Reichstag v Berlíne: prehliadka a vstup do dómu

Monumentálna budova Reichstagu je dnes sídlom druhej komory nemeckého parlamentu. Je tiež svedkom ťažšej histórie krajiny a dôležitým bodom na turistickej mape Berlína, ktorý denne navštevujú davy návštevníkov.

Reichstag: stručná história budovy

História Ríšskeho snemu, hoci je krátka, je plná dramatických udalostí. Nižšie v krátkosti predstavíme históriu budovy vo forme kalendára s najdôležitejšími udalosťami.

1871 - Po zjednotení Nemecka poslanci vyjadrujú vôľu postaviť novú budovu, v ktorej by sa mohli ubytovať (doteraz využívaný zámok Schwerin sa ukazuje ako príliš malý).
1881 - Kúpil sa pozemok v Berlíne, ktorý patrí rodine Raczyńských.
1884 - Po položení základného kameňa súťaž vyhrá návrh Paula Wallota.
1918 - Z balkóna budovy sa hlási začiatok Nemeckej republiky (koniec ríše).
27.2.1933 - Vypukol požiar Reichstagu. Kupola a plenárna sála sú zničené. Adolf Hitler obviňuje nemeckých komunistov z podpaľačstva. Po týchto udalostiach nacisti získali plnú moc.
mája 1945 - Dobytie Berlína Červenou armádou. 2. mája vznikla slávna fotografia „Vlajka nad Ríšskym snemom“ (scéna bola zinscenovaná a fotografia bola vyretušovaná).
1961-1973 - Rekonštrukcia zničenej pamiatky v podobe blízkej tej historickej.
1995 - Umelci "Christo" vyrábajú slávny "obal" Reichstagu.
1995-1999 - Rekonštrukcia pamätníka, výstavba novej kupoly.

Architektúra

Budova Ríšskeho snemu reprezentuje historický štýl (spája v sebe prvky neorenesancie a neobaroka). Projekt bol súčasníkmi prijímaný rôzne – jedným z jeho silných odporcov bol medzi inými cisár Viliam II (zavolal ho opicu). O nič lepšie sa k stavbe vyjadrili konzervatívni architekti, ktorým sa nepáčili moderné riešenia. Podobne reagovali aj mladí umelci, ktorí historizujúcu fasádu považovali za znak zaostalosti. Napriek týmto nepriazniam bola stavba o rok hotová 1894a náklady sa rovnajú 24 miliónov známky boli kryté francúzskymi vojnovými príspevkami. Bola postavená poschodová budova s veľkou kupolou.

Nad fasádou medzi nárožnými vežami sú plastiky, ktoré sú alegóriami celej nemeckej spoločnosti. Sú to (v poradí od severozápadu k juhozápadu): obchod, ťažký priemysel, ľahký priemysel, elektrotechnika, školstvo, veda, umenie, literatúra, armáda, námorníctvo, právo, vláda, poľnohospodárstvo, šľachtenie, pestovanie a … Pivovarníctvo.

V štíte vidíme znázorňujúci basreliéf Germania. V centrálnej časti je umiestnený erb s nemeckou orlicou a dvoma bojovníkmi po stranách. Na ľavej a pravej strane reliéfu sú znázornené alegórie dvoch hraničných riek vtedajšieho Nemecka, teda Rýna a Visly! Nižšie môžeme vidieť nápis: DEM DEUTSCHEN VOLKE to jest "Pre nemecký ľud". Podľa niektorých zdrojov bol cisár proti takémuto nápisu, ale nakoniec nechal rozhodnutie špeciálnej komisie. Nápis sa objavil až o rok 1916 - na jeho vytvorenie boli roztavené dve delá ukoristené počas napoleonských vojen.

Za pozornosť stoja balkóny Reichstagu (občas sa tam v dôležitých chvíľach objavia nemeckí politici). Pravdepodobne práve na jednom z nich w 1945 Poľská vlajka. Poliaci, ktorí dobyli Berlín, chceli vyvesiť bielo-červenú vlajku na strechu, ale tento nápad bol opustený pre strach z ostreľovačov (podľa inej verzie to sovietski vojaci nedovolili). V povojnovom období existovalo neformálne hľadisko, z ktorého sa dalo pozerať na Berlínsky múr.

Nová kupola - symbol znovuzjednoteného Nemecka

Asi tucet rokov po skončení druhej svetovej vojny bola budova parlamentu prestavaná, aj keď bez kupoly, aby sa mohla využívať ako konferenčné centrum. Po zjednotení Nemecka bolo rozhodnuté presunúť hlavné mesto z Bonnu na západe späť do Berlína. Čoskoro potom orgány spojeného štátu vyhlásili súťaž na rekonštrukciu historickej budovy parlamentu, ktorej víťazom sa stal britský architekt. Norman Foster.

Prvé Fosterove vízie však nezískali uznanie a boli vnímané ako príliš drahé na realizáciu. Nakoniec došlo ku kompromisu – historický tvar parlamentu bol ponechaný a zakrytý obrovskou sklenenou kupolou s točitým schodiskom uprostred, ktoré vedie na jeho vrchol. Rekonštrukcia bola ukončená v r 1999.

Sklenená kupola Reichstagu, hoci bola spočiatku kontroverzná, sa stala jedným z najväčších symbolov nemeckého hlavného mesta. Má aj praktické uplatnenie – dovnútra sa vďaka nemu dostane viac prirodzeného svetla, čím sa znižuje uhlíková stopa a pozitívne ovplyvňuje klíma.

Návšteva Reichstagu v Berlíne

Budova Reichstagu je už nejaký čas sprístupnená verejnosti (v niekoľkých rôznych variantoch). Najobľúbenejšia je možnosť výstupu na strechu a známu kupolu, odkiaľ môžeme obdivovať okolité budovy, no nechýbajú ani dlhšie prehliadky so sprievodcom či dokonca možnosť zúčastniť sa zasadnutia nemeckého parlamentu.

Vstup na strechu a kupolu

Návšteva kupoly a chôdza po streche sú organizované v skupinách, ktoré sú povolené každú štvrťhodinu. Vchod je zadarmo, ale musíme urobiť rezerváciu vopred na konkrétny deň a čas. Najlepšie je to urobiť online na tejto webovej stránke.

Alternatívou je vyzdvihnúť si lístok v informačnom centre, ktoré sa nachádza hneď vedľa parlamentu (na Scheidemannstraße), no v tomto prípade musíme počítať s tromi vecami: rezervujeme si aspoň dve hodiny vopred, v letnej sezóne lístok fronta môže byť veľmi dlhá a pri veľkom záujme môže jednoducho dôjsť k vyčerpaniu miest. V informačnom centre urobíme rezervácie len na najbližšie tri dni, vrátane aktuálneho dňa.

Počas návštevy dostaneme audiosprievodcu v poľštine s nahrávkou cca Dvadsať minút.

Kupola a strecha sú otvorené denne od 8:00 do polnoci (posledný vstup o 21:45). (k 10. júlu 2022)

Výlety so sprievodcom

Ďalším spôsobom, ako navštíviť Reichstag, je ísť na jeden z niekoľkých, ktorý trvá cca 90 minút zadarmo komentované prehliadky, počas ktorých sa dozvieme viac o histórii a architektúre budovy, ako aj o pravidlách fungovania nemeckého parlamentu. Na konci každej prehliadky môžu účastníci ísť do dómu.