Zámok v Kolossi (grécky: Κάστρο του Κολοσσιού) je historická pevnosť na juhu Cypru a je jedným z najzachovalejších príkladov stredovekej obrannej architektúry na ostrove.
Hrad sa nachádza v malom meste Kolossi, približne 15 km z Limassolu.
Pevnosť križiakov v úrodnom údolí
Hrad bol postavený v úrodnom údolí pri ústí rieky Kouris. Oblasť bola známa rozsiahlymi plantážami cukrovej trstiny, viničom, rohovníkmi a početnými olivovými hájmi.
Prvým vazalom v doline bol gróf Garinus de Colosna počesť ktorej nesie meno celá štvrť. Už v 1210, rozhodnutím kráľa Hugo I., bolo odovzdané léno Hospitallers, teda Rád johanitov svätého Jána. Onedlho bol postavený prvý hrad, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len ruiny.
Samotný slovosled sa dnes môže spájať s pokojnou skupinou duchovných, ale na začiatku XIII storočia Špitálnici boli mocnou vojenskou a politickou silou, ktorá vlastnila množstvo tovaru po celej Európe a bola schopná viesť vojenské operácie na súši aj na mori. Preto bolo dobré mať ich na svojej strane, čo dobre vedeli vládcovia Cypru pochádzajúci z rodu Lusignanovcov zúčastňujúcich sa na križiackych výpravách.
IN 1291 križiaci prehrali Akkakde sa nachádzalo sídlo rytierskeho rádu Hospitaller. Mnísi boli nútení evakuovať sa na Cyprus a usadiť sa v Limassole. IN 1301 bolo rozhodnuté, že veliteľ rádu bude sídliť na zámku Kolossi, čo bolo oznámené Grand Commanderie.
O menej ako desať rokov neskôr sa Knights Hospitaller presťahovali na ostrov, ktorý dobyli Rhodos, no cyperská komenda bola stále v ich doméne a dlho mali zisky z miestnych orných polí, výroby cukru a exportu ich vlajkového produktu – pančovaného, sladkého vína. Commandaria.
Toto víno sa stále vyrába čo robí z nich jeden z najstarších likérov na svete, ktorý je známy pod vlastným menom.
Nový zámok
Pôvodný hrad neprežil nepokojné prelomové obdobie 14. / 15. storočie. Najprv ho obliehali Janovci, potom utrpelo pri sérii tragických zemetrasení a skazu dokončili egyptskí Mamelkovia, ktorí v 1. XV storočia niekoľkokrát prepadli ostrov.
IN 1454 Začala sa výstavba nového gotického hradu, ktorý bol postavený na ruinách staršieho hradu a prežil až do našich čias. Za projekt bol zodpovedný veľký veliteľ Louis de Magnac.
Nakoniec to vzniklo trojposchodová budova na obdĺžnikovom pôdoryse. Pevnosť je cca 21 ma jeho steny sú takmer hrubé 1,25 m.
Prízemie objektu slúžilo pravdepodobne ako sklad. Zachovali sa tam dve podzemné cisterny.
Na dvoch nadzemných podlažiach boli umiestnené reprezentačné a obytné miestnosti. Prístup k nim bol možný cez padací most. Strecha zakončená cimburím plnila obrannú funkciu. Priamo nad vchodom bola umiestnená machikolácia, z ktorej bolo možné liať vriacu vodu na ľudí obliehajúcich pevnosť.
Návšteva hradu v Kolossi
Pevnosť je prístupná verejnosti. Hoci jeho interiéry sú prázdne, možnosť prejsť sa po tak zachovalom objekte je skutočným zážitkom pre fanúšikov stredovekej obrany a obytnej architektúry.
Vo vnútri uvidíme: Freska zo 16. storočia zobrazujúca ukrižovanie Krista, starožitné krby, erby Louis de Magnac či vodné cisterny. Po prezretí izieb vyjdeme po schodoch na strechu, odkiaľ je nádherný výhľad na široké okolie. Keď stojíte pri machikolácii, je ľahké si predstaviť, ako by mohla vyzerať obrana počas obliehania.
Na východnej fasáde zámku sa zachovala mramorová doska so štyrmi vytesanými erbami: Cyperské kráľovstvo, Louis de Magnac a dvaja veľkí majstri maltézskeho rádu.
Na návštevu hradu nám stačí asi 30 minút. Okolo hradu zrúcaniny bývalého hradu, Trináste storočie predpoklady.
FOTKY: 1. Akvadukt Kolossi; 2. Ruiny cukrovaru v Kolossi.
Na východnej strane hradu sa nachádzajú ruiny dvoch stavieb, ktoré pravdepodobne už na začiatku existovali XIII storočia. Sú historickým cukrovarom s valenou klenbou a akvaduktom.
