspechy v športových súťažiach.
Zaujímavý je aj príbeh zvečnený budovou svätyne Thukydides. Staroveký historik opisuje koniec života veliteľa spartskej armády Pausaniasktorý mal byť po bitke pri Platajách obvinený eformi (najvyššími spartskými predstaviteľmi) zo sprisahania s Peržanmi. Pausanias, ktorý sa chcel vyhnúť zatknutiu, sa ukryl vo svätyni, kde bol zamknutý a ponechaný na smrť. Zrejme sa mu ho krátko pred koncom života podarilo vytiahnuť z chrámu a zabrániť tak jeho znesväteniu.
Bezprostredne za svätyňou boli objavené zvyšky malého stánku z archaických čias.
Obranné múry z rímskych čias
V archeologickom nálezisku sa zachovalo niekoľko fragmentov obranného múru z neskorej rímskej doby. Opevnenie obklopovalo najvýznamnejšie budovy vtedajšieho mesta a malo veže a brány. Pri ich výstavbe boli použité architektonické prvky (vrátane stĺpov!) prevzaté z existujúcich budov akropoly a agory.
Nie je presne známe, kedy bol opevnený prstenec postavený, ale jeho výstavba musela súvisieť s inváziami Herulów (267) alebo vizigótske vojská Alaric (396). Do našich čias sa zachovalo niekoľko častí múru – jeden z nich uvidíme hneď vedľa divadla.
Archeologické múzeum Sparty
Bez ohľadu na archeologické nálezisko sa nachádza v samom centre mesta Archeologické múzeum Sparty (grécky: Αρχαιολογικό Μουσείο Σπάρτης). Toto zariadenie patrí medzi najstaršie grécke múzeá a jeho úlohou je prezentovať predmety nájdené v Sparte a Lakónii.
Napriek tomu, že múzeum nepatrí medzi najväčšie (zaberá sedem miestností zriadených v r 1874-76 historickej budovy) a je schopný umiestniť len zlomok vašej zbierky, nízka cena vstupného vás povzbudí k návšteve, najmä ak máte čas a ste práve nablízku.
Najznámejšou pamiatkou múzea je socha sparťanského vojaka, volal socha Leonidasa. Okrem neho uvidíme okrem iného: fragmenty výzdoby nájdené na ruinách miestnych chrámov, náhrobné kamene z mykénskej doby a mozaiky z helénskej a rímskej doby.
V nasledujúcich rokoch sa však oplatí sledovať novinky súvisiace s múzeom, pretože v júli 2022 boli oznámené plány na jeho rozšírenie. Do zväčšenej budovy sa má zmestiť viac exponátov a informačných materiálov.
Bibliografia:
- Staroveké Grécko. Od praveku po helenistické časy, Thomas R. Martin.