Po najhoršej havárii jadrovej elektrárne na svete bolo mesto Pripjať nútené evakuovať vystavením toxickému žiareniu. Toxické výpary kontaminovali nielen miestnu vegetáciu a zásobovanie vodou, ale otrávili aj okolitých obyvateľov, z ktorých niektorí ochoreli na rakovinu.
Podľa oficiálnych sovietskych správ explózia zabila priamo dvoch pracovníkov elektrárne a niekoľko týždňov po katastrofe zomrelo na syndróm akútneho ožiarenia 28 inžinierov a hasičov.
Úrady začali evakuovať komunity v okolí Černobyľu až po viac ako 24 hodinách od vypuknutia. Keď úrady rozšírili evakuačnú zónu, viac ako 300 000 ľudia boli evakuovaní z najviac vyprážaných oblastí.
Prvá vec, ktorú treba pochopiť o minisérii Černobyľ od HBO, je, že veľa vecí bolo farebných alebo ozdobných. Séria Černobyľ je zmesou mnohých faktov a mýtov.
1. Jedna vec, ktorá o minisérii rozhodne neplatí, sú akcenty postáv. Relácia v anglickom jazyku je spoločnou produkciou HBO s britskou sieťou Sky a predstavuje prevažne britské herecké obsadenie, ktoré vystupuje so svojimi prirodzenými hlasmi. Herci nehovorili s ruským ani ukrajinským prízvukom.
2. Boli Valery Legasov, Boris Shcherbina a Ulana Khomyuk ľudia, ktorí skutočne existovali? Sovietsky jadrový vedec Valerij Legasov aj podpredseda vlády Boris Shcherbina sú skutoční ľudia, sovietsky jadrový fyzik Ulana Khomyuk však neexistoval. Ulana Khomyuk je fiktívna postava, ktorá podľa správy Ars Technica predstavuje „desiatky vedcov, ktorí pomáhali vyšetrovať vývoj krízy“.
3. Pracovali baníci nahí? Existuje veľa archívnych filmov a fotografických materiálov, ktoré naznačujú, že baníci pracovali oblečení, nie nahí.
4. Posledná epizóda série má najmenšiu súvislosť s faktami. Valery Legasov neprezradil celú pravdu o továrenskej poruche reaktora. Táto scéna sa nestala. V skutočnosti nebolo obvinených ani šesť ľudí, ani traja. Všetky pojednávania prebehli v tichosti, bez väčších hádok.
5. Následky katastrofy, teda zničenie ľudstva Európy a kontaminácia pôdy, vody, ovzdušia a minimálne na sto rokov – ako sa hovorilo v seriáli, boli značne prehnané. Ničivý dopad ožiarenia na obyvateľov celej Európy by nebol taký tragický.
5. Séria ukazuje statočných hasičov odsúdených na zánik, ktorí si nie sú vedomí nebezpečenstva radiácie – hoci v skutočnosti nikto nevyliezol na úlomky reaktora, ako to ukazuje seriál.
6. V predstavení došlo k havárii helikoptéry, pri ktorej na reaktor spadol náklad olova, bóru a piesku… V skutočnosti sa nehoda stala o niekoľko mesiacov neskôr a radiácia s tým nemala nič spoločné.
Výbuch a požiar v reaktore 4. bloku Černobyľu 26. apríla 1986 bola mimoriadne pochmúrna udalosť, rádioaktívna „špinavá“ bomba v rozsahu, na ktorý nebol nikto pripravený.
Zostáva to najhoršia katastrofa v histórii jadrovej energetiky, pri ktorej v nasledujúcich rokoch zahynulo viac ako 20 ľudí a viac, hoci čísla sú veľmi sporné.