Cukrové chrobáky sú vtáky z čeľade holubov, vyznačujúce sa pastelovo sivým perím a čierno-bielym pruhom na zátylku. Prirodzene sa vyskytovali v Afrike a na Arabskom polostrove, no boli zavlečené aj na iných miestach na Zemi a dnes ich možno vidieť okrem iného aj v Poľsku.
1. Cukry sa síce u nás vyskytujú, no nie sú zaradené do národného vtáctva. To znamená, že ornitológovia potvrdili ich výskyt v Poľsku, no nie sú to typické vtáky pre túto oblasť.
2. Cukrové dúhovky, podobne ako ich nohy, majú tmavočervenú farbu a okolo očí majú biely krúžok.
3. U mladých cukrov sú oči žltohnedej farby a časom len stmavnú a vtáky vďačia za svoje meno zvukom, ktoré sa podobajú na prvé dve slabiky ich mien.
4. Cukry vo svojom prirodzenom prostredí milujú byť obklopené suchými kríkmi hlohu a akácie. Vždy sa však postarajú o to, aby sa v blízkosti nachádzal zdroj vody.
5. Cukry sa živia hmyzom, slimákmi, bobuľami, semenami a obilninami.
6. Obdobie párenia cukru je veľkolepá a elegantná show. Samec hlasno zakuká a potom sa samičke hlboko ukloní, pričom sa zobákom takmer dotkne zeme. Jeho perie potom tvorí nafúknutý golier okolo hlavy. Potom samec predvedie ukážkový let a kĺzanie, pri ktorom hlasno máva krídlami.
7. Cukrovarníci stavajú hniezda z vetvičiek, ktoré naaranžujú do korún stromov alebo na okenné parapety a rímsy budov. Veľmi rýchlo si zvyknú aj na balkóny a parapety, kde ich kŕmia ľudia.
8. Samice znášajú dve vajcia, dlhé dva centimetre. Najčastejšie sa jedno z vajec znáša večer a druhé sa znáša na druhý deň ráno.
9. Mláďatá sú po vyliahnutí úplne bezbranné a odkázané na svojich rodičov a po dvoch týždňoch sa už môžu pochváliť perím. Trvá však tri-štyri týždne, kým sa úplne osamostatnia.
10. Cukry milujú chovatelia pre ich pokojnú a spoločenskú povahu. Nie sú ani náročné, keďže jedia rôzne druhy potravy, a preto sú často vyberané na začiatku dobrodružstva s chovom.