Pestovanie dieťaťa so zvieratkom robí batoľa empatickejšie a učí sa byť zodpovedné za druhú bytosť. Deti si väčšinou pýtajú psov alebo mačky alebo menšie zvieratká ako zajačiky, škrečky, morčatá a iné.
Na starostlivosť o obojživelníky sa musíte pripraviť a získať príslušné znalosti. Pre chov obojživelníka je potrebné terárium. Za príplatok môžete automatizovať niektoré funkcie, ako je striekanie vody, zapínanie alebo vypínanie svetiel. Pre obojživelníky nie je kŕmenie problémom, pretože sa zriedka vyžaduje denne. Kŕmenie potravy raz alebo dvakrát týždenne stačí na uspokojenie potrieb väčšiny druhov. Pre menšie druhy nie je potrebné čistiť bioaktívnu nádrž.
Čistite ho denne a je potrebné ho veľmi dôkladne vyčistiť, keď je v typickej chovnej nádrži vysoká hustota zvierat. Väčšina žiab vydáva hlasné zvuky väčšinou uprostred noci. Ďalšou nevýhodou je potreba kŕmiť obojživelníky živým hmyzom.
Obojživelníky, ktoré si do domácností často vyberáme, sú žaby, ktoré môžu mať veľkosť nechtu alebo niekoľko centimetrov vysoké obry. Žaby sú dosť aktívne a nenásytné a majú rýchly metabolizmus, vďaka čomu sú veľmi špinavé. Menšie druhy žiab reagujú na človeka spravidla panikou, väčšie druhy si na človeka zvykajú. Zvyčajne žaby vydávajú zvuky priamo z hororových filmov. Žaby môžu byť farebné a bizarné, ale môžu dosiahnuť aj obrovské veľkosti. Samozrejme, sú druhy, ktoré sú menej náročné a nevydávajú hlasné zvuky. Ich chov si však stále vyžaduje rozsiahle znalosti.
Mali by ste si pozorne prečítať požiadavky každého zvieraťa a pamätať na to, že zviera cíti a treba sa oň správne starať. S batoľatami bude získanie detí dosť ťažké. Len tínedžer, pre ktorého sa takýto chov stane vášňou, môže ponúknuť zvieraťu vhodné podmienky na chov. Menšie deti majú tendenciu chcieť zvieratko, ktoré sa dá objať alebo pohladkať a neutečie, keď ho uvidia. Pozorovanie obojživelníka v teráriu omrzí menšie deti, ktoré sú od prírody mobilné a chcú spoznávať svoje okolie.