O niektorých pojmoch môžeme uvažovať na lexikálnej a lingvistickej úrovni a môžeme skúmať, aký význam majú.
Jedným z takýchto výrazov je „pozornosť“, ktorá má okrem tradičného významu, ktorý je zakorenený v jazyku, aj význam, ktorý mu dáva oblasť špecifickej vedy.
V tomto prípade bude touto vedou psychológia a kognitívna veda.
V jazykovej rovine slovo atency pochádza z latinčiny z attentio - pozornosť alebo navštevovateľ - napínať, zintenzívňovať pozornosť.
Jeho najzákladnejší význam, prevzatý z latinčiny, sa však v našej reči vytratil a, ako hovorí slovník poľského jazyka, znamená osobitnú úctu, niekomu prejavenú priazeň.
Władysław Kopaliński vo svojom slovníku dodáva, že sú to niekomu prejavované priazne, úcta, rešpekt a v minulosti to znamenalo pozornosť, opatrnosť. Príklady správneho použitia:
"S neuveriteľnou pozornosťou a obavami sa naklonil nad núdznym."
"Skutočný kresťanský postoj sa vyznačuje pozornosťou, ktorú venujeme našim blížnym, najmä tým, ktorí zažívajú utrpenie."
"Je povolaním lekár, každému pacientovi sa venuje s náležitou pozornosťou"
Najucelenejšiu definíciu slova atencja však poskytuje mierne zastaraný slovník Witolda Doroszewského, ktorý uvádza jeho dva významy. Príklady zahŕňajú vety prevzaté zo staropoľskej literatúry:
"V týchto domoch ma vítajú so značnou pozornosťou"
"Keby bola tiež kráľovnou, nemohol by jej venovať viac úcty a pozornosti ako on."
Podľa prvého je pozornosť prejavovať niekomu osobitnú úctu, priazeň, odlišovať niekoho, rešpekt, rešpekt, rešpekt, ohľaduplnosť. Podľa neho sa zo slova atencia vytvorilo frazeologické spojenie robiť, robiť, svedčiť, svedčiť, ponúkať, vracať niekomu.
"Chce venovať svoju pozornosť princovi-kancelárovi."
"Začne venovať pozornosť a zabávať mužov s bielou hlavou opustených od mužov"
"Všetkým (kniežatom) tu boli venované rozdiely a pozornosť."
Uvedený význam pozornosti dáva aj ako pozornosť pozornosť. Tu je príklad vety zo Stasicových „Denníkov“:
"Na oboch stranách (bulváru) stotisíc ľudí, neustále sa míňajúcich, všetok jazyk, národ, tvár, kroj (…) nevýslovným spôsobom bavia oko i pozornosť cestovateľa."
Príklady zo staropoľského jazyka sa zdajú dôležité, pretože sa zdajú byť veľmi podobné moderným použitiam tohto slova.
V súčasnosti je však pozornosť neosematizovaná a jej nový význam je prevzatý priamo z anglického jazyka, kde má oveľa širší význam. Najčastejším významom teda bude pozornosť, záujem, starostlivosť, starostlivosť. Pôvodný poľský význam je menej populárny. Pod vplyvom anglického jazyka však čoraz častejšie počujeme slovo atency.
Pozornosť sa natoľko rozšírila, že sa brala vážne aj v plebiscite o mládežnícke slovo roku 2022. Ako uviedol súťažný výbor: „Latinská pozornosť „rešpektu“ sa vrátila do priazne, dnes je to anglická kópia v zmysle upútať na seba pozornosť." Vďaka tomuto novostarému významu vznikajú neologizmy ako pozorný človek, teda niekto, kto sa dožaduje pozornosti a je rád v centre pozornosti, alebo pozorný či pozorný, v zmysle toho, kto chce vzbudiť záujem spolubesedníkov za každú cenu, ale len dráždi. Tieto slová nezodpovedajú súčasnému výkladu poľského jazyka.
Tu však stojí za zmienku, že niektorí jazykovedci si všímajú latinské korene slova a skutočnosť, že začiatkom 20. storočia mohlo byť takéto používanie správne. Je však zaujímavé, že vedecké použitie slova atencja sa vzťahuje tak na starú poľštinu, ako aj na tento lingvistický sledovací papier z anglického jazyka. Môže za to spomínané spojenie anglických a poľských slov. Pozornosť v psychológii znamená Pozornosť. Ide o postoj k jednotlivcovi, v ktorom sa kladie osobitný dôraz na to, aby sme mu venovali pozornosť, počúvali ho s náležitou pozornosťou. A práve s týmto významom je spojená potreba pozornosti.
Psychológia predpokladá, že jednotlivec túži po pozornosti inej ľudskej bytosti. Vo všetkých fázach života by mala cítiť, že nám ten druhý venuje svoj čas, že pozorne počúva, že sa sústreďuje na to, čo hovoríme. Cítime sa dobre v spoločnosti niekoho, kto nám pri rozhovore dáva pocit určitej pohody, istoty, že naše slová nejdú do prázdna. Každý potrebuje pozornosť. Príkladom môže byť fakt, že sa cítime zle v spoločnosti ľudí, ktorí počas rozhovoru s nami blúdia očami, rozptyľujú sa, prerušujú nás poznámkami, ktoré sa netýkajú témy rozhovoru. Vtedy sa cítime ignorovaní, nezaujímaví, prebytoční.
Niekedy je však potreba pozornosti taká silná, že sa stáva až patologickou. Takýto človek neustále vnucuje druhým svoju pozornosť, má silnú potrebu byť stredobodom pozornosti a za každú cenu upútať pozornosť ostatných. Začne sa teda správať vyzývavo, niekedy až agresívne, aby upútal pozornosť ostatných. Veľmi často sa takéto príznaky objavujú v prípade porúch osobnosti alebo chorobných subjektov.