Katedrála v Aachene (Aachen), teda St. Mária, presnejšie jej palácová kaplnka toto perla karolínskej architektúry. Štýl, ktorý po sebe nezanechal toľko pamiatok ako napríklad gotika. Takže o to väčšiu hodnotu má zachovaná aachenská katedrála.
Začiatky
Pád Rímskej ríše nie je len kolapsom politického organizmu. Je to aj obrovský kultúrny úpadok, ktorý zasiahol celú západnú civilizáciu. Nová doba a jej ľudia boli preto postavení pred veľmi ťažkú úlohu - obnoviť veľké úspechy svojich predchodcov. Prvým svetlom v tuneli a znamením, že „nové“ môže dokonca prekonať „staré“ bol tzv. karolínska renesancia. Prudké obdobie vo vývoji západoeurópskej kultúry spájal sa najmä s vládami Karol Veľký. Tento brilantný vládca, kráľ Frankov a svätý Rímsky cisár si za svoje obľúbené mesto vybral Aachen (Aachen). Tu tiež rozhodol postaviť chrámktorá má svoj rozkvet mala zatieniť všetky existujúce budovy.
Stavebníctvo
Tvorca budovy (v roku 1930 získala štatút katedrály) bol Odo z Metz, staviteľ arménskeho pôvodu (prvý architekt známy po mene, narodený severne od Álp). Podľa vzoru Baziliky svätého Vitalisa z Ravenny (pápež povolil odstránenie ravennských stĺpov a mozaík z Talianska) navrhol kráľovskú kaplnku. Budovu vo svojich dielach oslavovali vtedajší kronikári Einhard a Notker Balbulus (Koktanie). Posledný menovaný zašiel dokonca tak ďaleko, že povedal, že chrám síce postavila ľudská ruka, ale bola to istá božskou inšpiráciou. Nečudo, veď budova je preplnená Kresťanská symbolika. Kruhna pláne ktorého bola postavená kaplnka symbolizuje oblohu, zatiaľ čo štvoruholník na ktorých sa zbor zakladal pozemský život. osemuholníkktorá tvorila základ celého bloku sa považovala za symbol večnosti.
Takzvaný Vlčia brána na objednávku vládcu a postavu vlčice, ktorú si priviezol z Talianska. Malo odkazovať na umenie a kultúru padlého impéria. Neskorší obyvatelia Aachen s týmito postavami spájala legenda o diablovi a zakladateľochkomu zohnať peniaze na taký honosný chrám dali kniežaťu temnoty dušu prvého stvorenia, ktoré vošlo bránou. Potom potom aby nikoho nevinného neposlali do pekla, pustili dovnútra zajatú vlčicu. Zúrivý diabol jej vytrhol srdce. Potom zasiahnuť stojaci vedľa socha vlka a robil v ňom diera. Legenda je určite vymyslená, ale diera je skutočná.
Pán a majster
Kaplnka mala tiež zdôrazniť úlohu sám vládcovia ako prostredníkom medzi svojimi poddanými na zemi a Bohom v nebesiach. Bolo to vyjadrenie túžob Karol Veľký urobiť z kresťanského náboženstva lepidlo pre svoju ríšu. Takúto politiku ocenil aj pápež, ktorý na Vianoce roku 800 nasadil panovníkovi na hlavu cisársky diadém (a vtedy sa šírila fáma, že Karola korunovácia prekvapila a vôbec si ju neželal. Všetko preto, aby upokojil byzantský cisár).
Aachen sa stal pre kráľa pohrebiskohoci jeho mŕtvola nemala dlho odpočívať. Necelých dvesto rokov po jeho smrti nariadil hrob Otto III., aby videl telo vysokého vládcu (mal 184 centimetrov). Pri otváraní hrobky bol zrejme prítomný poľský vládca Boleslav Chrabrý. V 12. storočí tento čin zopakoval Fridrich Barbarossa a prinútil antipápeža Paschala III. kanonizácia Karola. Tento čin však nezískal podporu právoplatného nástupcu sv. Peter - Alexander III. Následní pápeži nikdy kanonizáciu nepotvrdili ani nepopreli pozerať sa na kult vládcu (ktorý sa rozvinul až po tomto kontroverznom čine) tak trochu cez prsty. Dodnes stav Charlesa vyvoláva pochybnosti medzi teológmi. Bez ohľadu na to treba povedať, že pre ľudí stredoveku bol kráľ Frankov ideálom panovníka.
Nasledujúce roky a relikvie
Mnohí sprievodcovia hovoria, že kráľovská kaplnka je v perfektnom stave. Nie je to však úplne pravda - v stredoveku bol chór prestavaný v neskorogotickom slohu. Avšak už predtým tzv westernwerk to jest západná časť chrámu. Postupní vládcovia zmenili aj interiér. Postavil cisár Henrich II zdobené kazateľnica (otónsky štýl), a Frederick Barbarossa daroval ozdobný, závesný svietnik. Buď kazateľnica ako a svietnik sú stále používané ale len na najväčšie cirkevné sviatky.
Ďalšou relikviou je cisársky trón. Legenda vyhlasoval zlatý Karolov trón pochovaný spolu s telom panovníka. Kedy Hrobku nariadil vykopať Otto III kráľ dal trón Boleslavovi Chrabrému. Hoci okrem kroniky Ademara z Chabannes túto udalosť nikto nespomína, treba pripomenúť, že cisársky trón, ktorý možno v Aachene vidieť, pochádza z čias Otta I. Ide však o mimoriadne dôležité „sídlo“ - Bolo na ňom korunovaných 30 nemeckých panovníkov.
Podľa tradície dostal Karol Veľký počas svojej korunovácie ako dar štyri relikvie: rúcho Márie, šatku, do ktorej bola zavinutá hlava Jána Krstiteľa, Ježiško zavinovačky a Kristova bedrá (iné zdroje uvádzajú, že tieto predmety boli prinesené až v 11. storočí). Boli menovaní Veľké Aachenské relikvie. Pre pútnikov boli vystavované každých sedem rokov. Aby sa uspokojila zbožnosť tých, ktorí prišli do Aachenu v inom období, tzv Malé Aachenské relikvie - Máriin opasok, Kristov opasok a úlomok biča, ktorým bol udieraný Ježiš počas umučenia. Okrem toho sú v chráme zhromaždené relikvie stredovekých svätcov a samotného zakladateľa. Tieto sú nádherné zlatý relikviár hotový v roku 1215 na objednávku Fredericka Barbarossu. Význam týchto pamiatok bol pre kresťanský svet taký veľký, že chrám nemohol pojať všetkých pútnikov. Bolo rozhodnuté tak o jeho rozšírení. Vtedy to bolo nastavené gotické presbytérium podľa vzoru parížskej Saint Chapelle. Ďalšie epochy si vybrali svoju daň aj na tele chrámu. Barokoví architekti sa trochu zlepšili. Stavali sa tiež viac kaplniek. Skazu priniesla druhá svetová vojna pretože mesto bolo cieľom spojeneckých bombardérov. Rekonštrukcia komplex trval desaťročia, ale niektoré prvky, ako napríklad vitráže z devätnásteho storočia, sa nepodarilo zachrániť.
Mierne eklektický tvar preto môže trocha sklamať turistov, ktorí by očakávali, že uvidia čistý karolínsky štýl, rovnako ako sklamal poľského cestovateľa Wiktora Kopffa z 19. storočia, ktorý si do denníka napísal:
„Táto budova je jednou z najvýznamnejších v Nemecku a obsahuje pamiatky jej zakladateľa Karola W. (ielkiho). Kostol dvakrát vyhorel, existovala len okrúhla časť a priečelie, ako to bolo za čias Karola W (ielkiho). Po pohľade na kostol zvonku, ktorého postava nie je taká veľkolepá, ako skôr dojímavá svojou starobylosťou, som išiel do sakristie a požiadal som, aby som mi ukázal pokladnicu (…) za čo sedem poľských zlotých platí."
(Citácia: Grodziska, Karolina (ed.): Wiktor Kopff opis Bruselu, Aachenu (…). In: Ročenka Vedeckej knižnice Poľskej akadémie vied a Poľskej akadémie vied v Krakove R. 45 (2000)).
Treba spomenúť, že nebola to malá suma pretože ten istý cestovateľ aj v Aachene bohatá večera S "Deväť tanierov blízko seba s pol fľašou rýnskeho vína" iba zaplatil 4 poľské zloté.
Návšteva katedrály v Akiwzgranie
Vchod do katedrály je tam zadarmo a hlavnú časť chrámu navštevujeme sami.
Ak chceme fotografovať, mali by sme si zakúpiť povolenie na informačnom pulte za ním 1,00 euro.
Otváracie dni a hodiny
Katedrála je otvorená každý deň (január - marec: 7: 00 - 18: 00, apríl - december 7: 00 - 19: 00) pre návštevníkov: od pondelka do piatku od 11:00, keďže cez víkendy od 12:30. Počas špeciálnych omší a podujatí je katedrála pre návštevníkov uzavretá. Oplatí sa vopred si overiť, či sa počas nášho pobytu neplánuje nejaká uzávierka.
Ak chceme navštíviť aj vyššie poschodie, na ktorom sa nachádza trón Karola Veľkého, musíme sa zúčastniť organizovanej prehliadky - so sprievodcom a vopred sa dohodnúť na infopulte (oproti vchodu do pokladnice). Cena vstupenky so sprievodcom je cena 4,00 eur. Trvanie je približne 45 minút.
Prehliadky: pondelok až piatok o: 11:00, 12:00, 13:00, 14:30, 15:30 a 16:30 (v lete navyše o 17:30), cez víkendy o: 13:00, 2. popoludní, 15:00, 16:00 a 17:00
Prehliadka pamiatok v angličtine sa koná každý deň o 14:00.
Stojí za pripomenutie, že katedrála je na zozname svetového národného dedičstva UNESCO.