Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Staré Mesto je výkladnou skriňou a pýchou Lublinu. Nie každý si však uvedomuje, že vôbec nejde o najstaršiu oblasť Kozie mesto. Archeologické nálezy potvrdzujú, že prvé osady už existovali na vrchu Czwartek, Grodzisku a v areáli dnešného hradu.
Staré mesto v Lubline je jedno z najlepších zachovaných historických architektonických a urbanistických celkov u nás. Dokonca prežil až do našich čias 70% pôvodných budov, a najstaršie stavby pamätajú stredovek. Staré Mesto síce nezaberá príliš veľkú plochu (má rozlohu len cca 1 km2), je plná mnohých pamiatok a zaujímavých, aj keď niekedy nie zrejmých miest. Každoročne ich oceňujú poľskí i zahraniční turisti, ktorí prúdia do hlavného mesta regiónu Lublin.
Staré mesto v Lubline – čo sa oplatí vidieť?
Hneď na úvod je vhodné spomenúť, že niektorí ľudia si mylne spájajú Lublinské Staré Mesto s Lublinský hradktorého originálna architektúra môže diváka spočiatku ohromiť. Hrad sa však nenachádza na území Starého Mesta (administratívne patrí od roku 2009 do terajšej mestskej časti Staré Mesto, avšak historické Staré Mesto končí obrannými múrmi) a samotné územie tejto štvrte ukrýva mnohé ďalšie zaujímavé miesta a budovy. Nižšie sme pre vás pripravili zoznam vybraných pamiatok a zaujímavostí, ktoré podľa nás stoja za väčšiu pozornosť.
Krakovská brána: Múzeum histórie mesta Lublin
Našu prehliadku Starého mesta Lublinu môžeme začať z Krakovská brána, jedna z dvoch pôvodných mestských brán, ktorá je dnes jedným z najvýznamnejších symbolov Lublinu.
Krakovská brána bola súčasťou pôvodného obranného opevnenia postaveného na polovicu XIV storočia s iniciatívou Kazimír Veľký. Postavili ho v gotickom slohu a svoju dnešnú podobu nadobudol až ku koncu Osemnáste storočiekeď bol prikrytý barokovou prilbou.
Dnes sa v ňom nachádza Múzeum histórie mesta Lublin predstavenie histórie mesta. Za pozornosť stojí hodinový zvon poškodený počas 2. svetovej vojny, ktorý bol odliaty v r XVI storočia.
V oblasti Smeruje na sever od Krakovskej brány Ulica Szambelańskaktoré kedysi viedli pozdĺž mestských hradieb nahradených XIX storočia nájomné domy. Prechádzka po nej nám priblíži atmosféru úzkych stredovekých uličiek.
Trhové námestie a historické nájomné domy
Najkrajšie nájomné domy v Lubline nájdete na Trhovom námestí, ktoré je srdcom historického Lublinu. Niektoré z miestnych budov a vyvýšenín boli zničené počas bombardovania 2. svetovej vojny a za svoju dnešnú podobu vďačia povojnovej rekonštrukcii a obnove. Mnohé z dnes obdivovaných sgrafitových dekorácií vznikli v 50. rokoch 20. storočia.
Môžeme začať objavovať budovy Trhového námestia Bytový dom Klonowicz (Rynek 2) zdobené medailónmi na fasáde zobrazujúcimi busty ľudí spojených s Lublinom: Wincenta Pol, renesančný básnik Biernata z Lublinu, Sebastian Fabian Klonowic a Ján Kochanowski. V tomto dome býval v minulosti tretí z nich - radca, richtár a básnik na pomedzí renesancie a baroka.
O kus ďalej nájdeme ďalší zaujímavý nájomný dom (Rynek 4), ktorý v 50. rokoch 20. storočia zdobili výjavy z r. legendy o Diablovej labke.
Nájomný dom číslo 19 bol pokrytý motívmi súvisiacimi so životom Jana Kochanowského, ktorý s ním, čo je zaujímavé, (pravdepodobne) nemal veľa spoločného. Na fasáde je portrét umelca a výjavy z miest, kde sa básnik počas svojho života zdržiaval (vrátane Lublinu, Varšavy, Czarnolasu, Paríža a Padovy).
Východné priečelie si nesmiete nechať ujsť Nájomný dom Konopniców (Rynek 12), ktorý v minulosti patril bohatej meštianskej rodine. Jej izby mali hostiť také známe osobnosti ako napr Ján III Sobieski, švédsky kráľ Karol XII alebo cárov Vasyľ Szujski a Petra Veľkého. Fasáda budovy sa vyznačuje unikátnymi dekoráciami vyhotovenými v manieristickom štýle, ktoré vznikli pri prestavbe v r druhej polovice šestnásteho storočia. Jeho súčasná farba je rovnaká, akú videli návštevníci XVI storočia Lubline a bol objavený počas reštaurátorských prác vykonaných pomerne nedávno.
Na severnom konci východného priečelia uvidíme nájomný dom Pod Lwami (Rynek 9)ktorý dostal svoju prezývku na počesť plastík levov vyrobených z vápenca, ktoré ho zdobia. V súčasnosti sa na jeho prízemí nachádza obľúbená reštaurácia Mandragora s ponukou židovskej kuchyne.
Posledný z nami popísaných nájomných domov nájdete na Trh 16. Tento pomník bol v 50. rokoch 20. storočia vyzdobený hudobnými motívmi v technike sgrafita, vďaka čomu dostal príz. Muzikantský nájomný dom.
Vyššie sme predstavili iba výber nájomných domov v okolí Lublinského trhového námestia. Nič vám však nebráni v tom, aby ste sa na tie ostatné pozreli bližšie a pochytili pri tom rôzne motívy či zvečnené postavičky.
Korunný tribunál
Je typický pre trhové námestie v Lubline žltá budova je bývalá Stará radnica, v ktorej sídlil Korunný tribunál. Konali sa tu súdne spory malopoľskej šľachty. Prispelo to k rozvoju mesta a dokonca aj v čase pádu tribunálu (magnáti obsadili svoje miesta svojimi ľuďmi, aby získali priaznivé rozsudky), prilákalo do Lublinu veľa návštevníkov. Podľa legendy sa tu mal konať čertovský súd, ktorý sa skončil odrazom na stole čierna labka (ktorý uvidíme v múzeu na zámku Lublin). Dnes sa v budove nachádza Svadobná sieň a trasa lublinského metra.
Lublinská podzemná trasa
V Lubline, podobne ako napríklad v Sandomierzi, sa môžeme vydať na výlet podzemím vedúcim pod ulicami Starého Mesta. Podzemná trasa v Lubline je vzdialená cca 280 m a vznikla vďaka prepojeniu starých pivníc, z ktorých najstaršie sú datované do začiatkov XVI storočia.
Pre návštevníkov sú pripravené výstavy prezentujúce históriu mesta. Medzi nimi je obzvlášť pozoruhodný pohyblivý model zobrazujúci udalosti veľkého požiaru, ktorý zasiahol Lublin 1719.
Prehliadková trasa začína pri Crown Tribunal a končí o hod Námestie po farskom kostole. Počas návštevy klesáme ešte hlboko 12 m. Prehliadka trvá cca 40 minút. Aktuálne otváracie hodiny a dni, ceny vstupeniek a návštevný poriadok nájdete na tejto stránke.
Pivnice pod Fortunou
Jednou z najneobvyklejších a nedávno turistom sprístupnených pamiatok Lublinu je tzv pivnice pod Fortunou to jest komplex renesančných vínnych pivníc s unikátnymi maľbami zo 16. storočia.
Zachované fresky sú vzácnym dielom meštianskeho umenia – plné mytologických motívov a odkazov na antickú filozofiu. Je veľmi možné, že zamestnanci Ústredného tribunálu, ktorí sa vykradli z práce dnes už neexistujúcou podzemnou chodbou, sa opili v pivnici. Možno to boli oni, ktorí zničili namaľovanú postavu filozofa Demokrita pridaním „Si hlúpy“ nižšie. Okrem obrazov v Pivnici si môžeme pozrieť multimediálnu výstavu približujúcu históriu mesta. Múzeum sa nachádza v bytovom dome rodiny Lubomelski na ulici Trh 8.
arcikatedrála
arcikatedrála je jedným z najstarších príkladov ranobarokovej architektúry v Poľsku. Chrám bol postavený medzi 1586-1625 v oblastiach patriacich jezuitom, ktorí viedli kolégium v Lubline. Za jeho dizajn boli zodpovední dvaja talianski jezuitskí architekti: Ján (Giovanni) Maria Bernardoni (známy aj z jeho práce na kostol svätých Petra a Pavla v Krakove) a Giuseppe Brizio.
Chrám prešiel vo svojej histórii niekoľkými veľkými rekonštrukciami. Prvý bol spôsobený požiarom v 1752, po ktorej si budova vyžiadala dôkladnú rekonštrukciu. Našťastie sa zachovali niektoré prvky pôvodnej výzdoby, vrátane hlavného oltára zo stredu XVII storočia. Počas obnovy bola postavená nová klenba pokrytá maľbami Józef Meyer (kráľovský dvorný maliar Augusta III), ktorá zdobila celý interiér kostola.
IN 1773 bol rozpustený jezuitský rád a ich majetky prešli na trinitárov. Títo však nemali potrebné prostriedky na údržbu areálu a nakoniec prevzali barokový kostol 18. storočie bol používaný ako… sklad obilia. Situácia sa obrátila 1805 kedy vzniklo lublinské biskupstvo a do jeho sídla bol prenesený bývalý jezuitský kostol. Čoskoro sa začalo s prestavbou chrámu, po ktorej získal klasicistické črty. Zároveň však boli zbúrané aj zvyšné budovy jezuitského kolégia. Najvýznamnejšou stopou bývalého areálu, okrem samotnej katedrály, je Trinitárska veža, ktorá v minulosti slúžila ako brána oddeľujúca Staré Mesto od kláštorného komplexu.
Pri návšteve katedrály stojí za pozornosť okrem iného za: hlavný oltár, obrazy pokrývajúce klenbu od Meyera, krstiteľnica z XIV storočia (prevzaté z už neexistujúceho farského kostola) a barokové maľby v presbytériu štetcom Franciszek Lekszycki (Posledná večera a Herodesova slávnosť). Po zakúpení vstupenky môžeme navštíviť aj my akustická sakristia a krypty. Sakristia, prestavaná po vojnovom zničení, sa vyznačuje takou klenbou, že v druhom rohu je dokonale počuť hlas človeka stojaceho v jednom rohu. Môžete tiež sledovať tu zbierky liturgických rúch. V kryptách sú pochovaní lublinskí biskupi vrátane arcibiskupa Józefa Życińského, ktorý zomrel v roku 2011.
V ľavej lodi kostola je vidieť kópia obrazu Panny Márie Čenstochovej. Je s ním spojená Zaujímavý príbeh. IN 1949 modliť sa ľudia videli slzy na Máriinej tvári. Obraz bol považovaný za plač (podľa niektorých svedkov to mali byť krvavé slzy). Menovaná skupina expertov nedokázala určiť, aká bola kvapalina vytekajúca z plátna. Orgány Poľskej ľudovej republiky zareagovali mimoriadne drasticky. Lublin bol odrezaný od zvyšku krajiny (spojenie PKS bolo pozastavené) a tí, ktorí sa zúčastnili na službách, boli postavení pred súd a uväznení. Príslušníci Gdanského PZPR zrejme vydali oficiálne oznámenie, v ktorom to uviedli Panna Mária nemôže plakať, pretože… v časoch pokoja na to nie sú dôvody. Napriek prenasledovaniu a protivenstvám viera v zázrak prežila dodnes. Každý rok na výročie týchto udalostí (t.j. 6. júla) slúži slávnostná omša, na ktorej sa zúčastňujú početní pútnici.
Trynitarska veža: múzeum a najlepšia vyhliadka v Lubline
Trinitárska vežav ktorej sa dnes nachádza Arcidiecézne múzeum náboženského umenia, je jednou z najzaujímavejších pamiatok starého mesta Lublin. Je ťažké uveriť, že táto stavba bývala skromnou bránou vedúcou do jezuitského kláštora. Jeho dnešná podoba je výsledkom rekonštrukcie uskutočnenej v prvých desaťročiach XIX storočia podľa návrhu Antonio Corazzipotom nadobudol svoju súčasnú výšku (60 m) a neogotický štýl.
Vyhliadková plošina je považovaná za najväčšiu atrakciu veže, je považovaný za jeden z najlepších výhľadov v Lublinektorá sa nachádza vo výške cca 40 m. Musíte len trochu poraziť 200 krokovaby naše oči videli príjemnú panorámu bližšieho i vzdialenejšieho okolia.
Názov veže odkazuje na trinitárov, teda členov Rád Najsvätejšej Trojicekto v Osemnáste storočie prevzali budovy, ktoré predtým vlastnili jezuiti. V hornej časti budovy nájdeme cínového kohúta, s ktorým sa spájajú rôzne mestské legendy. Podľa niektorých má jednoducho bdieť nad mestom a podľa iných sa otáča okolo svojej osi, ale až keď popod ňu prejde cnostná žena (čo sa vraj stáva extrémne zriedkavo…).
Staré divadlo
Ďalšou pamiatkou v juhovýchodnej časti Starého mesta Lublinu je Staré divadlo. Zaujímavým faktom je, že áno druhé najstaršie divadelné zariadenie v Poľsku (hneď po Stary Teatr im. Heleny Modrzejewskej v Krakove). Jeho budova bola postavená v r 1822 s iniciatívou Łukasz Rodakiewicz a bol predtým nazývaný Divadlo Makowski (z mena majiteľov mnohých rokov).
Staré divadlo nepatrilo medzi najväčšie, pretože bolo postavené na mieste predtým existujúcich nájomných domov. Po vybudovaní honosnejšieho Divadlo Júliusz Osterwa staršia scéna v Lubline bola prenajímaná najmä kočovným činoherným súborom, a 1907 v budove vzniklo jedno z najstarších kín v Poľsku.
IN 2012 rekonštrukcia zariadenia je ukončená. Dnes môžeme ísť na jedno z predstavení alebo navštíviť divadlo počas komentovanej prehliadky (viac informácií tu).
Kameň nešťastia
Hneď za Trinitárskou vežou sa nachádza pomerne „nebezpečná“ lublinská kuriozita, tzv kameň nešťastia. Podľa legendy mal kat na tomto balvane zoťať nevinného muža. Od tohto momentu kameň priniesol smrť a skazu. Každý, kto sa ho pokúsil vložiť do svojej budovy, zomrel. Deštruktívna úloha balvanu zrejme pokračuje. Podľa rozprávania miestnych obyvateľov počas bombardovania Lublinu v r 1939 väčšina ľudí mala zomrieť na Jezuickej ulici (t.j. kde kameň leží). Návštevníkom sa odporúča, aby sa pre istotu nedotýkali balvanu.
Polkruhová veža (gotická)
História lublinského opevnenia siaha ďaleko XIV storočia. IN 1341 mesto napadli a vyplienili Tatári, čo viedlo kráľa Kazimíra Veľkého k založeniu tehlového kruhu obranných múrov na ochranu vtedajšieho Lublinu. Jedna z dvoch brán sa dala vstúpiť do vnútra mesta – Krakovská brána opísaná na začiatku a Grodzka brána, o ktorej sa viac zmienime neskôr v článku. Hradby okrem brán umožňovali aj bránky, ktorých bolo šesť.
Jednou z najzaujímavejších pamiatok starého opevnenia je zrekonštruované opevnenie zo 14. Polkruhová veža (nazývaný aj gotický). Za svoj názov vďačí svojej charakteristickej podobe, keďže bola otvorená smerom k mestu. V čase, keď stavba plnila obrannú funkciu, sa o ňu staral cech obchodníkov. Neskôr sa v jeho interiéri vyrábali sviečky.
zvedavosť Záujemcovia najmä o stredoveké opevnenie sa môžu vydať na severozápadný koniec Starého Mesta, kde sa nachádzajú malé fragmenty Okrúhle veže, ktorá bola zničená pri požiari v r. XVII storočia a nikdy nebol prestavaný. Nájdeme ju vo dvore domu na Lubartowskej 25.
St. Stanislava biskupa mučeníka (Bazilika otcov dominikánov) v Lubline
Nachádza sa na ulici Złota bazilika pôsobí trochu stlačeným dojmom medzi staromestskými činžiakmi. Kostol na tomto mieste bol postavený na polovicu XIII storočiaale súčasný chrám je z budúceho storočia. Bol prestavaný v r šestnáste storočie. Stojí za pozornosť umiestnené v kostole obraz zobrazujúci požiar Lublinu z roku 1719. Živel ustal po procesii, v ktorej sa niesli relikvie svätého kríža. Tu sa nachádzali až do r 1991keď ich ukradli z chrámu. Žiaľ, dodnes sa ich nepodarilo obnoviť.
Pri návšteve baziliky sa oplatí bez spěchu prejsť cez početné kaplnky (sú všetky spolu 11), ktoré zachovali rôzne pamiatky a umelecké diela, vrátane: Renesančné náhrobky Mikołaja a Piotra Firleja v kaplnke rodiny Firlej alebo spomínaný obraz zobrazujúci požiar Lublinu, zavesený v kaplnke Szaniawski.
Pri návšteve baziliky nezabudnite skontrolovať pokladnicu, kde sa okrem iného stôl, pri ktorom bol podpísaný akt Lublinskej únie. Návšteva baziliky je bezplatná. Aktuálne otváracie hodiny a návštevný poriadok nájdete tu.
Námestie Po Farze a vyhliadka Hradný vrch
Námestie so základmi je pozostatkom lublinského farského kostola. Mal ho postaviť Leszek Čierny, ktorý na tomto mieste sníval o anjelovi, ktorý podáva vládcovi meč. Princ to vzal ako znamenie od Boha a po víťazstve nad Yotvingianmi postavil kostol v Lubline. Budova bola mnohokrát zničená a prestavaná. V konečnom dôsledku bol zbúraný rozhodnutím cárskych úradov v r 1846čo bolo odôvodnené zlým technickým stavom pamiatky. Zvyšné vybavenie bolo umiestnené v iných chrámoch.
Obrys základov sa zachoval z bývalého chrámu a zmenil sa na príjemné námestie. Vedľa ruín bol umiestnený bronzový model neexistujúceho kostola. Plac po Farze patrí tiež k obľúbeným vyhliadkam, pretože z terasy orientovanej na východ môžeme obdivovať Hradný vrch.
Po odchode z námestia po schodoch na východnej strane sa dostaneme Ulička Władysława Panasaktorá vedie dole (mimo Starého Mesta) po obnovenom obrannom múre.
V oblasti na juhozápadnom konci Plac po Farze nájdeme vchod vedúci do čarovnej uličky Farzektorá je bez preháňania považovaná za jednu z najatmosférickejších uličiek Lublinu.
Grodzská brána
Grodzská brána, tiež nazývaný Židovská brána, bol druhým vstupným bodom do opevneného mesta. Bol postavený v r XIV storočia pri výstavbe prvého tehlového opevnenia Lublinu. Dnes je obrátený k mostu spájajúcemu Staré Mesto s Hradným vrchom, no v minulosti bol priechodom medzi kresťanskou časťou mesta a už neexistujúcou židovskou štvrťou.
Dnešnú klasicistickú podobu dostala brána v r druhej polovice osemnásteho storočia. Prerobil ho rodák z Talianska Dominik Merlini (dvorný architekt kráľa Stanisława Augusta Poniatowského). Brána po rekonštrukcii stratila defenzívne kvality. Pri pohľade na hornú časť budovy zo staromestskej strany okamžite zbadáme monogram SAR (od Stanislaus Augustus Rex, t. j. Stanisław August Król) a dátum MDCCLXXV.
Dnes je brána sídlom centra „Grodzka Gate – NN Theatre“, ktoré sa stará o historické dedičstvo mesta. Na ich oficiálnej stránke nájdete množstvo článkov prezentujúcich históriu Koziho Gródu a jeho viac i menej známych pamiatok.
Múzeum Katedry histórie farmácie (Cefarm Museum of Pharmacy)
Jednou z menej známych atrakcií Starého Mesta Lublin je múzeum lekárne, ktoré sa nachádza na prízemí historického nájomného domu s 18. storočie (adresa: Grodzka 5a). V priestoroch historickej lekárne môžeme vidieť starožitné interiérové zariadenie a predmety slúžiace na uskladnenie a predaj liekov (vrátane váh, nádob, kníh).
Návšteva múzea je bezplatná (odporúčaný dar). Počas návštevy nám zamestnanec môže povedať veľa zaujímavostí o bývalej práci lekárnika. Najlepšie je overiť si dni a hodiny návštevy pred príchodom, kedy sme naposledy skontrolovali múzeum bolo otvorené od stredy do soboty.
Nájomný dom s grafikou Andrzeja Kota
Pri prechádzke smerom ku Grodzkej bráne neprehliadnite fasádu činžiaku na adrese Grodzka 17, kde sú medzery medzi podlahami zdobené charakteristickou mačacou grafikou. Súviseli s dielami zosnulého W. 2015 a lublinský grafik žijúci v susedstve Andrzej Kot.
Večerná prechádzka po starom meste Lublin
Bližšie k večeru ukazuje staré mesto Lublin svojim návštevníkom svoju druhú tvár. Počet turistov, ktorých nahrádzajú domáci chodiaci do miestnych barov a reštaurácií, výrazne klesá. Počas teplých letných večerov sa celá štvrť hemží životom a umelé osvetlenie dodáva uliciam a pamiatkam úplne inú atmosféru.
