Turistov, ktorí idú do reštaurácie v Taliansku prvýkrát, môžu prekvapiť niektoré charakteristické talianske zvyky. Počnúc rozdelením na prvý a druhý chod, cez poplatok za prestretie stola (tal. coperto), až po vyššie ceny v kaviarňach, ak kávu pijeme pohodlne pri stole namiesto státia.
V našom článku sme zhromaždili všetky druhy problémov, ktoré sme zažili v posledných rokoch cestovania v rôznych regiónoch Talianska. Dúfame, že vás náš článok vhodne pripraví na návštevu slnečného Talianska!
Reštaurácie, trattoria a ďalšie: kde budeme obedovať alebo večerať?
Typy talianskych reštaurácií
V Taliansku je už dlho jasné rozdelenie na oficiálne reštaurácie, pre menej formálne trattorias a na podávanie jednoduchších jedál osteria. Štvrtým obľúbeným typom stravovacích zariadení je pizzeria, miesto, ktoré sa zameriava na podávanie známeho okrúhleho koláča s polevou.
V čom sú tieto miesta iné? Predpokladom je, že reštauráciu obsluhujú bezchybne oblečení čašníci a na stoloch sú prestreté biele obrusy. Trattoria a osteria sú názvy menej oficiálnych podnikov s obyčajným obrusom alebo prestieraním na stole a často ich majiteľ alebo jeho rodina obsluhujú v obyčajnej zástere. V dobrej reštaurácii na nás bude čakať dlhý vínny lístok, o každom nám budú vedieť porozprávať čašníci. V trattorii sa nám môže stať, že nám majiteľ poradí tú najlepšiu sadu predkrmov a po skončení jedla nám dá domáci likér alebo domáci koláč (od neho alebo od mamy či otca - nejaký trattoria je riadená generáciami!).
A zatiaľ čo toto rozdelenie je zachované na miestach zameraných na Talianov, v turistických centrách miest a v mestách zameraných na turistov sa všetko pomiešalo. Agilnejší majitelia vycítili, že turisti vyhľadávajú menej oficiálne miesta, a tak svoje reštaurácie premenovali na trattoria. V dôsledku toho je ťažké nájsť skutočnú trattoriu s dušou v samom centre Benátok alebo Ríma. Ak také miesto chceme nájsť, budeme musieť ísť najčastejšie na stranu, kde jedia miestni.
Prvý a druhý chod – čo nájdeme v jedálnom lístku?
Jedlá na jedálnom lístku (vrátane Carty) sú zvyčajne rozdelené na občerstvenie (vrátane predjedla), prvý chod (primo piatto), hlavné jedlo (taliansky: secondo piatto), pizza (ak ju reštaurácia podáva) a dezerty (taliansky dezert). Z tohto pravidla však existujú výnimky. Niekedy sú oddelené cestoviny (vrátane cestovín), a inokedy môžeme naraziť na kartu s oddelením mäsitých jedál od plodov mora.
Občerstvenie v talianskych reštauráciách sa zvyčajne spája s regiónom, v ktorom sa nachádzame. Šunka a syr sú zvyčajne regionálne produkty, rovnako ako zelenina v rôznych formách (teplá, studená, marinovaná atď.). Je populárny takmer po celej krajine bruschetta, teda toast s paradajkou alebo niektorou z nátierok (napr. olivová pasta). Občerstvením môžu byť aj teplé jedlá (napríklad vyprážaný baklažán alebo chobotnica).
Ak máte obmedzený rozpočet, pred zadaním objednávky si pozorne skontrolujte ceny svojich predkrmov. Antipastos sú často drahšie ako prvý alebo dokonca druhý chod!Prvé jedlá, ktoré môžu prekvapiť turistov z Poľska, sú takmer vždy jedlá na báze cestovín a rezancov (cestoviny) alebo ryže (rizoto). Polievky nie sú v Taliansku veľmi obľúbené. Zaujímavé je, že prvé kurzy sú často väčší objem a náplň ako druhý.
Druhým chodom sú zvyčajne jedlá z rýb, morských plodov alebo mäsa. Tieto sa zvyčajne podávajú bez akýchkoľvek ozdôb ako sú šaláty, cestoviny či zemiaky tak obľúbené v Poľsku. Niekedy sú jedlá zdobené individuálnou zeleninou. Druhý chod je znamenitejší ako prvý - dobré reštaurácie s rybami a morskými plodmi vytvárajú sofistikované kompozície, v ktorých je umenie a chuť jedla hodnotnejšia ako jeho veľkosť.
Ceny prvého a druhého chodu sa od seba väčšinou veľmi nelíšia. Cestoviny vo všeobecnosti stoja približne 7-8 až 8-12 EUR, zatiaľ čo druhý chod stojí 10-12 až 15 EUR. Majme však na pamäti, že ceny toho najlepšieho mäsa či morských plodov sa môžu vyšplhať až na 20 €. Najlacnejším jedlom v Taliansku je pizza - jednoduchá margherita môže stáť len 4-5 €.
Úprimne, musíte to uznať objednanie prvého a druhého chodu nie je najlacnejšie. Málokedy si objednáme dve jedlá, no nie vždy ide o šetrenie, ale častejšie o to, že jedlá s cestovinou či rezancami vystačia na celé jedlo. Niekedy si objednáme druhý chod a obsluha nám vždy prinesie dva taniere a ďalšie dve sady príborov.
Nie vždy sa však naplníme prvým chodom. Niekedy v reštauráciách sú porcie prvého chodu dosť malé, kým v menej formálnych trattoriách sme dostávali porcie cestovín také veľké, že sme ich ťažko zjedli. Pred výberom miesta je najlepšie skontrolovať fotografiu jedla na jednej z webových stránok s recenziami reštaurácií alebo na mapách Google.
Čo by ste mali vedieť pred návštevou talianskej reštaurácie?
Otváracie hodiny, alebo prečo neobedujeme uprostred dňa
Takmer po celom Taliansku, s výnimkou najturistickejších oblastí a centier najväčších miest, sú reštaurácie otvorené dvakrát denne – prvýkrát v r. obed (pranzo) od cca od 11:00 do 13:00 (niekedy od 12:00 do 14:00) a druhýkrát ďalej večera (vrátane ceny) od 19:00 (niekedy 18:00) do 23:00.
Ak dostaneme hlad o 16:00 alebo 17:00, v mnohých mestách v Taliansku budeme musieť ísť do baru a rýchlo si kúpiť niečo na jedenie.Skôr opísané jedlo je zvyčajne ľahšie a reštaurácie vtedy nepodávajú celé menu. Veľmi často sa stáva, že pizza sa podáva len na večeru (pokiaľ nenavštívime typickú pizzeriu).
Voda
Pravdepodobne prvá otázka čašníka po obsadení stola bude o voda (talianska acqua). Talianske reštaurácie zvyčajne ponúkajú balenú vodu za poplatok. Môžeme si vybrať neperlivú vodu (incl.naturale) alebo perlivú vodu (t.j. frizzante alebo gassata), ktoré nás zvyčajne budú stáť od 1,50 € až 3 €.
Za dlhé roky cestovania po Taliansku sme zažili podávanie vody z vodovodu len párkrát.
Domáce víno - spôsob, ako ušetriť peniaze
V drvivej väčšine prevádzok sa okrem fľaškových značkových vín nachádzajú aj tzv domáce vína (taliansky: vino della casa)ktoré sú určite lacnejšie. Nie je to najlepšia voľba pre gurmánov vína, ale všetci ostatní by mali byť spokojní.
Domáce vína sa podávajú v pohároch alebo karafách (zvyčajne pollitrové alebo litrové). Pri dopyte na domáce víno si môžeme vybrať biele víno (taliansky: bianco) alebo červená (vrátane rosso). Zvyčajne zaplatíme za pohár domáceho vína z 1 až 2 €a na pollitrový karafa 3-4€. Domáce víno vo vínnej karte nenájdete, no bude k dispozícii takmer vždy – najmä v tratóriách.
Poplatok za obal, teda coperto
Takmer v každej reštaurácii a trattorii v Taliansku sa platí príplatok (okrem Ríma a regiónu Lazio) pre každého hosťa. Tento poplatok sa nazýva coperto, čo môžeme preložiť ako krytie. Jeho výška môže byť od 1 € až 5 €ale vyššie 2-2,5€ budeme platiť v najturistickejších oblastiach.
Viac o coperte a tipoch sme písali v článku: Coperto v Taliansku – čo to je a koľko to stojí?
Miestne jedlo
Pred príchodom do Talianska sa oplatí zoznámiť sa s miestnymi jedlami (pre navštívený región) a nenechať sa ovplyvniť talianskymi jedlami obľúbenými v Poľsku, ako sú špagety s paradajkovou omáčkou. Miesta, kde sa podávajú jedlá známe z popkultúry, sú väčšinou zamerané na turistov a ich jedlá majú len málo spoločného so skutočnou miestnou kuchyňou.
Napríklad v kampaň obľúbené sú pečené rezance (gnocchi) s paradajkovou omáčkou a mozzarellou (gnocchi alla sorrentina, nazývané aj gnocchi alla mamma) a v r. Ligúria cestoviny podávané s miestnym pestom alla genovese. Keď si prečítame viac o kuchyni navštíveného regiónu, budeme mať istotu, že namiesto jedla zameraného na turistov zjeme niečo tradičné a pripravené z miestnych produktov.
Ďalšie tipy
- pre čitateľov pri návšteve poľského mora to nebude šok, ale cena za grilovanú rybu sa niekedy udáva za 100 gramov, nie za celé jedlo; oplatí sa skontrolovať, aká je plánovaná hmotnosť, aby vás neprekvapil obrovský účet,
- pred najlepšie hodnotenými miestami sa môžu vytvárať dlhé rady; je dobré si skontrolovať, či miesto, ktoré sme si vybrali náhodou, neponúka jednoduchú online rezerváciu stola. Niekedy môžeme prísť aj skôr a pokúsime sa rezervovať miesto. Bohužiaľ, v niektorých priestoroch je možná len telefonická rezervácia.
- oplatí sa naučiť niekoľko základných talianskych fráz, vďaka ktorým bude návšteva priestorov (najmä vzdialenejších od turistického centra) menej stresujúca.
Pasce na turistov
Bohužiaľ, turistické oblasti v talianskych mestách sú plné nástrah. Najbezpečnejšie je nájsť miesto zamerané na miestnych obyvateľov a ďalej od turistického centra, ale z logistických dôvodov to nie je vždy možné.
Jedným z našich najdôležitejších pravidiel je preskočiť dva typy reštaurácií: tie, ktoré ponúkajú turistické menu a tie, ktoré majú na jedálnom lístku obrázky jedál. Okamžite vidíte, že ide o miesta orientované na turistov, nie miestnych, takže buď budú predražené ceny, alebo jedlá, ktoré s miestnou kuchyňou nemajú veľa spoločného.
-
dobré je vyhýbať sa aj reštauráciám, do ktorých šibači volajú - ťažko si vieme predstaviť trattoriu s tradíciou, ktorá si musí takto získavať zákazníkov - veď tieto priestory sú každý večer zaplnené až po okraj!
-
je lepšie vyhnúť sa priestorom v najturistickejších oblastiach mesta; Taliani tam obedujú len zriedka, takže jedlá sú prispôsobené turistom a chýba im autentickosť,
-
ak sa rozhodneme kúpiť si miesto na turistickom mieste, mali by sme si pozorne preštudovať kartu - na takýchto miestach sa stáva, že okrem poplatku za prestretie stola (ktorý môže byť párny 4-5€) k účtu sa pripočítava aj servisný poplatok (vrátane servisu) vo výške 20 % (alebo viac) z celkového účtu (my sami sme sa nikdy nestretli so servisným poplatkom mimo turistických miest),
-
na miestach zameraných na turistov by sme sa nikdy nemali spoliehať len na slovné odporúčania čašníka, najmä v prípade vín a morských plodov, t.j. bez potvrdenia presnej ceny objednaného produktu; pravidelne sa na webe objavujú články o turistoch v Benátkach, ktorí dostali účet vo výške niekoľko stoviek eur.
Bary a cukrárne: kde môžeme piť kávu a jesť sladké raňajky?
Mnoho Talianov začína svoj deň kávou a sladkou roládou / koláčikom, ku ktorému chodia: bar (vrátane baru), kaviareň (taliansky: caffè) alebo cukrovinky (vrátane pasticceria). Medzi barom a kaviarňou nie sú veľké rozdiely, aj keď niekedy sa v baroch podáva aj bežné jedlo a pivo.
Akú kávu budeme piť v Taliansku?
- espresso - malá, silná a čierna káva s pohárom vody,
- cappuccino - kombinácia espressa, horúceho mlieka a napeneného mlieka,
- caffè latte - podobne ako cappuccino, ale s väčším množstvom horúceho mlieka a určite menej peny,
- latte macchiato - takzvaný zafarbené mlieko, teda horúce mlieko s menším množstvom espressa.
V Taliansku prakticky v každej cukrárni si budeme môcť vypiť kávu a zjesť koláč. Kávu môžeme piť v stoji (v taliančine sa tomu hovorí al banco, teda pri pokladni) alebo si sadnite za stôl (vrátane tavola). Pri objednávke kávy dostaneme takmer vždy pohár vody. Výnimkou môže byť káva s mliekom, teda cappuccino alebo caffè latte.
Fanúšikov čaju však musíme znepokojovať – tento nie je v Taliansku veľmi populárny. Niekedy ju nedostaneme vôbec a inokedy môže byť až dvakrát drahšia ako káva!
Pohodlie alebo nižšia cena?Vo väčšine talianskych kaviarní je nižšia cena za pitie kávy (a jedenie koláčika) pri pulte a vstávanie ako pri sedení za stolom.
Oplatí sa pripomenúť, ak nám nezáleží na pohodlí – usadením si zvýšime účet o niekoľko desiatok percent. Čo stojí za zmienku, na rozdiel od reštaurácií a coperta tento príplatok nie je fixnou sumou a častejšie sú jednotkové ceny každého produktu vyššie (zvyčajne 1 € za kávu a nápoje a 2 € za sušienky).
Ceny uvádzané pri pulte sa takmer vždy vzťahujú na spotrebu stojace, prípadne existujú dva stĺpce: cena pri pulte (banco) a cena pri stole (tavolo). Ak sa nás čašník alebo zamestnanec opýta, či chceme jesť pri stole, a pre túto možnosť neexistujú samostatné ceny, oplatí sa najskôr požiadať o kartu.
Ak chceme piť kávu v stoji alebo si kúpiť niektorý z koláčikov, tak najprv hľadajme samostatnú pokladňu. Proces objednávania v baroch a kaviarňach je veľmi často taký, že najskôr pristúpime k neznámej pokladni, zaplatíme tam a potom si vyzdvihneme kávu a sušienky s účtom. Mnoho nič netušiacich turistov čaká v rade pri prepážke, aby boli odbavení s potvrdením na konci (alebo presnejšie povedané, sú prepustení z dôvodu chýbajúceho potvrdenia!).
Naozaj sa káva s mliekom podáva len na raňajky?
Medzi informáciami v turistických sprievodcoch nájdete upozornenie, že v popoludňajších hodinách nebudeme môcť piť kávu s mliekom (caffè latte alebo cappucino). Nie je to úplne správna informácia. Je pravda, že Taliani pijú kávu s mliekom hlavne na raňajky, ktorú jedia na sladko. Mnohí z nich ho nepijú ani po výdatnejších jedlách.
Niet sa však čomu čudovať – veď kto z nás pije horúce mlieko hneď po zjedení cestovín s omáčkou či morskými plodmi? Ak si však hneď po obede objednáme mliečnu kávu, sotva nás niekde obslúžia. Čašník sa na nás nanajvýš pozrie súcitnými očami a predstaví si, aké reakcie sa čoskoro odohrajú v našom žalúdku…
Panini alebo talianske sendviče - pravdepodobne najlepší nápad na nesladké raňajky
Malým tajomstvom Talianska, o ktorom mnohí návštevníci väčšinou nevedia, sú miestne chlebíčky panini (tiež známe ako panino). Lahodné a lokálne suroviny, chutná roláda a čerstvá zelenina – na začiatku dňa je ťažké nájsť výživnejšie jedlo.
Bežné zložky talianskych panini sú: mortadella, parmská šunka (tal. Prosciutto di Parma), mozzarella (fior di latte), syr provolone (alebo podobný v závislosti od regiónu) a pečené prasiatko (tal. porchetta). Plus olivy alebo paradajky. Niekedy sa polieva olivovým olejom, olivovým olejom alebo pesto omáčkou. Po zjedení takéhoto chlebíku môžeme byť niekoľko nasledujúcich hodín spokojní.
Pozoruhodná zložka je spalciatellaktorú si mnohí čitatelia budú spájať skôr s chuťou zmrzliny. Stracciatella je zmiešaná smotana s nasekanou mozzarellou a celé to má konzistenciu tvarohu so smotanou. Je to dobrá voľba pre tých, ktorí uprednostňujú mokré sendviče pred suchými. Tým skôr, že v talianskych paninis nenájdete maslo.
Kde jesť panini? Napríklad v priestoroch, ktoré sa špecializujú len na sendviče (vrátane Paninoteca). Keď ste v Ríme, nezabudnite sa pozrieť Pane e Salamektorá premenila podávanie sendvičov na kulinárske umenie. Často dostávame sendviče na potravinárskych veľtrhoch - niekedy to robia niektoré stánky. Niektoré regióny, ako napríklad Toskánsko a Emilia-Romagna, sú známe množstvom mäsa a syrov a sendviče sú jedným z najlepších spôsobov, ako ich ochutnať.
Panini priamo z obchodu alebo supermarketuAk si chcete dať lahodný sendvič, nemusíte chodiť do priestorov a priplácať si za pokrievku či obsluhu, nieto ešte kupovať suroviny a pripravovať si ich doma. V mnohých malých obchodoch s potravinami, ale aj vo veľkých supermarketoch ako Carrefour alebo Decò môžeme požiadať zamestnanca pri pulte s údeninami a syrom, aby nám urobil sendvič.
Takto väčšinou platíme len za odvážené produkty použité pri jeho príprave. V závislosti od surovín sme v obchode zaplatili za jeden chlebíček od 2 € (chlebíček so šunkou a miestnym syrom) do 5 € (na výrobu dvoch chlebíkov bolo použité celé balenie syra fior di latte).
Hlavný rozdiel medzi malými obchodmi a supermarketmi je v tom, že v malom obchode si stačí vypýtať sendvič a vybrať si ingrediencie (prípadne požiadať o odporúčania), kým v supermarkete si najskôr musíme vybrať a priniesť rolku, v ktorej zamestnanec nám sendvič pripraví. Nevýhodou supermarketov v porovnaní s malými obchodmi je výber chleba - často sú k dispozícii len dosť tvrdé balené rožky, pričom v malom obchode zoženieme chrumkavú a mäkkú roládu, ktorá sa lepšie hodí k panini.
Ak si na sendvič vyberieme balený výrobok, napríklad syr mozzarella, možno na jeho prípravu použiť celé balenie. V tomto prípade nemusia byť konečné náklady najnižšie. Ak chceme čo najnižšiu cenu, mali by sme na sendvič zvoliť krájateľné výrobky.Kúsky pizze a iné rýchle jedlá. Kde budeme niečo jesť na úteku?
Taliansko je známe pouličným jedlom. A nie z ohrievaných, balených produktov, ale z chutných (hoci vysokokalorických) jedál vyrobených priamo na mieste. Rýchle jedlá sú podávané v baroch, lahôdkach (vrátane Rosticceria) a z mobilných stánkov umiestnených priamo na ulici.
Najobľúbenejšie z občerstvenia je pizza podávaná v kúskoch (taliansky: pizza al taglio). Toto jedlo môže mať niekoľko úskalí. V prvom rade si na mnohých miestach ukážeme, koľko má zamestnanec ukrojiť a podľa váhy platíme neskôr. Je potrebné pripomenúť, že ceny sú takmer vždy uvedené za 100 gramov produktu. Ak si vyberieme veľký plátok ťažkej pizze (napr. pizza s omáčkou carbonara), môžeme za ňu zaplatiť viac ako za celú pizzu v pizzerii!
Oplatí sa hľadať aj miesta, kam prichádza veľa ľudí a kde sa každú chvíľu hlásia nové plechy. V tomto prípade máme záruku, že pizza je čerstvá. Pozor! Aj keď sa vrch pizze objavil o chvíľu skôr, pravdepodobne sa u nás bude opäť ohrievať…
Ak sa vyberieme do baru, kde je pizza prílohou, môžeme nájsť zohriaty, niekoľkohodinový koláč s mizernou chuťou.
Kde je najlepšie pouličné jedlo? Naše vyhľadávanie začíname na hlavnom trhu. Často tu nájdeme stánok alebo celé miesto, kde stolujú aj miestni obchodníci, takže o čerstvosť produktov by sme sa nemali báť. Na takýchto miestach je najväčší výber ráno.
Druhým bodom sú ulice či námestia s množstvom barov, kde miestni trávia večery. Takéto miesta sú však otvorené aj neskôr.
Mali by sme pamätať aj na to, že pre každý región sú charakteristické iné jedlá, tzv pouličná kuchyňa. V Ríme kraľuje pizza al taglio, na Sicílii a v Kalábrii arancini (vyprážaná ryžová guľa s mäsom) a v Kampánii vedierko (cuoppo) s vyprážanými morskými plodmi alebo inými produktmi.
Aperitivo, popoludňajšia prestávka na pitie
Aperitivo (poľský aperitív) Ide o rýchly drink vypitý s priateľmi či rodinou, na ktorý Taliani chodia krátko po skončení práce, no pred hlavným jedlom. Počas tejto doby sa rozprávajú, vychutnávajú si niektorý z obľúbených nápojov (napr. Aperol Spritz, Negroni) alebo likéry (napr. Aperol a Campari) a jedia drobné občerstvenie ako olivy, arašidy či spomínanú bruschettu. Tieto pochutiny sa zvyčajne podávajú za cenu alkoholu.
Keď si objednáme nápoj Aperol Spritz, takmer vždy dostaneme niečo na jedenie: arašidy, olivy, hranolky a niekedy aj toasty. Sú v cene a nemusíme za ne doplácať.
Na začiatku bolo hlavným účelom aperitívu povzbudiť chuť do jedla. História aperitiva siaha až do svojho zlomového bodu Osemnáste a devätnáste storočie. Vtedy sa konzumovali najmä likéry, medzi nimi aj obľúbený vermút, čo je zmes vína a byliniek. Aktuálny aperitív je však niečo viac – šanca stretnúť sa, porozprávať sa a oddýchnuť si po útrapách dňa. Vidno to napríklad na výbere nápojov – väčšina ľudí volí nápoje namiesto tradičných, čistých likérov. Tradícia aperitívu tak plynulo prešla od stimulovania chuti do jedla k spoločenským funkciám.
Hlavným mestom talianskeho aperitiva je Miláno, kde sa aperitív stal neoddeliteľnou súčasťou každodenného života jeho obyvateľov. Viac o tomto fenoméne sme písali v článku Milan aperitivo: čo to je a čím sa líši od zvyšku Talianska?