Britské múzeum sa môže pochváliť jednou z najväčších múzejných zbierok na svete. Počítanie cca 8 miliónov exponátov úroda je odrazom sily Britská ríšaktorá vďaka svojim kolóniám a prístupu k takmer neobmedzeným finančným zdrojom mala možnosť zbierať najväčšie svetové poklady.
Cieľom Britského múzea je zdokumentovať históriu ľudstva od jeho počiatkov až po súčasnosť. Múzeum je od svojho otvorenia v 18. storočí sprístupnené návštevníkom zadarmo.
História
Za prvého patróna Britského múzea sa považuje pôvodom Ír Ulster lekár Sir Hans Sloaneže v prvom pol 18. storočie preslávil sa ako cestovateľ, zberateľ a človek mnohých záujmov.
Sloane, Britmi uznaný ako objaviteľ mliečnej čokolády, počas svojho života sa zhromažďoval nad 70 000 artefaktov. Jeho zbierky boli veľmi rôznorodé – od rastlín, minerálov a kameňov, cez staré knihy a rukopisy, až po mince a tlačoviny.
Narodený v 1660 Sloane si dobre uvedomoval, že po jeho smrti môže byť celá starostlivo zhromaždená zbierka rozdelená a rozpredaná. Zberateľ sa s ním stretol a ponúkol kráľovi Juraja II príležitostná čiastka na nákup celej zbierky, ktorá by platila odo dňa jeho smrti.
Sloane zomrel 11. januára 1953 vo veku 93 rokov, a 7. júna toho istého roku britský parlament schválil platbu 20 000 libierktorý podľa vôle zosnulého pripadol jeho dedičom. Následkom odkúpenia zbierky bolo založenie Britského múzea, ktoré bolo sprístupnené verejnosti 15. januára 1759.
IN 1757 kráľ Juraj II. daroval novovytvorenej inštitúcii zbierky o Stará kráľovská knižnicaktoré sú teraz pod patronátom Britská knižnica. Na tomto mieste stojí za zmienku, že bola pripravená budova Britskej knižnice bezplatná výstava s významnými knihami, rukopismi, listami a inými predmetmi súvisiacimi s polygrafiou.
Veľká časť exponátov zo zbierky Hansa Sloana patrila prírodovednému oddeleniu. V druhej polovici XIX storočia biológ Richard Owen viedli k vytvoreniu nezávislého Prirodzene historicke muzeumkam sa presunuli exponáty z tejto parcely. Toto riešenie sa ukázalo byť prínosom pre obe inštitúcie: Britské múzeum otvorilo priestor pre exponáty súvisiace s históriou ľudstva a Prírodovedné múzeum vystavilo nálezy, ktoré boli v minulosti uskladnené.
Viac: Prírodovedné múzeum v Londýne - prehliadka, zbierka a praktické informácie
IN XIX storočia zbierka múzea rástla s veľkým rozkvetom. To by však nemalo byť prekvapením, napokon Britské impérium mohlo voľne využívať a skúmať svoje kolónie a závislé územia. Dodnes sa vedú diskusie, či by sa takto zozbierané exponáty nemali vrátiť na miesta, odkiaľ boli odvezené.
XX storočia ide o ďalší vývoj kolekcie, ale za trhových a spravodlivejších podmienok.
Budova múzea
Britské múzeum bolo pôvodne sídlom Dom Montaguktorý sa po niekoľkých desaťročiach stal pre potreby takéhoto ambiciózneho zariadenia nedostatočný. Už na začiatku XIX storočia sa vedenie múzea rozhodlo postaviť novú skutočnú budovu.
Na prípravu projektu bol prizvaný architekt Robert Smirkektorý sa stal známym ako jeden z priekopníkov gréckeho neoklasicizmu. Smirke bol poverený W. 1820 a o tri roky neskôr dokončili prácu na projekte. Nová budova mala mať tvar štvoruholník s otvoreným vnútorným dvorom. Najreprezentatívnejšou časťou stavby je južné priečelie v podobe portika podľa vzoru gréckych chrámov. Portikus pozostáva z 44 iónskych stĺpov vysokých 14 metrov. Vonkajšia fasáda budovy je pokrytá charakteristickým portlandským kameňom. Montagu House bol zbúraný v priebehu prác na novom sídle. Stavba novej budovy múzea bola dokončená v r 1852.
V Smirkeho návrhu vnútorné nádvorie, tzv Veľký dvor, mala slúžiť ako záhrada. Pôvodný návrhársky predpoklad sa sotva zachoval 2 roky. IN 1854 začala výstavba kruhovej budovy v strede nádvoria, ktorá od r 1857 slúžila ako čitáreň a knižnica.
Na začiatku Z dvadsiateho storočia budova múzea bola rozšírená o nové galérie. Posledná väčšia rekonštrukcia areálu múzea prebehla pomerne nedávno. IN december 2000 boli ukončené práce na prekrytí vnútorného dvora presklenou strechou, v dôsledku čoho vznikol najväčšie kryté námestie v Európe.
Zbierka, umelecké diela a zbierky
Zbierka Britského múzea zahŕňa cca 8 miliónov predmetovlen niektoré z nich sú vystavené verejnosti. Zbierky múzea sú zoskupené dvoma spôsobmi: najprv podľa geografického kľúča naprieč kontinentmi alebo krajinami a potom chronologicky alebo ešte raz geograficky (napr. podľa krajiny).
Prízemiu dominujú antické exponáty vrátane fragmentov brán a chrámov. Horné poschodia sú modernej doby a jednotlivé starobylé izby. Zjednodušene sa dá povedať, že spodnú časť zaberajú väčšie predmety a v horných miestnostiach sú stovky až tisíce menších exponátov.
Výnimkou je galéria na prízemí, kde sú vystavené barónove exponáty Ferdinand Rothschild. Spomedzi niekoľkých stoviek artefaktov stojí za pozornosť v závere bohato zdobený relikviár XIV storočiavo vnútri ktorého je podľa tradície tŕň vyrobený z tŕňovej koruny.
Presné rozloženie galérií a miestností nájdete na oficiálnej stránke múzea tu.
Niekoľko miliónov exponátov bolo katalogizovaných, popísaných a zverejnených na webovej stránke dostupnej na tejto adrese.
Pozor! Pri návšteve Britského múzea nemôžeme zaručiť, že budeme môcť vidieť konkrétnu miestnosť alebo exponát. Presný zoznam neprístupných izieb (alebo otvorených v skrátených hodinách) nájdete na tejto stránke.
Stručný popis zbierky
Ázie
V sálach venovaných Ázii uvidíme okrem iného: porcelán a keramika z Číny, vysoká sochy južných božstiev Ázia resp samurajské brnenie z Japonska.
Blízky východ
Medzi návštevníkmi je osobitná pozornosť venovaná zbierkam z Blízkeho východu, vrátane Asýria, Mezopotámia alebo z krajín arabského sveta. Medzi exponátmi uvidíme okrem iného: sochy zdobiace asýrske chrámy a brány do asýrskych palácov, vyrezávané kamenné panely z paláca v meste Nimrud alebo pohrebné nálezy z Mezopotámia.
Európe
Izby v európskej časti sú rozdelené chronologicky. Na rozdiel od antických zbierok tu nenájdeme veľké a majestátne predmety, ale skôr jednotlivé nálezy každodennej potreby využívané pri náboženských rituáloch alebo v súkromnom živote.
Za logický začiatok zbierky môžeme považovať dve dedikované miestnosti Británia v staroveku. Jedna sa zameriava na vzťah vtedajších ostrovanov so starovekými ríšami v pred Kr. Hlavnou témou v druhej miestnosti je dobytie Británie Rimanmi. V druhej bola vystavená najstaršia mozaika zobrazujúca postavu Ježiša Krista nájdená v Británii.
Nasledujúce výstavy sa zameriavajú na konkrétne obdobia:
- Byzantské obdobie a raný stredovek (3. až 11. storočie)kde uvidíme okrem iného prilby (vrátane tých, ktoré sa nachádzajú vo východnom Anglicku). prilba Sutton Hoo), riad alebo strieborný riad,
- stredoveká Európa (11.-15. storočie) - v tejto miestnosti dominujú posvätné predmety (napr. kríže, biskupská palica, liturgické nádoby a pod.); v tejto miestnosti uvidíme slávnych šach s Lewisomvyrobené v Nórsku zo zubov veľrybích alebo mrožích klov,
- storočia XIV-XVIII - v tejto miestnosti dominujú renesančné výrobky (taniere, vázy, porcelán),
- 18.-19. storočie - kolekcia sa vyznačuje veľkým množstvom ženských doplnkov,
- 19. storočia až dodnes - malá miestnosť s keramikou a riadom.
V európskej časti sa to aj inscenovalo zbierka hodín, ktorá sa zameriava na históriu časomiery – od r Šestnáste storočie strojčeky na moderné hodinky.
Staroveký Egypt
Vynikajú v egyptskej kolekcii sochy, múmie a pohrebné nálezy, počítajúc do toho 11 nástenných maliebktoré boli prevzaté z hrobky egyptského úradníka tzv Nebamun.
Ďalším exponátom najvyššieho rangu je Rosettská doska. Táto čadičová doska pokrytá úplne vyrytým textom nemusí zapôsobiť na turistov, ktorí hľadajú monumentálnejšie objekty, ale stojí za to si uvedomiť, že vďaka nej bolo možné zvýšiť vedomosti potrebné na pochopenie egyptských hieroglyfov.
Dekrét z 27. marca 196 pred n. l., vydaný na časť prvého výročia vlády mladého faraóna Ptolemaios V. Keďže Egypt bol v tom čase pod nadvládou kráľov pochádzajúcich z Grécka, text bol vyrytý v gréčtine aj v egyptskom jazyku (hieroglyfy a démotické písmo). Porovnávacia analýza týchto troch textov nás priviedla oveľa bližšie k pochopeniu egyptských spisov.
Staroveké Grécko a Rím
Britské múzeum je hrdé na to, že má za sebou 100 000 predmetov zo starovekého Grécka a Ríma (ako aj ich závislých území, ako sú cyperské mestské štáty).
Zbierka siaha z doby bronzovej (3000 p.n.l.) až po časy Konštantín Veľký, prvý kresťanský rímsky cisár (4. storočie). Medzi exponátmi dominujú grécke nálezy, ktoré zaberajú väčšinu miestností v tejto časti múzea. Izba 70 na horných poschodiach je venovaná histórii Ríma.
Niektoré z exponátov stoja za pozornosť:
- zrekonštruovaná fasáda náhrobného pomníka zo 4. storočia pred Kristom, ktorý bol nájdený v rámci starobylého mesta Licja (Malá Ázia, dnešné Turecko),
- stĺp z chrámu Artemis Efezskejktorý bol považovaný za jeden zo siedmich divov sveta,
- grécke vázy z 6. storočie pred Kristom,
- fragment sochy koňa z Mauzóleum v Halikarnasektorý bol aj na zozname starovekých divov sveta,
- nálezy z slávne paláce na Krétektoré siahajú do obdobia vrcholnej minojskej kultúry.
Je tiež v zbierke Britského múzea najväčšia zbierka sôch z aténskeho Parthenónu hneď po Nové múzeum Akropolis v Atény. Sochy boli najskôr privezené do Londýna Thomas Bruce z devätnásteho storočia (známy ako Lord Elgin), ktorý bol v tom čase veľvyslancom sv. Konštantínopol. So súhlasom predstaviteľov Osmanskej ríše (v tom čase bolo okupované Grécko) si Angličania odniesli domov asi polovicu zachovaných sôch.
Medzi exponátmi uvidíme mj sochárstvo Dionýza S 5. storočie pred Kristom alebo fragmenty basreliéfov.
Artefakty z aténskej Akropoly sú veľmi kontroverzné. Grécka vláda bojuje za vrátenie všetkých predmetov odvezených z Parthenonu od 80. rokov 20. storočia, zatiaľ čo predstavitelia Britského múzea mali argumenty pre zachovanie tohto jedinečného dedičstva v Londýne.
Numizmatická zbierka
Múzeum sa môže pochváliť aj zbierkou takmer jedného milióna mincí, bankoviek a iných platobných prostriedkov a predmetov súvisiacich s platbami. Na výstave uvidíme len tisícinu z celej zbierky, no milovníci numizmatiky by si túto časť múzea nemali nechať ujsť.
Prehliadka mesta
Britské múzeum je jedným z najnavštevovanejších múzeí na svete a najnavštevovanejšou kultúrnou inštitúciou v celej Veľkej Británii. Každoročne presahujú brány múzea cca 6 miliónov návštevníkov.
Bez ohľadu na ročné obdobie je vo vnútri márne očakávať prázdnotu. V zime to bude oveľa voľnejšie ako v lete, no z množstva ľudí ubytovaných v múzeu sa nám aj tak môže zatočiť hlava.
Bohužiaľ, budova múzea nie je dostatočne priestranná na to, aby efektívne vypúšťala davy; v XIX storočia nikto nepredpokladal, že každý deň budú chcieť vstúpiť tisíce ľudí. Výsledkom je dav, ktorý umocňujú početné výlety z britských škôl.
Ak túžite po pohodlnejšej prehliadke, najlepšie je objaviť sa hneď na vernisáži a zájsť do izieb na prízemí s najväčšími pokladmi zbierky. Ďalšou možnosťou je prísť krátko pred zatváracou dobou, no rovnako dobre môže byť prízemie múzea aj v tomto čase preplnené.
Batohy sa kontrolujú pri vstupe do múzea. Do múzea nevstúpime s veľkou batožinou – ani s kufrom, ani s veľkým turistickým batohom.
Bezplatné tematické prednášky
Britské múzeum každý deň organizuje sériu cca 30-40 minút tematické prednášky tzv Prehliadky, ktoré vám otvoria očiktoré sa zameriavajú na konkrétne časti múzea. Témy zahŕňajú: Japonsko, Staroveké Grécko, Staroveký Egypt, Staroveký Rím, Rímska Británia, Stredoveká Európa a oveľa, oveľa viac.
Prednášky sú bezplatné. Na účasť stačí objaviť sa v konkrétnom čase v konkrétnej miestnosti.
Presný zoznam prednášok nájdete na tejto stránke.
Okrem pravidelných tematických prednášok múzeum organizuje aj prezentácie (Rozhovory v galérii počas obeda) na rôzne témy, ktoré vedú pozvaní hostia alebo zamestnanci múzea. Prezentácie prebiehajú 45 minút a konajú sa v utorok, stredu, piatok a sobotu o. 13:15. Ukážky tém nájdete na tejto stránke.
Koľko času potrebujem na návštevu Britského múzea?
Zbierka Britského múzea je skutočne rozsiahla. Turisti, ktorí chcú pokojne vidieť väčšinu exponátov, by podľa nás mali plánovať priamo na mieste aspoň 3 hodiny.
V prípade dlhších návštev Londýna môžeme návštevu múzea rozdeliť na dve časti. Prvýkrát zavítame na prízemie, druhýkrát do zbierok na horných poschodiach, vďaka čomu nebudeme zavalení množstvom exponátov. Návštevu si nemusíme deliť na viac ako jeden deň – ráno môžeme navštíviť galérie na prízemí, potom stráviť pár hodín prehliadkou Londýna a v druhej polovici dňa sa vrátiť do múzea a vidieť horné poschodie.
Vstupenky
Vstup do múzea je zadarmo. V prípade dočasných výstav neexistuje pravidlo: niektoré sú zadarmo a na ostatné si musíme kúpiť dosť drahý lístok (aj okolo 10-15 GBP).
Aktuálne dočasné výstavy si môžeme pozrieť na tejto stránke.
Otváracie hodiny a dni Britského múzea
Galérie Britského múzea sú otvorené denne od 10:00 do 17:30. Do budovy múzea môžeme vstúpiť od 9:00 do 18:00.
Múzeum je v piatok (okrem Veľkého piatku) otvorené do 20:30.
Múzeum je zatvorené: 1. januára a 24., 25. a 26. decembra.
Niektoré izby sú k dispozícii len v určité dni alebo v skrátených hodinách. Presný zoznam nájdete na tejto stránke.
Vstupy do múzea
Hlavný vchod do múzea (cez neoklasicistický portikus) je na strane ulice Veľká Russell Street. Tento vchod vyžaduje prechod 12 schodov. Po oboch stranách schodiska sú samoobslužné výťahy.
Druhý vchod (bez schodov) je na opačnej strane od ulice Miesto Montague.
Drive
Približne 500-800 metrov od Britského múzea sa nachádzajú štyri stanice metra (zoradené podľa najkratšej vzdialenosti):
- Tottenham Court Road (Central Line, Northern Line),
- Holborn (Central Line, Piccadilly Line).
- Russell Square (línia Piccadilly),
- Goodge Street (Northern Line),
Presnú trasu je najjednoduchšie skontrolovať pomocou máp Google alebo oficiálneho plánovača ciest TfL, ktorý je k dispozícii tu.
Prístup pre osoby so zníženou pohyblivosťou
Múzeum je prispôsobené potrebám ľudí so zníženou pohyblivosťou. K najvýznamnejším galériám a výstavám sa dostanete jedným z výťahov. Toalety v múzeu sú prispôsobené aj potrebám ľudí so zníženou pohyblivosťou. Viac informácií o dostupnosti (v angličtine) nájdete na tejto stránke.
Pri tvorbe článku sme využili materiály dostupné na oficiálnej stránke múzea www.britishmuseum.org.