Devätnáste storočie stotožňujeme s pozitivizmom a všadeprítomným rozvojom všetkých oblastí. Para a elektrina sa stali znakmi doby, výrobné linky po celom svete pokračovali a vzdialenosť medzi kontinentmi sa vďaka novým vynálezom zmenšila. White Star Line vznikla v prvej polovici devätnásteho storočia a spočiatku slúžila austrálskej trase a o niečo neskôr aj severoatlantickej.
V prvých rokoch dvadsiateho storočia si spoločnosť objednala tri dvojičky olympijskej triedy, transatlantické parníky, ktoré mali byť synonymom najväčšieho luxusu, nádhery, pohodlia a bezpečnosti. Boli to Britannic, Titanic a Olympic. Z týchto troch osobných lodí len posledná unikla osudnému koncu, hoci bola po zrážke s krížnikom vážne poškodená. Britannic sa potopil počas prvej svetovej vojny po tom, čo narazil na mínu. Na predstavy miliónov ľudí na celom svete však zaútočila tretia loď. Titanic bol spustený v roku 1911 a jeho dizajnéri ho propagovali ako najbezpečnejšiu loď vo vodách Zeme. V tlači sa písalo o výhodách jeho konštrukcie, ktorá údajne zaručovala jeho nepotopiteľnosť.
10. apríla 1912 sa Titanic vydal na svoju prvú plavbu do New Yorku. Na palube bolo 2 228 pasažierov. Boli rozdelení do troch tried, čo svedčilo o ich bohatstve. Tí, ktorí sa plavili prvou triedou, mali k dispozícii vynikajúce kaviarne a reštaurácie, ale aj kúpele a predovšetkým elegantné izby a lahôdky na jedálnom lístku. Pre cestujúcich tretej triedy boli plánované malé a nie príliš útulné izby, ich strava bola menej kvalitná a neobjavovali sa na večeroch a plesoch s bohatšími pasažiermi. Všetci však mohli byť hrdí na to, že sa plavili na najluxusnejšej lodi, aká bola kedy postavená, a keďže táto loď bola vypustená ako prvá, svojím spôsobom sa zapísali do histórie. Netušili však, aké nezvyčajné a tragické to bolo.
14. apríla bol Titanic obklopený výlučne neprerušeným Atlantickým oceánom. Aj keď sa počasie zhoršilo, hladina oceánu bola hladká a nikto sa nezamýšľal nad tým, že sa vonku vytratilo jarné počasie. Vo vnútri bolo príliš veľa atrakcií, ktoré boli k dispozícii len cestujúcim počas plavby, takže nikto nechcel strácať čas. O 13:45 SS Amerika poslala telegram posádke Titanicu. Ukázalo sa, že loď mierila priamo k ľadovému poľu. Nikdy nebolo vysvetlené, prečo kapitán Titanicu túto správu nedostal.
V ten istý deň o 23.40 námorníci, ktorí sledovali oceán v bocianom hniezde, zbadali pred loďou veľký tieň. Oceán bol taký pokojný, že sa od ľadovca neodrážali žiadne vlny, ktoré vytvárali penu viditeľnú z diaľky. Keď námorníci uvideli ľadového obra, bol len 400 metrov od lode. Bol nebezpečne blízko. Informácia, že ľadovec sa nachádza tesne pred Titanicom, sa okamžite dostala na kapitánsky mostík a následne bol vydaný rozkaz „všetci do prístavu“. Bolo to katastrofálne rozhodnutie. Ak by Titanic narazil do hory čelne, zasiahol by ju najsilnejšou časťou. Keď sa však loď snažila hore vyhnúť, vtrhla do nej veľkou silou a pravobok, slabší ako prova, sa roztrhol.
Len málo ľudí na palube Titanicu si v tomto bode uvedomovalo vážnosť situácie. Nikomu by ani nenapadlo, že na lodi sa čoskoro začne boj o prežitie a mnohí ho prehrajú. Loď bola taká veľká, že pasažieri prvej triedy zrážku ani nepocítili. O polnoci Thomas Andrews, konštruktér Titanicu, odhadol straty a uzavrel: nemáme viac ako hodinu a pol. Titanic musí padnúť. Otvory v trupe odhaľovali šesť vodotesných oddelení a loď mohla vydržať zaplavenie nie viac ako štyri. Necelú hodinu po náraze do ľadovca bol vydaný príkaz umiestniť ženy a deti do záchranných člnov. Ľudia však stále verili tvrdeniam, že loď je nepotopiteľná, a tak palubný orchester hral na palube na povzbudenie, keď boli do záchranných člnov ukladaní zmätení pasažieri.
Medzi jednou a druhou v noci sa loď začala nakláňať, akoby sa jej zadná časť prekrývala a tlačila prednú nahor. Až potom všetkých zachvátila panika. Nikto už neveril, že sa Titanic dostane z problémov. O 2:20 prestala fungovať elektrocentrála a na lodi bola úplná tma. Jediným zdrojom svetla boli iba hviezdy. Loď stojaca kolmo vo vode sa po chvíli s rachotom rozlomila na dve časti a obe jej časti začali rýchlo miznúť pod vodou. Bola to jedna z najtragickejších námorných katastrof v histórii. Aj keď sa vyskytli katastrofy, pri ktorých zomrelo viac ľudí, žiadna z nich nie je v umení a kultúre taká populárna ako potopenie Titanicu.