Nízke ceny lákajú mnohých poľských turistov navštíviť nášho východného suseda. Oplatí sa ísť na takýto výlet, pretože Ukrajina láka množstvom pamiatok a miest, kde môžete stretnúť divokú prírodu. Predstavujeme subjektívny výber tých najzaujímavejších miest, ktoré môžeme v tejto krajine vidieť.
Ľvov
Niekdajšie poľské okno na východ, multikultúrne mesto a svedok neľahkej histórie oboch národov, dnes otvára svoje brány turistom hladným po kultúre a zábave. Mesto, mnohokrát obliehané nepriateľmi, poteší nezvyčajnou zmesou väčšiny architektonických štýlov. Svoju prehliadku by ste mali začať s Staré Mestoktorý bol zapísaný do zoznamu v roku 1998 UNESCO. Je domovom mnohých historických kostolov: Katedrála Latin (Латинський кафедральний собор), Boim kaplnka (Каплиця Боїмів), arménska katedrála (Вірменський кафедральний собор Успіння Пресвятої Богородиці), ale aj sekulárne architektonické skvosty: Čierny dom (Чорна кам'яниця) The Royal House (Палац Корнякта) alebo Opera House (театр опери).
Odborníci UNESCO ocenili okrem Starého Mesta aj Katedrálu sv. Jura (Архикатедральний собор Святого Юра у Львові, dielo neskorobarokových architektov) a pamiatky Lwów Podzamcze. Po návšteve túžia aj Poliaci Ľvovské nekropoly: Lyčakovský cintorín (Личаківський цвинтар) a menej známy cintorín Janowski (Янівський цвинтар). Po útrapách spojených s prehliadkou mesta si môžete oddýchnuť v jednej z ľvovských krčiemA treba priznať, že mestská ponuka zábavy patrí k tým najlepším na Ukrajine. Za zmienku stoja napríklad tematické krčmy ako: Masoch (Мазох-kaviareň), Dom Legend alebo Gasova Lamp.
Viac článkov o meste nájdete na stránke: Ľvov.
Kyjev
hrdý hlavné mesto Ukrajiny dnes je to metropola s takmer tromi miliónmi obyvateľov. Mesto s dlhou históriou hralo v regióne vždy veľmi dôležitú úlohu. A hoci sa mnohé jeho pamiatky stratili v temnote dejín, návšteva Kyjeva určite nebude nudná. Oplatí sa to vidieť predovšetkým Katedrála Božej múdrosti zapísaná do zoznamu UNESCO (Софійський Собор) a Pečerská lavra (Печерська лавра) ktorá je sídlom hlavy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Kyjev je tiež veľmi zaujímavé múzeá. Návštevu by si nemali nechať ujsť ani milovníci nedávnej histórie Múzeum histórie Ukrajiny počas druhej svetovej vojny (Національний музей історії України у Другій світовій війні) a Múzeum vojny v Afganistane. Sú tam aj zaujímavé prevádzky Múzeum jednej ulice (Музей однiєї вулицi) i Bulgakovovo múzeum (Дім Листовничого). Existuje aj v Kyjeve Černobyľské múzeum (Нацiональный музей "Чорнобиль") - tiež stojí za zmienku, že v meste si môžete objednať výlet do areálu bývalej elektrárne a opusteného mesta Pripjať.
Odessa
Napr letovisko pri Čiernom mori po vojne o Krym prežíval chudé roky. Napriek tomu sem prichádza množstvo turistov, aby si prezreli mesto postavené takmer od základov v 18. storočí a aj vďaka tomu úplatok vo forme vagóna pomarančov. V devätnástom a dvadsiatom storočí sa Odesa preslávila ako dôležitý prístav, ale aj domov početných zločincov, ktorí rozvíjali špecifickú subkultúru. Počas 2. svetovej vojny tu sovietska armáda na dva mesiace zadržiavala postupujúcich Nemcov a Rumunov. Za tieto zásluhy Stalin pokračoval v titule Odesa "Hrdinské mesto".
V tomto čiernomorskom prístave sú najobľúbenejšie pláže. Radi ho navštívia aj turisti najväčšie delfinárium a akvárium na Ukrajine (Одесского дельфинария «Немо»).
Celkom príjemná môže byť aj prechádzka po centre mesta, kde môžeme vidieť uprostred secesie a historickej architektúry Opera (Одеський національний академічний театр опери та балету), bývalý obchodný dom Pasaż (Пасаж) alebo Palác Potocki. Samozrejme, nemôžete vynechať slávne Potemkinove schody, kde Sergej Ejzenštejn nakrútil film "Bojová loď Potemkin". Nachádzal sa na južnom predmestí mesta Pamätník hrdinskej obrany Odesy (Меморіал героїчної оборони Одеси), ktorý pozostáva z malého múzea a expozície vojenskej techniky.
Viac článkov o meste nájdete na stránke: Odessa.
Poľské pohraničné pevnosti
Dejiny Ukrajiny by neboli kompletné bez 17. storočia, kedy sa na tomto území viedli krvavé vojny medzi Poľskom, Tureckom, Tatármi, Rusmi a kozákmi. Mementom tých čias sú početné hrady, ktoré či už lepšie či horšie zachované, prežili až do našich čias. Najzaujímavejšie a určite stojí za to navštíviť pevnosti Chotyn a Kamieniec Podolski.
Prvý z nich bol svedkom dvoch dôležitých bitiek v histórii Poľsko-litovského spoločenstva (v rokoch 1621 a 1673), kde poľské vojská vyšli víťazne zo stretov s Turkami. Ten je známy obranou z roku 1672, ktorá sa skončila odovzdaním hradu. Zvečnil ho Henryk Sienkiewicz v románe „Pan Wołodyjowski“. V blízkosti oboch týchto pevností sa nachádzajú ďalšie dve (nedostatočne zachované) zrúcaniny starých poľských hradov: Żaniec a Zákopy Najsvätejšej Trojice. Medzi ďalšie známe hrady z čias Poľsko-litovského spoločenstva patria: Trembowla, Zbarazh a Medziobilniny.
Pevnosť v Kamieniec Podolski
Pamätník pozná každý Poliak, tragickú obranu tohto hradu preslávil Henryk Sienkiewicz vo svojom románe „Pan Wołodyjowski“. A hoci autor Trilógie titulnú postavu mierne „vyleštil“, históriu „hectora Kamienieca“ pozná snáď každý. Samotný hrad bol postavený v 14. storočí a po rozšírení sa považoval za nemožné dobyť. Hradby pevnosti spájal s mestom špeciálny hydrologický systém, ktorý umožnil odrezať celý Kamianec od zvyšku sveta. Žiaľ, vnútorné spory v 17. storočí spôsobili, že počas vojny s Tureckom v roku 1672 hrad bránila malá a slabo vybavená posádka. Hoci Kamieniec sa už vrátil do Poľska v roku 1699ale už nikdy nenadobudol svoj pôvodný význam.
Dnes je to jedna z najzaujímavejších turistických atrakcií regiónu. Malebne situovaná pevnosť sa týči nad mierne zanedbaným mestečkom. Po prechode cez nádvorie môžu turisti vstúpiť do čiastočne zachovaných hradieb, pozrieť si malé historické expozície alebo vyliezť na niektorú z veží. Na nádvorí sa často konajú rekonštrukčné akcie a predávajú sa aj jedlá vyrobené stáročnými metódami. V noci je hrad osvetlený celkom veľkolepým spôsobom. V poslednom období sa začali snahy o zaradenie pamiatky do zoznamu UNESCO.
Viac: Zámok v Kamieniec Podolski - história, pamiatky a praktické informácie.
Kaštieľ v Chocime
Kedysi bol Chotyn (podobne ako Kamieniec Podolski) malou súčasťou oveľa mocnejších opevnení. Zachovalý hrad, malebne situovaný na brehu Dnestra, prežil až do našich čias. Opevnenia umožnili poľským a kozáckym jednotkám počas mesiaca odrážať útoky trikrát väčšej tureckej armády. Je zaujímavé, že víťazná bitka mala v kresťanskom svete široký ohlas a stala sa námetom chorvátskej básne s názvom „Osman“. Poliaci tu v roku 1672 dosiahli svoje druhé víťazstvo. Tentoraz velil víťazným jednotkám hejtman Jan Sobieski. Commonwealth stratil svoju pevnosť v roku 1699 a už ju nikdy nezískal.
Zámok v Chotyni je o niečo menší ako ten v Kamieniec, ale dodnes sa zachoval v oveľa lepšom stave. Mohutné steny pôsobia elektrizujúco, keď sa na ne turista pozerá zdola. V bývalých budovách hradu bolo umiestnených niekoľko historických expozícií (napr. obliehacie zariadenie). Do Chocimu sa dostaneme s marshrutkami z neďalekého Kamieniec Podolski.
Viac: Zámok v Chotyni - história, pamiatky a praktické informácie.
Hrady v Żwaniec a v Zákopoch Najsvätejšej Trojice
Z týchto kedysi mocných pevností zostalo do dnešných dní málo. Zohrali dosť dôležitú úlohu v poľskej histórii a kultúre, preto sa oplatí navštíviť tieto ruiny, keď ste v tejto oblasti. Żaniec spomínalo sa to na stránkach „Pana Wołodyjowského“, historické pramene potvrdzujú skutočnosť, že titulná postava Sienkiewiczovho románu sa spočiatku snažila organizovať obranu tohto malého hradu. Zákopy Najsvätejšej Trojice Zygmunt Krasiński (možno inšpirovaný hrdinskou obranou pevnosti Barskými konfederáciami) spomínaný vo svojej dráme „Nie-Boska komedia“, čím sa hrad stal poslednou konzervatívnou baštou.
Ruiny malej veže v Żwaniec, ktorá sa nachádza na rieke Żwanieczyk, prežili až do našich čias. Je odtiaľ krásny výhľad na rieku tečúcu dole. Po hrade na Okopoch zostali len dve brány s tabuľami v poľštine.
Viac informácií nájdete v samostatných článkoch:
-
Żaniec
-
Zákopy Najsvätejšej Trojice
Kremenec
(Крем’янець)
Toto malé mestečko (nie viac ako 20 000 obyvateľov) zohralo veľmi dôležitú úlohu v dejinách poľskej kultúry. Na prvý pohľad príliš nevyčnieva z iných ukrajinských miest – trochu ospalá atmosféra, zrúcanina hradu a niekoľko historických kostolov. Ten monumentálny však pôsobí dojmom budova bývalej poľskej strednej školy Krzemieniec. Napriek tomu, že fungoval krátko (1805 – 1831), vychoval mnohých významných absolventov a prispel k záchrane poľskej kultúry počas rozdelenia. Jedným zo študentov tejto inštitúcie bol Juliusz Słowacki.
Drevené kostolíky Podkarpacie
V roku 2013 bolo do zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísaných šestnásť historických kostolov nachádzajúcich sa v Poľsku a na Ukrajine. Tieto pamiatky sú napriek niektorým spoločným znakom mimoriadne rôznorodé. Predstavujú rôzne epochy (od 16. do 19. storočia) a rôzne náboženstvá (pravoslávie a gréckokatolícke náboženstvo). A predsa sú podľa odborníkov vyjadrením rovnakého kultúrneho prejavu a snahy o upevnenie miestnej tradície v krajine. Osem z nich sa nachádza na Ukrajine, no zaujímavé je, že nie príliš ďaleko od hraníc s Poľskom (sú najďalej v Ivano-Frankivskej oblasti, asi 160 kilometrov od Przemyślu). Medzi významné mestá patria: Ocylicz (Потелич), matky (Матків), Zhovkva (Жовква), Drohobych (Дрогобич), Rohatyn (Рогатин), Werbiąż Niżny (Нижній Вербіж), Jasin (Ясіня) i Užhok (Ужок).
Palác biskupov Bukovyna v Černoviciach
(Резиденція митрополитів Буковини і Далмації)
Ďalšia ukrajinská nehnuteľnosť na zozname UNESCO toto impozantný biskupský palác v Černoviciach, ktorý sa nachádza na hranici s Rumunskom (Чернівці). Vznikla zásluhou Eugeniusza Hakmanna – pravoslávneho biskupa, ale aj sociálneho a politického aktivistu, ktorý sa snažil vypracovať autonómiu pre celú Bukovinu. Vo svojej diecéze dal postaviť rozsiahly architektonický komplex, ktorý mal plniť reprezentatívnu, liturgickú a výchovnú funkciu. Celok bol zverený českému architektovi Józefovi Hlavkovi a potom jeho poľskému spolupracovníkovi Feliksovi Księżarskému. Výsledné stavby vyčnievajú zo sakrálnej architektúry pravoslávneho kostola – majú rozhodne bližšie k neogotickým svetským stavbám. Dnes budovy využíva pravoslávna cirkev aj Černovská univerzita. Treba spomenúť, že práve umiestnenie zamestnancov univerzity do budovy, ktorá bola prevzatá z kostola, zachránilo veľkú časť historických fresiek. Vedci, vedomí si dôležitosti pamiatky, sa o maľby postarali a nechali ich čakať na lepšie časy.
Czarnohora
(Чорногора)
Toto pohorie (časť Beskýd) je mnohými turistami považovaný za jeden z posledných divokých horských regiónov v tejto časti kontinentu. Nečudo, že sa tu dá túlať veľmi dlho a dlho nestretnúť ani živú dušu. Treba si však uvedomiť, že mnohé turistické chodníky sú slabo (alebo vôbec) neznačené a stretnutia s medveďmi, aj keď nie príliš časté, sú možné. Na druhej strane, ak chceme zažiť dobrodružstvo niekde v divokých „okolnostiach prírody“, kde ak nie tu? Najlepším východiskovým bodom pre pešiu turistiku v týchto horách sú mestá a dediny na západ od Kołomyje (napr. Worochta - Воро́хта). V roku 2007 bol primárny bukový prales rastúci na Czarnohore zapísaný do zoznamu UNESCO.
Ľvov "Zlatá podkova"
Na rozdiel od zdania nejde o výrobok ukrajinského remeselníka a výraz pre … tri zámky. Nachádza sa na východ od Ľvova a hrdé sídla sú na mape usporiadané do tvaru podkovy. Aj keď ich súčasný stav dnes veľa nespĺňa, stále potešia turistov tým, že im pripomínajú ich bývalú slávu.
Najhoršie zachovaný je hrad v Podhorciach (Підгірці), turisti nemajú povolený vstup do neustále renovovaného zariadenia. Vedenie zariadenia navyše vyvoláva pochybnosti.
Napriek poškodeniu a zanedbaniu vyzerá budova oveľa lepšie v Olesku (Олесько). Je to tu Narodil sa Jan III Sobieski budúci poľský kráľ. Dnes hrad patrí Ľvovská galéria umenia.
To isté platí pre zámok v Złoczówe (Золочів), kde sa nachádza časť ázijských zbierok spomínanej inštitúcie. Zložitá finančná situácia krajiny nedovoľuje obnoviť nádheru všetkých troch hradov, ale napriek tomu stojí za to zorganizovať krátky výlet z Ľvova, aby ste videli niekdajšie sídla poľských magnátov zvonku.