Slovenskú metropolu stále zatieňuje neďaleká Viedeň a česká Praha, známejšia v Poľsku. Možno aj preto sa oplatí zájsť k Dunaju a na deň-dva sa túlať uličkami Starého Mesta.
Bratislava – názov
História hlavného mesta Slovenska je rovnako komplikovaná ako história mesta. Musíte vedieť, že väčšinou to malo meno Presburg (ktorý sa vyvinul zo staršieho Breisburg). Slovo Bratislava je výsledkom búrlivákov (slovenských aktivistov a vedcov spojených s jazykovedcom Liudowitom Szturom), ktorí sa odvolávali na starú históriu mesta (možno nepochopenie stredovekého názvu Wratislaburgum). Za doplnenie stojí aj to, že istý čas bola osada tzv Pisonium, Possony a Istropolis.
Stručná história mesta
Za starých čias brehy veľkých riek dychtivo obývali ľudia. Na druhej strane história Bratislavy ukazuje, že niekedy takáto lokalita robila problémy. Začiatok histórie mesta sa bežne datuje do obdobia rímskeho vplyvu. Archeologické vykopávky však naznačujú, že pôvod Bratislavy treba hľadať ešte skôr. Existoval v oblasti hradného kopca keltské mesto, a jeho obyvatelia zvádzali krvavé boje so slávnym dánskym kráľom Burebistom a Nemcami. Počas cisárstva vytvoril Dunaj hranicu medzi Rímom a oblasťami okupovanými barbarmi (archeologické vykopávky však naznačujú, že Rimania obsadili aj oblasti na druhej strane rieky). Významným obdobím v histórii mesta je doba existencie štátu Samona. Bratislava bola jedným z najvýznamnejších hradísk prvého slovanského štátu. V deviatom storočí tieto oblasti boli zabraté od Węgrów a pre Bratislavu sa začala nová kapitola dejín. V roku 907 neďaleko pevnosti sa odohrala veľká bitka medzi Maďarmi a Bavormi, ktorá sa skončila drvivým víťazstvom prvých. Na kopci bol vybudovaný mohutný hrad, okolo ktorého vyrástla obchodná osada (neskôr mesto). Neustále rozširované a modernizované opevnenia boli vzhľadom na svoju polohu pravidelne napádané (Nemcami, Čechmi, Rakúšanmi, husitmi, Tatármi a miestnymi rebelmi). Chodili sem korunované hlavy, podpisovali sa zmluvy a dohody.
Po bitke pri Mohaczi, keď Uhorsko stratilo nezávislosť, sa Prešburg stal korunovačným mestom uhorských panovníkov v rámci Rakúskeho cisárstva. Začiatok 18. storočia sa niesol v znamení prudkého rozvoja mesta - stavali sa nové budovy, lákali ich aj mnohí umelci. Však kraľujte Jozefa II priniesol opačnú tendenciu - korunovačné klenoty previezli do Viedne a administratívne centrá do Budapešti.
Devätnáste storočie bolo zničené vojnou a povstaniami a rozvojom slovenského národného hnutia. Ešte na začiatku 20. storočia tu však boli Slováci v menšine (v čase vzniku Česko-Slovenska Bratislavu obývalo len 15 % Slovákov). Mesto sa však zmocnila československá armáda a maďarské obyvateľstvo bolo vystavené početným represiám. Druhá svetová vojna priniesla vyhladenie miestnych Židov (v spolupráci so slovenskou vládou). Investície československej vlády viedli k rýchlemu rozvoju a expanzii Bratislavy. V roku 1993 sa rozpadlo Československo a mesto sa stalo hlavným mestom novovzniknutého štátu.
Ako navštíviť Bratislavu?
Koľko času by ste mali venovať spoznávaniu Bratislavy?
Najvýznamnejšie pamiatky sú sústredené na relatívne malom území. Dva dni stačia na to, aby ste spoznali čaro Starého Mesta a navštívili väčšie múzeum. Ak však chceme ísť na zrúcaninu hradu Devín alebo rímsku zrúcaninu Gerulata, pobyt si budeme musieť patrične predĺžiť.
Pohyb po Bratislave (aktualizované v júli 2022)
Najlepšie je pohybovať sa po meste pešo, no ak chceme využiť služby MHD, budú mať na výber: autobusy, trolejbusy či električky.
Lístky závisia od zón, do ktorých chceme cestovať, a času potrebného na cestu. Aby sa to príliš nekomplikovalo (mapy zón nie sú čitateľné), je najlepšie zohnať hodinové alebo drahšie lístky. Môžeme si ich kúpiť všetky v predajných automatoch (iba mince) a kioskoch. Podľa pravidiel predaj nevykonáva vodič. Ceny sú nasledovné:
- 15 minút jednotlivo (zóna 100 a 101) - 0,70 € (normálne), 0,35 € (zľavnené).
- 30 minút (zóna 100 a 101) - 0,90 € (bežná), 0,45 € (zľavnená).
- 60 minút prestupu (štyri zóny - zóna 100 sa počíta ako dve) - 1,50 € (normálne), 0,74 € (zľavnené).
- Denne (zóna 100 a 101) - 3,50 € (normálne), 1,75 € (zľavnené).
- Denné (všetky zóny) - 6,90 € (normálne), 3,45 € (znížené).
Prehliadka Bratislavy
Bratislavský hrad a jeho okolie
Jedna z najmocnejších pevností v tomto regióne dnes nepripomína hrad, na ktorom si vylámali zuby cisárski či tatársky bojovníci. Zničené zostal počas napoleonských vojen prestavaný až v 20. storočí. Dnes sa nachádza v jeho sieňach národné múzeum (Vajanského nábrežie 2; otváracia doba: v sezóne od 10:00 do 18:00, mimo sezóny od 9:00 do 17:00, v pondelok zatvorené; vstupenky: 10€ normálne, zľavnené 4 € (aktualizované v júli 2022)).
Na úpätí hradu na nábreží sú ďalšie dve múzeá: Archeologické múzeum (Žižkova 12; otváracie hodiny: od 10 do 17; vstupenky: 3€ normálne, 1,50 € znížená (aktualizované v júli 2022)) a Múzeum maďarskej kultúry (Állomás u. 10; otváracia doba od 10:00 do 17:00 okrem pondelka do 16:00 mimo sezóny; vstupenky v kombinácii s Archeologickým múzeom (aktualizované v júli 2022)).
Ak však nechceme navštevovať múzeá, mali by sme vojsť na nádvorie hradu a prejsť sa atmosférou po Mikulášskej ulici (v historickom Dome U Dobrého pastiera sa nachádza Múzeum hodín: Múzeum hodín, otvorené denne okrem pondelka, vstupné 2,50 € (aktualizované júl 2022)). Oplatí sa prejsť aj po ulici Vodný vrch a po Zámockých schodoch (krásny výhľad na Dunaj a most SNP s vežou UFO!).
Ďalším zaujímavým muzeálnym objektom je Múzeum židovskej kultúry (Židovská 297/17; otvorené všetky dni v týždni okrem soboty od 11:00 do 17:00; vstupné: 7 € normálne, 2 € znížené (aktualizované júl 2022)).
stred
Východiskovým bodom pre objavovanie centra sa môže stať Obchodná ulica. Je to veľmi príjemné promenáda (nezabudnite však, že tu neustále premávajú električky) s množstvom lacných reštaurácií. Sú tu aj miesta, ktoré sú medzi turistami veľmi obľúbené, napríklad tie so štylizovanými historickými interiérmi Slovenská krčma (Obchodná 811) príp Krčma KGB (Obchodná 530/52).
Severozápadne od tejto ulice sa nachádza Grasalkovičov paláckto von slúži ako sídlo prezidenta. Medzi palácom a samotným centrom uvidíme dva zaujímavé kostoly: barokový farský kostol sv. Jána z Mathy a spája neorománsky a barokový štýl kostol sv. Štefan (Župné námestie 10).
Ideme cez Michalská brána - jediná zachovaná mestská brána (pochádza zo 16. storočia, je zakončená barokovou kupolou). Vo vnútri to bolo organizované výstava zbraní a vyhliadka (Michalská veža; otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 17.00, víkendy od 11.00 do 18.00; vstupné: 4,50 € normálne, 2,50 € zľavnené (aktualizované júl 2022)). Priamo pred bránou sa nachádza Múzeum lekární v historickej budove Lekárne pod Červeným rakom (Michalská 26; otvorená v rovnakých hodinách ako Michalská brána má s ňou spoločný lístok (aktualizované júl 2022)).
Oplatí sa prejsť okolo Staré Mesto, nájdeme tu veľa pamiatok - napr bývalý gotický kostol klarisiek (Michalská 26), jeden z Pálfiho palácov (Ventúrska 274/10 alebo Panská 261/19) príp rohový dom Kernovcov (Hviezdoslavovo námestie 225/26). Môžeme tiež hľadať zaujímavé sochy ako: pomník Schöne Náciho či Čumila. Srdcom centra je však hlavné námestie miest, tzn Hlavné námestiena ktorom bola postavená Staromestská radnica bývanie v jeho gotických (ale aj renesančných a neogotických) dverách Múzeum histórie mesta (Múzeum dejín mesta; otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 17.00, víkendy od 11.00 do 18.00; vstupné: 5 € normálne, 2,50 € zľavnené (aktualizované júl 2022)).
V strede námestia sa nachádza jeden známy Maximiliánova fontána. Pripomína korunováciu Maximiliána II. Habsburského za uhorského kráľa. Slávna časť uzatvára južnú časť centra Hviezdoslavovo námestie formovanie dnes módny bulvár plné trendových reštaurácií a kaviarní. Pri jej vyústení (Rybné námestie) sa nachádza historická pamiatka Stĺp Najsvätejšej Trojice, známy aj ako morový stĺp (vydané po skončení jednej z najhorších epidémií v 18. storočí). Uvidíme aj na námestí socha Hansa Christiana Andersena a Pavla Országha Hviezdoslava (slovenský básnik). Stojí za to venovať pozornosť tabuľka pripomínajúca tzv Sviečková manifestácia teda akýsi pokojný protest Slovákov a príslušníkov miestnej katolíckej cirkvi proti orgánom socialistického Československa.
Katedrála a mestské hradby
Medzi hradom a srdcom Starého Mesta sa týči gotický St. Martina (Rudnayovo námestie 1; návšteva zdarma mimo hodín omše od 9:00 do 18:00 v pracovné dni, v nedeľu od 13:30 do 16:30 (aktualizované júl 2022)). Kostol bol viackrát prestavaný, no v 19. storočí bol obnovený do pôvodného gotického slohu, je najvýznamnejším zo slovenských kostolov a dlhé roky bol aj najdôležitejším kostolom pre Maďarov. Boli tu korunovaní mnohí panovníci krajiny (19 korunovácií kráľov a kráľovien). Špeciálne značky na dlažbe ulíc označujú Korunovačný chodník, ktorým musel prejsť každý z tých, ktorí prevzali vládu.
Susedí s katedrálou zachovalý fragment obranných múrov pozdĺž Staromiejskej ulice s čiastočne zrekonštruovanou Vtáčou vežou.
Modrý kostolík
Skutočným skvostom bratislavskej architektúry je tzv Modrý kostolík (Modrý kostol) alebo len St. Alžbety (Bezručova 2534/2). Postavil ho začiatkom 20. storočia Odön Lechner a dodnes zaujme ľahkosťou svojej formy a fantastickými detailmi. Hneď vedľa kostola sa nachádza bývalá telocvičňa (kostol bol pôvodne školskou kaplnkou), tiež postavená v secesnom štýle.
Slavín
Približne 2,5 km od Starého Mesta sa nachádza okres Slavín, v ktorej sa nachádza monumentálny pamätník a cintorín vojakov Červenej armády (Vojnový pamätník Slavín) zabitý počas bojov o Bratislavu. Miesto je aj dobrým výhľadom na hlavné mesto Slovenska. K pamätníku sa dostaneme autobusom 147 (odchádza z Hodžova nám., vystupujeme na zastávke Slavín), ale oplatí sa sem prísť aj pešo. (aktualizované v júli 2022) Na ceste môžeme navštíviť historický evanjelický cintorín pri Kozej bráne (Šulekova 1160/1).
Devín
Veľa turistov, ktorí prichádzajú do Bratislavy, chodí na výlet do Devínsky hrad. Táto pevnosť pochádzajúca zo stredoveku prežila v stave skazyale jej malebná lokalita (ústie Ráby do Dunaja) vynahrádza to, že sa z hradu veľa nezachovalo.
Najlepšie sa tam dostanete autobusom č. 29 (trochu ďalej od hradu, zastávka Hrad Devín) alebo 129 (premáva k samotnému hradu). Oba autobusy zastavujú na zastávke Most SNP (Pozn. Toto nie je rovnomenná autobusová konečná, ale zastávka na ulici Ludvíka Svobodu. Neberte do úvahy, že autobusy sú uvedené v zozname odchodov na konečnej) . (aktualizované v júli 2022)
Na hrad sa dostanete aj kompou z Fajnorovho nábrežia.
Viac informácií v samostatnom článku: Hrad Devín - história, pamiatky a praktické informácie.
Vianočný trh alebo Vianočný trh v Bratislave
Podobne ako v prípade Budapešti, aj v Bratislave sa tradícia organizovania jarmokov počas adventu objavila pomerne neskoro a súvisela s vládou Habsburgovcov. Takéto akcie si nikdy nezískali veľkú obľubu – využívali ich najmä obyvatelia, ktorí sa chceli zásobiť výrobkami na sviatky. Jarmoky v Československu zanikli a ožili až v 90. rokoch. Najvýznamnejšou lokalitou bratislavského trhoviska je Hlavné námestie, no už nejaký čas sa podobné akcie začínajú objavovať aj v iných častiach mesta. Špecifikom tunajšieho jarmoku je spájanie nemeckých tradícií a predaj miestnych slovenských jedál. Budeme tak môcť ochutnať medovinu, známe lokše, husacinu či cigánske jaternice.
Informácie o Vianočný trh nájdete na oficiálnej turistickej stránke mesta (najčastejšie sa objavujú pred Vianocami) - ODKAZ.
Na čo si dať v Bratislave pozor?
Pri dodržiavaní základných bezpečnostných pravidiel (vyhýbanie sa davom, prázdnym uliciam na predmestiach či nočnej blízkosti železničných staníc) by sa mestu nemalo stať nič zlé. Stojí za to pripomenúť, že na rozdiel od mnohých iných miest sa bratislavské vlakové a autobusové stanice nachádzajú na úplne iných miestach. Sú od seba vzdialené asi tri kilometre. Pred odchodom sa tiež oplatí vziať si so sebou nejaké mince, pretože automaty na lístky MHD nepodporujú platobné karty. Lístky si nemôžeme kúpiť u vodiča autobusu.
Ako ušetriť v Bratislave?
Pobyt v hlavnom meste Slovenska by nemal poškodiť naše peňaženky. Ak však chceme ušetriť, je lepšie sa vyhnúť prevádzkam nachádzajúcich sa v Starom Meste, ktoré sú celkovo orientované na turistov, a tým aj drahšie. Dobrou voľbou môžu byť lacnejšie reštaurácie na Obchodnej ulici.
Mnohé múzeá v Bratislave majú prvú nedeľu v mesiaci voľný deň. (aktualizované v júli 2022)
Treba tiež pripomenúť, že niektoré inštitúcie majú spoločné vstupenky: Múzeum lekární a Michalská brána alebo všetky múzeá na Żiżkovej ulici (Archeologické múzeum, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum maďarskej kultúry, Hudobné múzeum a Pavilón Podhradie). (aktualizované v júli 2022)
