Kométy, podobne ako asteroidy, sú malé nebeské telesá, ktoré obiehajú okolo Slnka. Na rozdiel od asteroidov sú však kométy väčšinou vyrobené zo zamrznutého amoniaku, metánu alebo vody a obsahujú len malé množstvo horninového materiálu.
1. Slovo „kométa“ pochádza z latinského „kométa“, ktoré zasa pochádza z gréckeho „kométa“, čo znamená „dlhovlasý“.
2. Chvosty kométy môžu byť dlhé viac ako 1 milión km.
3. Mark Twain sa narodil v deň, keď kométa Halley letela blízko pri zemi.
4. Po 11 rokoch vo vesmíre bola sonda Rosetta úmyselne rozbitá o kométu, aby sa získali fotografie zblízka.
5. V roku 2011 vedci tiež zistili, že voda v kométe má takmer rovnaké chemické zloženie ako voda v oceánoch Zeme – čo naznačuje, že kométy mohli priviesť vodu späť na Zem pred miliardami rokov.
6. Jadro kométy je vyrobené z ľadu a horninového materiálu a má priemer niekoľko stoviek metrov až 100 km.
7. V roku 1999 NASA úspešne odobrala vzorku kométy. Vzorky obsahovali dôkazy o tekutej vode, hoci vedci dospeli k záveru, že kométy sa nikdy nezohrejú natoľko, aby roztopili ľad, ktorý môžu niesť.
8. Kométy mohli priviesť Zem k životu a naplniť naše oceány. V roku 2009 kozmická sonda NASA odobrala vzorku z kométy Wild-2 a zistila, že obsahuje aminokyselinu glycín – základný stavebný kameň pre život.
9. Keď je kométa zahrievaná Slnkom, jej ľad začne sublimovať. Z jadra kométy je v slnečnom vetre vyfukovaná zmes ľadových kryštálov a prachu, čím sa vytvára pár chvostov. Chvost je to, čo zvyčajne vidíme, keď pozorujeme kométy zo Zeme.
10. Niektorí vedci sa domnievajú, že kométy mohli pôvodne priviesť späť na Zem časť vody a organických molekúl, ktoré tu teraz tvoria život.
11. Jupiter je „vesmírny vysávač“. Jeho gravitačný vplyv spôsobuje, že sa na jeho povrchoch zrážajú kométy a asteroidy. Rýchlosť vplyvu Jupitera je asi 2 000-8 000-krát väčšia ako rýchlosť Zeme. Bez Jupitera by bola pravdepodobnosť zrážok asteroidov s planétami v slnečnej sústave oveľa väčšia.
12. Kométy majú dva chvosty – nie jeden. Keď sa kométy priblížia k slnku, slnečný vietor a slnečné magnetické pole zmietnu častice do chvostov, ktoré sa rozprestierajú za hlavou kométy. Prachové častice tvoria zakrivený chvost.
13. Kométy obiehajú okolo Slnka, ale predpokladá sa, že väčšina z nich obýva oblasť známu ako Oortov oblak, ďaleko za obežnou dráhou Pluta. Kométa občas prejde vnútornou slnečnou sústavou. Niektorí to robia pravidelne, iní len raz za niekoľko storočí.
14. Kométy obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach – rovnako ako planéty. Dráha kométy je však oveľa elipsovitá ako u ktorejkoľvek planéty.
15. Mnoho komét môžeme vidieť voľným okom, keď prechádzajú blízko Slnka, pretože ich chvosty odrážajú slnečné svetlo a dokonca žiaria kvôli energii, ktorú absorbujú zo Slnka. Väčšina komét je však príliš malá alebo slabá na to, aby ju bolo možné vidieť bez ďalekohľadu.
16. Kométy sú v niekoľkých kategóriách. Najpopulárnejšie z nich sú periodické a neperiodické kométy.
17. Periodické kométy alebo krátkoperiodické kométy sú vo všeobecnosti definované ako kométy s obežnou dobou kratšou ako 200 rokov.
18. Jadro kométy je ako špinavá snehová guľa. Jadro kométy sa skladá z ľadu, prachu a skál – pozostatkov slnečnej sústavy, ktorá vznikla pred 4,6 miliardami rokov. Jadrá komét patria medzi najtmavšie objekty v slnečnej sústave, odrážajú len štyri percentá svetla.
19. Prvý „obraz“ Halleyovej kométy je možné vidieť na tapisérii z Bayeux, ktorá bola pravdepodobne dokončená v roku 1077.
20. V roku 2014 bola objavená kométa, ktorá vylučuje alkohol a cukor v chvoste.
21. Kométy môžu zasiahnuť našu planétu – a už to urobili. Výskum naznačuje, že kométa sa zrútila v saharskej púšti asi pred 28 miliónmi rokov.
22. Kométy zanechávajú za sebou stopy úlomkov, ktoré môžu viesť k meteorickým rojom na Zemi. Napríklad meteorický roj Perzeíd sa koná každý rok medzi 9. a 13. augustom, keď Zem prechádza obežnou dráhou kométy Swift-Tuttle.
23. V roku 1909 si niektorí mysleli, že Halleyho kométa spôsobí obrovský výbuch alebo pohltí svet smiešnym plynom. Iní si len užívali pohľad na kométu.
24. Najbližší bod na obežnej dráhe kométy k Slnku sa nazýva "perihélium". Najvzdialenejší bod sa nazýva "afélium".