Normani odrazený Sicília z arabských rúk na záver XI storočia. Po Reconqueste nastalo obdobie niekoľkých desiatok rokov napätia a bojov o moc. Iba v 1130 vznikol Sicílske kráľovstvoaž do 1194 Vládli normanskí vládcovia.
Normani po dobytí Sicílie zbúrali väčšinu budov, ktoré tu zanechali Arabi. To však nebránilo novým vládcom prispôsobiť arabské architektonické prvky vo svojich nových budovách. Novovytvorený štýl bol pomenovaný arabsko-normanský, aj keď veľmi viditeľné sú aj byzantské vplyvy (napr. majestátne mozaiky!). V Palerme sa nachádzajú pamiatky, ktoré dokazujú jedinečnosť architektúry z tohto obdobia.
Toto dedičstvo ocenili 2015 organizáciami UNESCO, ktoré najväčšie pamiatky zapísali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva.
Zoznam obsahuje:
- Normanský palác s Palatínskou kaplnkou,
- hrad Zisa,
- katedrála,
- kostol San Giovanni degli Eremiti,
- kostol Santa Maria dell'Ammiraglio,
- kostol San Cataldo,
- Ponte dell'Ammiraglio.
Okrem nich boli do zoznamu zapísané aj katedrály z miest Cefalú a Monreale.
Normanský palác s Palatínskou kaplnkou (Palazzo dei Normanni, Cappella Palatina)
Normani postavili svoj palác na najvyššej úrovni starého mesta a na mieste arabskej pevnosti postavenej v r. Deviate storočie. Aj keď dnešná podoba palácového komplexu je najmä výsledkom rekonštrukcie z r XVI storočia, v paláci sú ešte izby z čias Normanov.
Najlepším príkladom je Palatínska kaplnkaktorého byzantské mozaiky sú považované za jedny z najkrajších na svete. Na hornom poschodí, v kráľovských apartmánoch, sa zachovali aj niektoré pôvodné normanské izby. Príkladom je napr. Izba Roger (izba Ruggero) zdobené mozaikou s poľovníckymi motívmi.
Palác je otvorený pre verejnosť, mali by sme si vopred skontrolovať pravidlá, otváracie dni a hodiny.
Normanský palác a Palatínska kaplnka - pamiatky, história a praktické informácie
Katedrála (Cattedrale di Palermo)
Dnešná katedrála sa považuje za dátum jej založenia 1185. Za stavbu bol zodpovedný normanský biskup Walter Ophamil (známy ako Gualtiero Offamilio). Chrám na tomto mieste existuje už od byzantských čias, potom bol premenený na mešitu a po reconquisty sa opäť zmenil na kresťanské chrámy. Stavba z toho obdobia pri zemetrasení veľmi utrpela a na konci 12. storočia bola prestavaná.
Dnešná podoba katedrály sa líši od tej z čias Normanov. Zabudovanie XII storočia bol jednoduchý, až v nasledujúcich storočiach pribudli štyri zvonice, gotické vchody a často kritizované malé i veľké kupoly. Vnútri nezažijeme atmosféru normandských čias, pretože po rekonštrukcii na zast Osemnáste a devätnáste storočie chrám nadobudol neoklasicistické črty.
Môžeme navštíviť katedrálu zadarmo. Za poplatok vstúpime do monumentálneho areálu: krypty, pokladnice a oploteného areálu s hrobkami kráľov. Originálnou atrakciou katedrály je možnosť vstupu na strechu.
Viac: Palermská katedrála - pamiatky, história a praktické informácie
Kostol San Giovanni degli Eremiti (Chiesa San Giovanni degli Eremiti)
Kostol San Giovanni degli Eremiti, teda kostol sv. Jána z Pustovníkov, je jednou z najcharakteristickejších budov v meste. Už z diaľky sa odlišuje červenými kupolami, ktoré okamžite vyvolávajú asociácie s arabským svetom.
Chrám na tomto mieste bol pravdepodobne postavený v r VI storočiaza vlády Sicílskeho emirátu však bola budova prestavaná a premenená na mešitu. Po vytvorení Sicílskeho kráľovstva boli existujúce štruktúry takmer úplne prestavané a komplex odovzdaný benediktínom, ktorí v ňom založili kláštor. V priebehu nasledujúcich storočí bola budova mnohokrát zmenená.
Dnes sú budovy otvorené pre návštevníkov. Okrem vstupu do interiéru kostola sa môžeme prejsť v záhrade, pozrieť si historické nádvorie obklopené arkádami a malými ruinami. Napriek tomu, že areál nezaberá veľkú plochu, umožňuje spoznať rôznorodosť kultúr obývajúcich mesto v minulosti. Komplex je pár minút chôdze od Normanského paláca.
Zaujímavým spôsobom, ako získať iný pohľad na kostol San Giovanni degli Eremiti, je vstúpiť do zvonice susedného chrámu - Campanile di San Giuseppe Cafasso. Poplatok je malý. Keď vyjdete hore, dostanete prilbu a mali by ste si dávať pozor na celé hodiny, kedy začnú nahlas zvoniť zvony.
Kostol Santa Maria dell'Ammiraglio (kostol Panny Márie admirálskej)
Kostol volajú miestni La Martorana je jednou z perál Palerma. Zakladateľom chrámu bol admirál Juraj z Antiochie, ktorý zbohatol ako mestský manažér na Blízkom východe. Budova kostola bola postavená v prvej pol XII storočia a bol mnohokrát rozšírený. Dnešná podoba stavby je výsledkom najmä polovičnej rekonštrukcie XVI storočia.
Pri pohľade na fasádu nikto nečaká, čo nájde vo vnútri. Interiér je kombináciou majestátnych byzantských mozaík a barokových dekorácií a fresiek. Možno nadobudnúť dojem, že chrám je rovnomerne rozdelený na oblasti a ich hranice definujú architektonické štýly. Mozaiky sú rôznorodé a zobrazujú okrem iného: samotného admirála kľačiaceho pri nohách Panny Márie, korunováciu Rogera II. (samotným Kristom) alebo Krista Pantokratora (na kupole).
Kostol Santa Maria dell'Ammiraglio stojí na kopci pri Belliniho námestie (Piazza Bellini). Chrám sa zatvára uprostred dňa od 13:00 do 15:30.
Kostol San Cataldo (Chiesa San Cataldo)
Na pravej strane kostola Santa Maria dell'Ammiraglio sa nachádza druhá normanská stavba - kostol San Cataldo. Táto budova je oveľa menšia a už z diaľky vyniká červenými kupolami v arabskom štýle. Chrám bol postavený v rokoch 1154-1160 roku vďaka podpore Maione z Bariktorý bol kancelárom kráľa Viliama I.
Chrám je rozdelený na tri lode, oddelené stĺpmi. Interiér chrámu je veľmi strohý, dokonca môžete použiť výraz tmavý. Vo vnútri nie sú žiadne dekorácie, okrem individuálnych dekorácií (napr. na vrchu stĺpov) alebo nápisov. Zakladateľ chrámu bol zavraždený hneď, ako bola budova postavená a jej dizajn nebol nikdy dokončený.
V druhej polovici XIX storočia budova bola dokonca pričlenená ku kráľovskému poštovému komplexu. Vo vnútri pracovali pracovníci logistiky. Nakoniec XIX storočia bolo rozhodnuté vrátiť kostolu jeho bývalú nádheru. Za projekt bol zodpovedný Giuseppe Patricolo. Výsledkom práce bolo okrem iného odpojenie chrámu od ostatných budov, obnovené interiéry a červená výzdoba kupol.
Castello della Zisa (palác Zisa)
Hrad Zisa (Castello della Zisa) je nepochybne jednou z najikonickejších stavieb v Palerme. Názov pochádza z arabčiny a znamená "úžasný, rozkošný". Pevnosť stojí mimo historických mestských hradieb v priestore, ktorý predtým panovníci využívali ako poľovnícky revír. Zámok dnes stojí vo vilovej štvrti vzadu Záhrada Zisa (Giardino della Zisa)kde miestni trávia svoj voľný čas.
Zámok Zisa bol vytvorený v súlade so vzormi arabskej architektúry. Nádherné omietkové stropné dekorácie, polootvorená spodná hala (s fontánou, mozaikami a vodnými kanálmi fungujúcimi ako klimatizácia), majestátna horná hala - to všetko spolu dodáva tomuto miestu jedinečný charakter.
Vo vnútri sa bohužiaľ nezachovalo pôvodné zariadenie. Dnes je v miestnostiach a chodbách múzeum s artefaktmi z arabského sveta, aj keď ich nie je veľa. Pri návšteve hradu sa môžeme voľne prechádzať po miestnostiach a priechodoch na dvoch podlažiach.
Doslova kúsok severne od hradu stojí St. Trojica (Cappella della S. S. Trinità). V minulosti to bola hradná kaplnka a obe budovy spájal zvláštny priechod. Členovia kráľovskej rodiny mohli prejsť priamo z hradu na horné poschodie kostola a v pokoji sa pomodliť pri prehliadke interiéru kaplnky. Interiér kaplnky sa vyznačuje arabskou stropnou výzdobou.
Vstup do kaplnky je voľný. Na mieste nás dobrovoľník zavedie na horné poschodie a na vyhliadkovú plošinu, z ktorej môžete vidieť pozostatky starej chodby a fragment akvaduktu, ktorým voda tiekla do mesta. Bohužiaľ tu nie sú stanovené žiadne pevné otváracie hodiny a kaplnka nemusí byť k dispozícii na návštevu.
Ak sa rozhodneme ísť na hrad Zisa pešo, počítajte s prechádzkou úplne inou oblasťou ako je historické centrum, menej turistickou, kde sa možno nebudeme cítiť veľmi sebavedomo. Tam je lepšie nebyť príliš nápadné.
Ponte dell'Ammiraglio (admirálsky most)
Trochu na severovýchod od hlavnej stanice a staré mesto stojí Admirálsky most (Ponte dell'Ammiraglio). Čo môže byť prekvapivé – most stojí osamotene v malom parčíku bez stopy vody. V minulosti slúžila stavba ako prechod cez rieku Oreto. V dôsledku častých záplav v 1938 vedenie mesta sa rozhodlo zmeniť jeho smer a most zostal ako pamiatka.
Most bol postavený v blízkosti 1131 na príkaz jedného z admirálov kráľa Rogera II. Most mal spojiť mesto so záhradami na druhej strane rieky. Pre miestnych obyvateľov je most spojený s bitkou, v ktorej bojovali jednotky Giuseppe Garibaldiho s bourbonskými vojakmi brániacimi starý poriadok.
K mostu sa dostaneme pešo, čo nám zaberie asi 15 minút, vychádzajúc z blízkosti hlavnej stanice. Môžeme ísť aj električkou číslo 1 (z hlavnej stanice) na zastávku Ponte Ammiraglio. K mostu sa dostaneme za pár chvíľ z autobusovej zastávky.
Castello della Cuba (Zámok La Cuba)
Jednou z pamiatok nezaradených do zoznamu UNESCO je hrad La Kuba. Budova bola postavená v r 1180 za vlády Viliama II. Hrad mal podobné využitie (a vzhľad) ako hrad Žiša, t. j. bol miestom odpočinku panovníka pri poľovačke. Pevnosť dnes stojí v zastavanom území, no v normanských časoch tu boli zalesnené plochy, ktoré panovníci využívali na oddych a poľovačky.
Zámok vyzdobili arabskí majstri a časť pôvodnej výzdoby sa zachovala dodnes. Za malý poplatok môžete ísť dovnútra. Bohužiaľ, konštrukcia nie je v najlepšom stave. Absencia na zozname UNESCO mala pravdepodobne za následok menší záujem miestnych úradov o zariadenie.
Budova sa nachádza kúsok od historického centra a nie je dobre označená.
Adresa: Corso Calatafimi, 100