Múzeum Akropoly (gr. Μουσείο Ακρόπολης) v Aténach je archeologické múzeum vystavujúce nálezy a artefakty nájdené na Akropole v Aténach a na jej svahoch.
Zariadenie sa nachádza menej ako 300 metrov juhovýchodne od Svätej skaly. múzeum nie je prepojená s archeologickým náleziskom Akropolis a platia na to samostatné vstupenky.
História
Po víťaznom protitureckom povstaní a následnom vytvorení Gréckeho kráľovstva v r 1832 Rozprúdila sa diskusia o tom, ako primerane chrániť staroveké dedičstvo krajiny. Aténska Akropola v tom čase ešte slúžil ako turecká vojenská pevnosť. IN 1833 Turecké vojská mesto opustili a až potom mohli Gréci začať odhadovať straty.
Mnohí turisti kráčajúci po Svätej skale si dnes neuvedomujú, že je na začiatku XIX storočia slávny kopec bol v žalostnom stave. Najväčšia skaza zasiahla legendárnych Parthenonktorý Turci premenili na sklad zbraní. V roku 1687 zasiahla chrám benátska delová guľa a takmer úplne pochovala dvetisícročné dedičstvo.
Na začiatku XIX storočia takmer polovicu zachovanej výzdoby Parthenónu násilne demontovaný a prevezený do Veľkej Británie. Bola to iniciatíva Lord Elgin, britský veľvyslanec v Konštantínopolže dostali povolenie od Turkov okupujúcich Grécko. Od 1817 tieto sochy (tzv Elgin Marbles) sú vystavené v Britskom múzeu v Londýne a po mnoho desaťročí sa vedie spor o ich návrat do Grécka.
Viac o histórii kopca a jeho pamiatkach si môžete prečítať v našom článku: Akropola v Aténach: prehliadka, vstupenky, zaujímavosti.
Po opätovnom získaní prístupu na Akropolu sa začali práce na zabezpečení archeologického náleziska. IN 1863 bolo rozhodnuté postaviť v blízkosti Parthenonu malé múzeum (tzv Staré múzeum o oblasti 800 m²), ktoré boli uvedené do užívania v r 1874. Za dizajn budovy bol zodpovedný neoklasicistický architekt Panagis Kalkos.
IN 1886 začali sa pokročilé výkopové práce a čoskoro sa ukázalo, že sôch a iných objavených predmetov bolo toľko, že staré zariadenie ich nebolo schopné pojať; A tak bola postavená ďalšia budova, po ktorej bola pomenovaná Nové múzeum.
Stav s dvomi samostatnými budovami vydržal až do konca 2. svetovej vojny. V rokoch 1946-1947 bolo zbúrané Malé múzeum a bolo rozšírené Staré múzeum. Bol zodpovedný za projekt rekonštrukcie Patroklos Karantinos, jeden z najvýznamnejších gréckych modernistických architektov.
V 70. rokoch minulého storočia sa návštevnosť natoľko zvýšila, že sa začali prípravy na výstavbu nového múzea mimo Akropolu, ktoré by mohlo obsahovať všetky najdôležitejšie nálezy. Rozhodnutím prezidenta Grécka Konstandinos Karamanlis oznámil v 1976 prvá architektonická súťaž, ktorá nebola definitívne vyriešená. Ďalší pokus v 1979.
Na ďalšiu súťaž sme si museli počkať do 1989. Tentoraz bol projekt ambicióznejší – grécke úrady chceli svetu ukázať, že budú pripravené na prípadnú zbierku sôch v Britskom múzeu. Do súťaže sa prihlásilo mnoho známych kancelárií a víťazstvo získali dvaja architekti z Talianska: Manfredi Nicoletti a Lucio Passarelli. Krátko po začatí prác však boli objavené archeologické pozostatky a projekt bol na viac ako desať rokov prerušený.
IN 2002 práca archeológov bola ukončená a múzeum bolo oživené s pomocou prostriedkov z Európskej únie. Bola vyhlásená nová súťaž, vyhral ju švajčiarsky architekt Bernard Tschumi a pôvodom z Grécka Michael Photiadis. Začalo sa v 2003 stavebné práce trvali štyri roky. Nasledujúce dva roky sa venovali preprave pamiatok z kopca a vytváraniu potrebnej infraštruktúry. Pre návštevníkov je otvorené múzeum 20. júna 2009.
Staré múzeum stále existuje a môžeme ho vidieť pri návšteve Akropoly, ale nie je otvorené pre návštevníkov. Súčasné múzeum Akropolis je niekedy tzv Nové múzeum Akropolis.
Architektúra
Moderná budova múzea Akropolis je dnes pýchou Atén. Budova bola postavená priamo nad archeologickým náleziskom a je podopieraný viac ako 100 masívnymi stĺpmi. Celková plocha komplexu je 25 tisíc m², z toho 14 tis. m² zaberajú výstavy.
Múzeum pozostáva z prízemia a troch poschodí. Budova bola navrhnutá jednoduchým spôsobom podľa vzorov starovekej architektúry.
Fasáda budovy bola vyrobená z ocele a skla, vďaka čomu bolo možné pozerať sa smerom k Akropole týčiacej sa nad mestom. Toto riešenie umožnilo vizuálne prepojenie sôch na treťom poschodí s Parthenónom, ktorý používali na výzdobu. Jadro stavby tvorí kombinácia betónu a mramoru.
Návšteva múzea Akropolis
Vstup do múzea je z ulice Dionysios Areopagitou. Predtým, ako vojdeme dovnútra, musíme absolvovať kontrolu podobnú tej na letisku.
Najlepšie je rezervovať cca 120 minút. Opisy v angličtine boli umiestnené vedľa najdôležitejších nálezov a počas prehliadky boli plakety vysvetľujúce históriu Atén.
Výstava pokrýva 3 zo 4 poschodí. Na 2. poschodí sa nachádza reštaurácia s terasou priamo orientovanou na Akropolu.
Než začneme múzeum navštevovať, oplatí sa stiahnuť si mapu (v angličtine). Navrhovaná prehliadková trasa je väčšinou chronologická, ale nie poschodie po poschodí. Podľa nej by sme po vstupe na prvé poschodie mali vychádzať z archaického obdobia a potom prejsť na tretie poschodie s galériou Parthenon. Ďalším krokom je návrat na prvé poschodie, kde uvidíme expozície venované ďalším budovám, ktoré vznikli počas rekonštrukcie Perikles. Nakoniec navštívime výstavu s nálezmi z r 5. storočie pred Kristom do raných kresťanských čias.
Podľa oficiálnych pokynov je možné fotografovať kdekoľvek v múzeu s výnimkou výstavy venovanej archaickej dobe (1. poschodie) a svahom (prízemie), aj keď v druhom prípade sme si nevšimli, že by zamestnanci zakázali to.
Zbierka a najdôležitejšie exponáty
Koniec 4000 exponátov pochádza z mykénskeho obdobia až po rané kresťanské časy.
Zbierka je rozdelená do niekoľkých expozícií: svahy Akropoly (prízemie), archaické obdobie (1. poschodie), Parthenon (3. poschodie), Propylaea (1. poschodie), Chrám Atény Niké (1. poschodie), Erechtheum (1. poschodie). poschodie) a obdobie od 5. storočia pred Kristom. až do 5. storočia nášho letopočtu
Nižšie sme popísali vybrané exponáty, ktoré sme považovali za hodné zmienky.
Prízemie: nálezy zo svahov Akropoly
Úvodná časť múzea je zameraná na predmety nájdené na svahoch Akropoly. Počas archeologických prác boli vynesené na svetlo tisíce každodenných predmetov, ktoré Aténčania po stáročia zanechali. Väčšina predmetov je vyrobená z hliny. Bol to tak málo hodnotný materiál, že prežil proti moderným lupičom. Tieto nálezy vám umožňujú lepšie pochopiť život dávnych obyvateľov mesta.
Unikátnymi exponátmi sú artefakty nájdené na Asclepius (chrám zasvätený Asclepiusovi, ktorý v staroveku slúžil ako nemocnica). Jedným z exponátov je fragment mramorovej masky, ktorá bola umiestnená vo výklenku v stĺpe vďakyvzdania.
Medzi ostatnými exponátmi uvidíme napr dve terakotové sochy, ktoré pravdepodobne zdobili jednu zo striech, a fragmenty váz, figurín a nádob nájdených v bývalých svätyniach (vrátane Dionýzovej svätyne a Nymf).
Prvé poschodie: archaické obdobie, Erechtheum a rané kresťanské časy
Väčšina exponátov je na prvom poschodí. Ide najmä o plastiky a rôzne votívne dary. Súčasťou expozícií sú aj modely celej Akropoly a konkrétnych stavieb z rôznych období.
Jedným z najdôležitejších diel je basreliéf vyrobený na stele (kameň, zvislá doska) Zamyslené Atényktorá zobrazuje ochrancu mesta, opierajúceho sa o kopije a zamysleného. Socha vznikla okolo 460 pred Kr. a ukazuje, ako sa bohyňa umŕtvuje osudom obyvateľov. Aténa má na hlave korintskú prilbu, ktorá môže odkazovať na aténskych bojovníkov zabitých v perzských vojnách.
Archaická galéria
Obsadené sú južné a západné krídlo prvého poschodia Archaická galéria. Tvorí ho pôsobivá zbierka sôch a fragmentov výzdoby z r 7. storočie pred Kristom až do konca perzských vojen (480/479 pred Kr.). Sú to časy pred veľkou rekonštrukciou Perikles, počas ktorej vznikli dnes existujúce budovy.
Medzi exponátmi v tejto časti múzea stojí za zmienku štíty, ktoré zdobili už neexistujúce chrámy: Starý chrám Atény Polias (poľ. Aténa, strážkyňa mesta) a Hecatompedon.
Prvý prezentovaný gigantomachia, teda mytologickú bitku medzi olympijskými bohmi a obrami. Do našej doby prežili štyri postavy.
V prípade chrámu zvaného Hekatompedon sa zachovalo niekoľko rôznych fragmentov, ktoré sa našli neďaleko Parthenónu. Predstavujú okrem iného: levica, démon s tromi telami a hady. Hekatompedon bol pravdepodobne zbúraný v r 490 pred Kr.. Až do našich čias po tejto stavbe nezostala žiadna stopa.
Okrem frontov uvidíme aj:
- fragmenty rytín koní zobrazujúcich aténskych aristokratov (tzv Hippeis) S 6. storočie pred Kristom,
- sochy tzv Koramiktoré zobrazujú mladé ženy vo vzpriamenej polohe s neprirodzeným úsmevom. Najznámejšie príklady Kor sú karyatídyo ktorej sme písali viac v ďalšej časti,
- sochy zobrazujúce ochrankyňu mesta, bohyňu Aténu,
- hlinené a bronzové votívne dary.
Erechtheum: karyatídy a iné nálezy
Najviac preplnená expozícia na prvom poschodí je venovaná chrámu tzv Erechtheum. Jeho najznámejším fragmentom je Porch of Cor - malý portikus, ktorého strecha spočíva na šiestich stĺpoch v podobe vzpriamených žien, nazývaných karyatídy.
Viac o týchto atypických stĺpoch vrátane pravdepodobnej etymológie ich názvu sme písali v článku o Akropole. Nájdete ho tu.
Nie všetci turisti, ktorí navštívia Akropolu, si uvedomujú stĺpy viditeľné na kopci sú to len kópie, a originály boli odobraté, aby boli chránené pred poveternostnými vplyvmi.
Uchováva sa v múzeu Akropolis päť zo šiestich pôvodných karyatíd. Jedna zo sôch je bez hlavy (po zásahu tureckou guľkou), ale ostatné prežili v dobrom stave. Šiesta z pôvodných karyatíd sa nachádza v Britskom múzeu v Londýne.
Okrem karyatíd je na výstave aj fragment vlysu z chrámovej cely (hlavnej miestnosti) a okna.
Propylaea, chrám Atény Niké a ďalšie exponáty
Na prvom poschodí je aj expozícia o dvoch ďalších budovách, ktoré vznikli počas veľkej rekonštrukcie v r 5. storočie pred Kristom.
Na výstave venovanej Propylejom (monumentálna brána vedúca na Akropolu) uvidíme hlavné mesto jedného zo šiestich iónskych stĺpov, ktoré tvoria kolonádu hlavného vchodu a sochu predstavujúcu hlavu Hermesktorý je vyrobený z pentelitového mramoru.
Chrám Atény Niké bola to malá stavba postavená na mieste bašty na juhozápadnom konci kopca. Na výstave jej venovanej okrem iného uvidíme kváder z balustrády a fragment vlysu. Štyri bloky vlysu z tohto chrámu sú teraz v Britskom múzeu v Londýne.
V severnom krídle múzea predmety z r 5. storočie pred Kristom až do prvých storočí po páde Západorímskej ríše. Sú to okrem iného: sochy z klasického obdobia, ich rímske kópie, nápisy vytesané na kamenných doskách a rôzne votívne dary.
Druhé poschodie: reštaurácia s panoramatickou terasou
Aj keď neplánujete využiť gastronomickú ponuku múzejnej reštaurácie, oplatí sa pristúpiť na otvorenú terasu, z ktorého je príjemný výhľad na vrch Akropola. Terasa je otvorená, takže nás pri obdivovaní okolia nebude rušiť ani sklo.
Tretie poschodie: Galéria Parthenon
Pre mnohých návštevníkov je vrcholom návšteva múzea Akropolis Galéria Parthenonktorý zaberá celé najvyššie poschodie. Expozícia je navrhnutá okolo vnútorného nádvoria, takže mramory z chrámu Parthenon boli umiestnené presne tak, ako boli na pôvodnom chráme.
V Galérii Parthenon uvidíme cca 50-metrový fragment vlysu slávny sekáč Phidias a 92 metopov (zdobené basreliéfy).
Dlhé cca 160 metrov vlys po celej dĺžke zobrazoval celoeurópsky sprievod. Panatenaje boli každoročne oslavovaný sviatok, ktorý sa oslavovali narodeniny patróna mesta Atény. Jedným z najdôležitejších prvkov slávnosti bol slávnostný pochod všetkých obyvateľov na Akropolu, kde sa nachádzali svätyne bohyne. Phidias vo svojom diele zvečnil bohyňu, iných olympských bohov a obyčajných Aténčanov.
Metopy zase zobrazujú výjavy z bojov a gréckej mytológie. Medzi motívy patria: víťazstvo nad Peržanmi, gigantomachia (boj olympijských bohov s obrami) alebo amazonomachia (boj medzi Grékmi a Amazonkami).
V múzeu Akropolis môžeme vidieť asi polovicu zachovaných parthenónskych mramorov. Druhá polovica je v Britskom múzeu v Londýne a niektoré jednotlivé bloky sa dostali do iných múzeí na svete - vrátane Louvru v Paríži. Na ich miesto boli repliky umiestnené v aténskom múzeu.
Po mnoho desaťročí prebiehal boj o vrátenie guľôčok z Britského múzea do Atén. Obe strany sporu majú pravdu – Gréci chcú očividne získať späť svoje dedičstvo, ale oplatí sa poznať aj niektoré argumenty druhej strany:
- od 1817 mramor je k dispozícii zadarmo a každý rok ho môžu vidieť milióny návštevníkov,
- vedenie múzea sa stará o ich konzerváciu,
- mramory sú súčasťou univerzálneho svetového kultúrneho dedičstva,
- ich prevozom do Británie sa mnohí Briti inšpirovali dedičstvom starovekého Grécka, čo posilnilo hnutie tzv filhelénizmusktorý podporoval grécke snahy o znovuzískanie nezávislosti. Jeden z najhorlivejších filhellen bol Lord Byronktorý sa vo svojej práci veľmi kriticky vyjadroval k drancovaniu aténskeho mramoru.
(zdroj: materiály Britského múzea)
Archeologická stránka
Priamo pod budovou múzea sa nachádza archeologické nálezisko s ruinami obytných domov a sociálnych zariadení z rímskych čias. Niektoré vykopávky môžeme vidieť zhora – priamo z mosta pred hlavným vchodom alebo cez okná v samotnej budove múzea.
So vstupenkou do múzea môžeme vstúpiť do archeologického náleziska, ktoré nás zavedie cca 15-20 minút. Pre návštevníkov sú pripravené informačné tabule, z ktorých sa dozvieme viac o sledovaných zrúcaninách.
Nezabudnite po návšteve múzea nevyhodiť náš lístok. Ak chceme vstúpiť do archeologického náleziska, musíme ho nechať pri bráne. Vstup do archeologického náleziska je nezávislý od samotného múzea a nachádza sa pod prízemím.
Múzeum Akropoly: vstupenky
od marca 2022
Ceny vstupeniek do múzea Akropolis závisia od sezóny:
- od 1. apríla do 31. októbra stojí bežný lístok 10€ (zľava: 5 EUR),
- od 1. novembra do 31. marca stojí bežný lístok 5€ (znížené: 3 €).
Zľavnené vstupenky sú dostupné pre osoby staršie ako 65 rokov.
Osoby mladšie ako 18 rokov a študenti s platným študentským preukazom môžete navštíviť múzeum zadarmo.
Múzeum Akropoly: pokyny a otváracie hodiny
od marca 2022
Múzeum Akropolis sa nachádza hneď vedľa stanice metra Akropoli (grécky ΣΤ.ΑΚΡΟΠΟΛΗ, riadok 2). Zistite viac o pohybe po hlavnom meste Grécka v našom článku Aténske metro a verejná doprava.
Múzeum je otvorené od pondelka do nedele. Aktuálne otváracie hodiny je najlepšie skontrolovať na oficiálnej stránke na tejto adrese. Nezabudnite, že otváracie hodiny závisia od sezóny a archeologické nálezisko má iné vstupné časy ako samotné múzeum.
