Keď sme začali plánovať cestu do Milanv mojej hlave od začiatku Katedrála Duomo ak Hrad Sforza prvé miesto obsadil štadión San Siro, kde hrajú svoje zápasy dva kluby - AC Miláno a Inter.
Dnes sú oba tímy skôr priemernými hráčmi, no za mojej mladosti to boli jedny z najlepších tímov v Európe, ktorým sa darilo aj v talianskom séria A a európske Liga majstrov.
Štadión San Siro je možné navštíviť od pondelka do piatku od 9:30 do 18:00 (prípadne okrem dní zápasu).
Dostať sa na štadión nie je zložité, najlepšie je využiť linku metra M1 a vystúpiť na stanici Piazzale Lotto. Potom sa môžeme prejsť trochu po ulici Viale Caprilli až na štadión (nie je to tak blízko!) alebo autobusom 49 smerom k San Cristoforo a vystúpiť na zastávke P.za Axum Stadio Meazza.
Nehnuteľnosť sa nachádza takmer uprostred bežnej vilovej štvrte a cesta k nej tiež nie je špeciálne označená. Ba čo viac – po príchode do zariadenia (okolo 12:00) všetko vyzeralo takmer opustene. Samotný štadión je pôsobivý svojou veľkosťou, no strohosť a okolie okrúhlych pokladníc mu na šarme nepridáva.
Moja teória je, že ide o mestský štadión, kde hrajú dva kluby – takže ani jeden necíti zodpovednosť za vhodnú obálku a marketing.
Vstupenka na návštevu štadióna a múzea stojí 18€ (12€ pre deti do 14 rokov / zdarma - deti do 6 rokov) (aktualizované v septembri 2022)takze to nie je lacne. V pokladni si kupujeme lístok a môžeme vstúpiť do oploteného areálu. Prvá vec, ktorá upúta pozornosť je … veľký čierny barak - v ktorom, ako sa neskôr ukázalo, je múzeum. Samotné múzeum nestojí za veľkú zmienku, nachádza sa tu viacero historických atribútov (topánky, staré poháre) a tričká - po návšteve napr. na štadióne Real Madrid Cítil som sa mierne sklamaný.
Múzeum je však až druhým krokom, najskôr by sme mali vstúpiť na samotný štadión (je dôležité neísť najprv do múzea, pretože nám to zabráni v návšteve štadióna!), ku ktorej vedie páskami vyznačená hadia koža, známa napr. z letísk. Môžete sa cítiť naozaj hlúpo byť jedinou osobou v rade a prejsť 50 metrov doľava a doprava.
Samotná návšteva štadióna je pomerne rýchla. Prechádzame zmiešanou zónou (miesto, kde hráči poskytujú rozhovory po zápase), konferenčnou miestnosťou, šatňou a tunelom – ktorý vedie na ihrisko a tribúny. Nechýbajú multimediálne obrazovky ani interakcie.
Kuriozitou sú šatne - keďže štadión zdieľajú 2 tímy, každé z nich má vlastnú šatňu. Výstup zo šatne nevedie priamo do tunela.
Po výjazde z tunela sa dostávame na tribúny štadióna. Stoličky sú farebne neutrálne, čo ma trochu prekvapilo, celý život som bol presvedčený, že stoličky sa pred zápasmi každého tímu vymieňajú za zodpovedajúce farby.
Pri lavičke sa tiež nedá fotiť. Môžeme sa však voľne pohybovať po celom stánku.
Musím sa priznať, že som bol trochu sklamaný a návštevu by som neodporúčal nikomu, kto nemá sentiment aspoň na jeden z klubov na San Siro – cena je určite príliš vysoká vzhľadom na to, čo za ňu dostaneme.
Ako kuriozita AC Miláno postavilo neďaleko štadióna vlastnú administratívnu budovu, tzv Casa Miláno (http://casamilan.acmilan.com/), kde je obchod a interaktívne múzeum. Samotná budova sa oplatí vidieť už kvôli jej tvaru – predajňa sama o sebe nemá taký široký sortiment.
