cintorín Rossa je jedným z miest, ktoré musíte pri návšteve vidieť Vilnius. Je jedným zo štyroch Poľské národné nekropoly, teda miesta, kde bolo pochovaných mnoho našich vynikajúcich krajanov a vojakov, ktorí v rokoch bojovali 1919-1920 a 1939-1944.
Dnes je cintorín známy predovšetkým mauzóleom Matka a Srdce Synado ktorého bolo umiestnené srdce Józef Piłsudski vedľa svojej matky, Mária. Sám Piłsudski mal také želanie – aby po jeho smrti bolo jeho srdce blízko jeho vojakom vo Vilniuse.
„Neviem, či ma pochovajú na Waweli. Nechajte! Nech moje srdce potom skryjú vo Vilniuse, kde ležia moji vojaci, ktorých mi v apríli 1919 ako vilniuského veliteľa hodili ako dar k nohám…“
Náhrobný kameň priviezli z Volyne. Na cintoríne je pochovaná aj Piłsudského prvá manželka a sestra.
Mauzóleum je v strede ubikácie vojakov, kde sú pochovaní najmä dobrovoľníci bojov o Vilnius z rokov 1919-1920 a vojaci snažiaci sa dobyť mesto v roku 1944 v operácii. Brána úsvitu.
Cintorín vznikol v r 1769 roku (ešte pred prvým rozdelením Poľska), a bol úradne uznaný úradmi Vilniusu v r 1801 rok. Po druhej svetovej vojne bol cintorín zakázaným miestom a v r úradne zatvorený (nové pochovávanie bolo zakázané). 1965 rok.
Komplex cintorína zahŕňa:
- Starý Ross (1769)
- The New Ross (1847)
- Vojenský cintorín (1920) a Mauzóleum srdca matky a syna (1936).
Prechádzkou po starej časti cintorína sa môžeme vrátiť v čase. Prechádzka uličkami nám napriek zimnému obdobiu pripomenula návštevu u nás parížsky cintorín Montmarte. Krásne pamiatky, z ktorých niektoré vyzerajú ako umelecké diela, a poloha na malom kopci, to všetko dodáva tomuto miestu výraznú atmosféru. Po dosiahnutí samotného vrcholu kopca sa môžeme pozrieť do spodnej časti cintorína, kde uvidíme tisíce náhrobkov ležiacich nerovnomerne a vo veľkom chaose.
Žiaľ – na rozdiel od hlavného mesta Francúzska tu vidieť plynutie času a chýbajúcu náležitú starostlivosť. Len časť mauzólea je skutočne úhľadná maršal. Je ťažké pochopiť, že poľské úrady by sa mali o toto miesto viac starať, či už formálne alebo neformálne, s využitím litovských mimovládnych organizácií súvisiacich s Poliakmi žijúcimi v Litve. Inak o pár desiatok rokov zostane na tomto historickom mieste len ruina.
Medzi prekrásnymi pamiatkami nájdeme miesta odpočinku mnohých známych Poliakov, napr. Joachim Lelewel, Ludwik Kondratowicz (pseudonym Władysław Syrokomla) alebo mnohí intelektuáli, historici a architekti.
