Srokowo je to malá obec, ktorá sa spolu s rovnomennou okolitou gminou môže pochváliť viacerými pamiatkami hodnými pozornosti.
Obec Srokowo nepatrí medzi najnavštevovanejšie miesta na Mazuroch. V jeho hraniciach tiež nenájdeme najobľúbenejšie atrakcie regiónu. Ak nám však záleží na niečom mimo turistických trás alebo sa nachádzame len v okolí, oplatí sa stráviť časť dňa spoznávaním tejto oblasti.
Srokowo: radnica, historická sýpka a gotický kostol sv. Kríža
Súčasné Srokowo (dole 1950 volal Unášanie) je malá a trochu ospalá dedinka s bohatou históriou. Poloha mesta (prijímanie mestských práv) sa uskutočnilo 4. júla 1405 z iniciatívy veľmajstra Rádu nemeckých rytierov Konrad von Jungingen. Počas nasledujúcich dva a pol storočia sa Srokowo postupne rozvíjalo. IN 1657 do mesta a okolitých dedín vpadli tatárske vojská, ktoré ako odvetu za podporu švédskeho vojska vypálili všetky pruské osady, s ktorými sa na svojej ceste stretli.
K definitívnej degradácii mesta došlo v prvom polroku Z dvadsiateho storočia. Počas oboch svetových vojen bola väčšina budov, vrátane historických nájomných domov s arkádami, nenávratne stratená. Po vojne bolo Srokowo degradované zo štatútu mesta a v r 1950 svoj súčasný názov dostal podľa zemepisnej časti Stanisław Srokowski. Zopár stôp jeho bývalej slávy sa však zachovalo až do našich čias.
Pýcha a výkladná skriňa Srokówa je postavená v rokoch 1772-1775 radnica, ktorá nahradila budovu od začiatku vypálenú Tatármi XVII storočia. Pýchou budovy je drevená hodinová veža, ktorá bola pristavaná v r 1817. Na južnej stene budovy je kartuša s erbom kurfirsta Ján Zygmunt. Na priečelí radnice bola zavesená aj pamätná tabuľa Stanisława Srokowského.
V susedstve radnice sa nachádza historická budova Hrazdený sklad z 18. storočia.
Okolie radnice zdobia dva pamätné duby (predtým boli tri). Prvý z nich bol vysadený na oslavu vzniku Nemeckej ríše 18. januára 1871. Druhý, krátko nato, pri príležitosti skončenia francúzsko-pruskej vojny, a posledný v r. 1888.
Keď sa trochu vzdialime od radničného námestia, dostaneme sa na gotické Kostol svätého Kríža od začiatku XV storočia. Ide o jednoloďovú stavbu, ktorá bola v priebehu storočí niekoľkokrát prestavaná.
Ak sa nám podarí vojsť dovnútra (a nielen nakuknúť cez mriežku), oplatí sa venovať chvíľu pozornosti 1824 hlavný oltár projektu Wilhelm Biereichel od Reszela (ktorého diela uvidíme okrem iného v kostole sv. Petra a Pavla v jeho rodnom meste, viac: Reszel: zámok, zaujímavosti, pamiatky. Čo navštíviť a vidieť?). Sochár umiestnil drevené gotické figúrky z r XV storočia.
Evanjelický augsburský kostol v Srokówe
Kúsok od centra Srokówa na ulici Łąkowa stojí Evanjelická-augsburská cirkev S 1937. Zaujímavosťou je, že pred vojnou chrám využívali katolíci a po vojne prešiel do rúk evanjelikov.
Stavba bola postavená z charakteristických žulových balvanov a tehál. Projektanti chrámu nápadne čerpali z románskej architektúry.
Bohužiaľ, chrám je zvyčajne uzavretý štyrmi spúšťami. Platí to aj o bráne vedúcej do okolia kostola, vďaka ktorej je najlepší výhľad zakrytý stromami.
Ruiny Bismarckovej veže na Diabla Góra
Kúsok na východ od Srokówa nájdeme malý kopec tzv Čertova hora. Na jeho zalesnenom vrchole sa nachádzajú ruiny Bismarckovej vežektorý v 1902 postavený na počesť nemeckého kancelára. V časoch najväčšej slávy mala budova vyhliadkovú plošinu s výhľadom na široké okolie.
Dostať sa na vežu by nemal byť problém. Prístup je chúlostivý a značky nám ukážu smer. Prechádzka z parkoviska (súradnice: 54.2141, 21.5398) k veži nám zaberie doslova minúty.
Najbližšie okolie veže vďaka lesnatosti neponúka žiadne zvláštne výhľady. Ak sa však priblížime k západnému okraju lesa, naskytne sa nám príjemná panoráma Srokówa.
Zvonica v Kosakowe
Niečo vyše štyroch kilometrov západne od Srokówa leží trochu idylická dedinka Kosakowo. Jeho punc stojí na súkromnom pozemku Drevená zvonica zo 17. storočia.
IN vnútri je uložený vyše 500-ročný zvonktorého história sa natrvalo spája s históriou osady, ako hovorí miestna legenda.
Slovom na úvod – obec Kosakowo bola založená v r 1387. Mal faru a drevený kostol. Nanešťastie pre obyvateľov sa ich osada ocitla na trase tatárskeho vojska, ktoré v r 1657 zničili všetko, čo im stálo v ceste. Tatári vypálili všetky budovy v Kosakowe vrátane dreveného kostola. Kostolný zvon našťastie inváziu prežil.
Obyvatelia sa rozhodli kostol neprestavať. Nevedeli však, čo so zvončekom. Ujal sa nápad preniesť ho na faru v Srokówe, kde prebiehala výstavba novej zvonice.
A v tomto momente sa príbeh začína červenať. Podľa miestnych zdrojov mali obyvatelia prijať Máriu, ktorá im kategoricky zakázala nosiť zvon. Nakoniec ju neposlúchli a čoskoro ho dopravili do susedného mesta.
V tú istú noc sa zvon za záhadných okolností vrátil do Kosakowa. Obyvatelia ho našli ráno na ruinách kostola. Aby to bolo ešte záhadnejšie, v tú istú noc bol zabitý pracovník zodpovedný za zavesenie zvonu a zvonica v Srokówe sa mala zrútiť.
Obyvatelia Kosakowa vystrašení celou situáciou postavili novú zvonicu, v ktorej zvon visí dodnes.
Bez ohľadu na to, či tomuto príbehu veríme alebo nie, stojí za to navštíviť Kosakowo a vidieť vysokú drevenú stavbu. Za zmienku stojí, že zvonica je celá z dreva – to platí aj pre skrutky a iné vnútorné spoje.
Ak budeme mať šťastie, nájdeme strážcu pamätníka, ktorý nám môže ukázať vnútro veže a porozprávať nám príbehy o tejto oblasti.
Vedľa zvonice sa nachádza historická žulový krstiteľnica. Tu a tam možno nájsť informáciu, že sa ním krstili pohanskí obyvatelia Pruska, no v zdrojových dokumentoch sa nenašlo potvrdenie tejto skutočnosti.
Palác v Jeglawkách
Palác v Jegławkách je príkladom úspešnej revitalizácie šľachtického paláca ležiaceho v hraniciach nemeckého štátu pred 2. svetovou vojnou.
Stavba bola postavená v r 1848 z kombinácie anglickej gotiky s prvkami talianskych viliek. Palác sa vyznačuje dvoma štvorbokými vežami zakončenými cimburím.
Objekt v súčasnosti nie je prístupný verejnosti (od roku 2022) a môžeme ho vidieť len z diaľky. Vlastníkom areálu je štátny poľnohospodársky podnik, ktorý sa mu na základe archívnej dokumentácie snaží prinavrátiť zašlú slávu.
Tu stojí za zmienku, že v Jegławkách sa narodil nemecký spisovateľ Arno Surminskiktorý sa vo svojej práci venuje témam predvojnového Východného Pruska.
Palác v Skandławki
Opakom v predchádzajúcom bode rezidencie je neskoroklasicistický palác v Skandławkách, ktorý bol počas našej návštevy v letnej sezóne 2022 v zlom stave. Ošarpané múry, rozbité okná a zarastený areál pôsobí, akoby mal areál zdieľať osud ďalších stratených pamiatok v regióne.
Zaujímavosťou je, že komplex paláca bolo/je možné kúpiť - cena je niečo cez milión zlotých. Dúfame, že zariadenie čoskoro nájde kupca, ktorý mu prinavráti zašlú slávu.
