Supy sú silné vtáky s veľmi zlým menom. Na druhej strane sa dá napísať, že je to veľmi pohodlný vták. Táto vymoženosť sa scvrkáva na skutočnosť, že namiesto lovu ako iné dravé vtáky využíva len to, čo iní už nechcú jesť. Jedným slovom, sup je vymoženosť a vníma sa aj v slangovom výraze pre leňochodov, ktorí sa živia cudzou prácou.
1. Dravý vták, ktorý sa vyskytuje v mnohých častiach sveta, pochádza z čeľade jastrabov. Náš rodený jastrab sa síce zdá byť z jednej rodiny, no rozhodne pracovitejší ako niektorí jeho bratia.
2. Najväčšie biotopy supov nájdeme v Afrike, Ázii a niektorých častiach Európy. Supy obývajúce tieto oblasti sa nazývajú supy starého sveta.
3. Pre svoje veľké rozmery a hmotnosť využívajú na lietanie pohyby vzduchu, pohybujú sa v smere svojho prúdenia, vznášajú sa takmer nehybne. Kvôli tomuto neduhu žijú najmä v centrálnych častiach kontinentov v púštnej alebo polopúštnej oblasti ďaleko od mora.
4. Supy starého sveta zahŕňajú 15 druhov vtákov zoskupených do 9 rodov. Všetky majú široké rozpätie krídel.
5. Veľmi charakteristickým znakom supov je dlhý krk bez hlavy, bez peria. Na hlavách majú riedke páperie.
6. Supy sú typické mrchožrúty. Živia sa padnutou zverou alebo pozostatkami dravcov po hodoch.
7. Supy sú veľmi užitočné dravce. Vďaka svojim stravovacím preferenciám čistia povrchy od jatočných tiel veľmi efektívnym spôsobom. Často sú označované ako čističe životného prostredia.
8. Nedostatok operenia na krku a hlave bol považovaný za dar prírody, ktorý týmto vtákom umožnil trhať kusy mäsa bez zanechania stôp po zrazenej krvi. Tento názor bol vyvrátený, dokázalo sa, že „holá“ hlava supov im slúži ako termoregulátor, aby sa neprehrievali.
9. Príroda vybavila supy veľmi silnými nohami a pazúrmi, vďaka ktorým si ľahko odtrhnú kúsky mäsa. Zobák supa je zakončený ostrým háčikom, ktorý zase uľahčuje odopínanie mäsa.
10. V Tibete existuje veľmi špecifický druh pochovávania. Umyté telo vynesú na kopec, kňaz telo nebožtíka na niekoľkých miestach rozreže a nechá ho zjesť supom. Tento druh pohrebu je v prípade Tibetu veľmi opodstatnený. Väčšinu tejto krajiny tvoria hory a pochovávanie mŕtvych je problematické, použitie tohto z európskeho pohľadu zdanlivo barbarského spôsobu sa ukazuje ako veľmi praktické a hygienické.