Norimberg takmer od samého začiatku povstania Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (nemecky Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, skrátene NSDAP) bolo jedným z kľúčových miest rastúceho nacistického hnutia. Rovnako ako v pivniciach o Mníchov vznikala nová zločinecká ideológia, a tak v Norimbergu a v širšom zmysle aj v celom regióne Franky vznikla akási nacistická pevnosť, kde sa členovia strany a všetci s ňou spojení mohli stretávať po státisícoch na výročných zjazdoch.
Samotný výber Norimbergu za miesto konania straníckych kongresov nebol náhodný. Mesto je už v v stredoveku to bolo jedno z kľúčových centier Ríše (Svätá rímska ríša)kde sa dlhé storočia zdržiavali všetci nemeckí cisári. Bolo to teda ideálne miesto na propagandu – návštevníci Norimbergu mohli pocítiť ich niekdajšiu veľkosť a zároveň pocítiť degradáciu svojho národa po 1. svetovej vojne v porovnaní s bývalou mocou stredovekej ríše.
Spájajú sa aj s Norimbergom Norimberské zákony (nem. Nürnberger Gesetze) z roku 1935ktorý bol vyhlásený na výročnom sneme strany. Podrobne špecifikovali, koho možno nazvať občanom Ríše a definovali pravidlá na „obranu“ čistoty nemeckej krvi. Podľa nového zákona bolo zakázané okrem iného aj zmiešané manželstvá Židov a ríšskych občanov. Tieto zákony umožňovali legálne odňatie občianstva Židom a Cigánom a ich následný útlak v rokoch 1939-1945. Pre niektorých čitateľov môže byť šokujúce, že niektoré zákony vychádzali z podobných riešení existujúcich v USA vo vzťahu k černochom, ktoré fungovali ešte dlho po skončení 2. svetovej vojny…
Porážka Nemecka v druhej svetovej vojne a postup spojencov na západ znamenali pre mesto, že bude čoskoro vymazané z povrchu zemského. Americké a britské jednotky nešetrili hladové centrá, ktoré boli jednoznačne spojené s nacistickou stranou. Prvé nálety na Norimberg sa uskutočnili už v roku 1942, ale hlavná búrka zasiahla mesto 2. januára 1945. Počas jednej noci bol zbúraný 90% stredovekých budov historického starého mesta. Čo je pozoruhodné - v oblasti v rámci hraníc bývalých mestských hradieb zomrelo len 21 ľudízatiaľ čo vo zvyšku mesta sa obete počítali na tisíce.
Ako je to možné? Od stredoveku sa pod mestom kopali poschodové pivnice a štôlne, ktoré vedenie mesta využívalo ako úkryty. V časti podzemných miestností sa ukrývajú najvýznamnejšie mestské a nemecké umelecké diela, medzi inými regálie moci Svätej ríše rímskej a ukradnutý oltár Wita Stossa z kostola sv. Márie v Krakove.
Viac: Podzemné atrakcie Norimbergu - bývalé pivnice, bunkre, kobky a kazematy
Po vojne v nepoškodenom Justičný palác, prerokovaný Medzinárodným vojenským tribunálom a americkými vojenskými tribunálmi, ktoré v tzv Norimberské procesy odsúdili niektorých z najväčších svetových vojnových zločincov.
Po vojne bolo staré mesto Norimberg prestavané v súlade s historickým usporiadaním, no zrekonštruované boli len niektoré fasády a budovy.
Oblasť zhromaždenia nacistickej strany (nem. Reichsparteitagsgelände)
Prvé dva kongresy NSDAP v Norimbergu sa konali v r 1927 a 1929, teda kým ešte existuje Weimarská republika a pred nástupom Adolfa Hitlera k plnej moci. Miesto stretnutia bolo vybrané parková oblasť s názvom Aleja Leopolda (Luitpoldhain, na počesť vládcu Bavorska) na južnom okraji mesta.
Koncom 20. rokov 20. storočia sa v parku začalo s výstavbou menovaného pomníka Sieň cti (Ger. Ehrenhalle), ktorý mal byť poctou vojakom padlým v 1. svetovej vojne. Charakteristický objekt bol obohnaný štrnástimi stĺpmi, na ktorých mal horieť oheň. Hoci bola stavba siene cti dokončená v r 1930, o rok skôr bol pomník použitý počas zjazdu nacistickej strany oslava 16 obetí mníchovského prevratu. Slovo slávnosť nie je prehnané, pretože obete sa uctievali takmer s božskou úctou a pri oslavách tzv. Blood Banner (nemecky Blutfahne). Túto nezvyčajnú relikviu, ktorá sprevádzala pučistov 9. novembra 1923 v Mníchove, priniesol účastník týchto udalostí Jakob Griminger.
Pamätník siene cti je prakticky neporušený. Nachádza sa na severnej strane Bayernstraße (Bayernstrasse) a nájdeme ho pod súradnicami 49.435488, 11.108269.
IN 1933 Adolf Hitler sa dostal k moci. Okamžite sa rozhodlo, že Norimberg sa stane sídlom výročných zjazdov strany a všetkých pridružených organizácií. Za týmto účelom bolo rozhodnuté vybudovať novú zjazdovku v oblasti južne od Aleja Leopolda, v oblasti parku okolo jazera Dutzendteich.
Okolie tohto jazierka bolo obľúbenou rekreačnou oblasťou už v r XIX storočia. Fungovala tu obľúbená kaviareň Cafe Wanner (zničený počas vojny), a od 1876 v severnej časti jazera boli oddelené oblasti na kúpanie. V rámci príprav na výstavbu lyžiarskeho areálu sa rozhodlo o zničení atrakcií pre obyvateľov: uzavreté verejné kúpaliská, lampa postavená v r. 1906 pri príležitosti Výstavy Bavorského kráľovstva a zoologická záhrada bola zatvorená.
Dizajn 11 hektárov komplex bol zadaný architektovi Albert Speerktorý bol aj oddaným politikom nacistickej strany. Speer bol známy svojou adoráciou starých foriem a jeho preferovaný štýl možno nazvať neoklasicistickým, čo je jasne viditeľné na zachovaných predmetoch v Norimbergu. Jeho vplyv na Hitlera môže byť dokázaný skutočnosťou, že W. 1937 diktátor ho poveril návrhom kompletnej rekonštrukcie Berlína, ktorý sa po vyhratej vojne mal stať hlavným mestom sveta tzv. Germania.
Jednou z prvých etáp prác bolo premeniť Leopoldovu triedu na široké námestie, podľa ktorého dostala meno Leopoldovo námestie (Ger. Luitpoldarena). Oproti bola postavená Sieň cti (nemecky Ehrenhalle). Tribún cti (ger. Ehrentribüne). Medzi oboma budovami viedla trasa z rovnomerne usporiadaných žulových platní.
Dlho 150 metrov tribúna bola určená len pre najvýznamnejších členov strany. Na oboch koncoch konštrukcie boli umiestnené orly vysoké niekoľko metrov. Budova bola pripravená na prvé zjazdy nacistickej strany. Stavba bola zbúraná koncom 50. rokov 20. storočia a dnes po nej nezostali žiadne stopy.
Od 1933 až 1938 V novom areáli sa konali výročné stranícke kongresy, ktoré sa stali podujatím porovnateľným s dnešnými hudobnými či športovými podujatiami. Státisíce Nemcov prišli do Norimbergu aj o niekoľko dní skôr, aby navštívili mesto, pili pivo a jedli miestne klobásy vyrábané tu od stredoveku. Väčšina účastníkov zjazdov, a bolo ich takmer milión, prenocovala v kempingu ležiacom ďaleko na juhu, z ktorého sa nezachovalo takmer nič. Podmienky neboli najhygienickejšie ani najpohodlnejšie, no okrem anonymných výpovedí o kumpánoch sa nikto oficiálne nesťažoval.
Všetky zjazdy mali hlavnú tému. Napríklad výstup v 1933 sa konal pod hlavičkou Víťazstva a účastníci oslávili koniec Weimarskej republiky, a 1937 kongres sa konal pod hlavičkou znižovania nezamestnanosti.
Počas 30. rokov 20. storočia sa pracovalo na rozšírení areálu, no pred agresiou proti Poľsku boli dokončené len niektoré budovy. Vypuknutie vojny prerušilo všetky stavebné práce.
Posledný zo zjazdov pod heslom Mier sa mal konať 1939, ale bol zrušený v posledný augustový deň, deň pred útokom na našu krajinu …
Niektoré z budov prežili vojnu, ale niektoré z nich boli po roku 45 zbúrané.
Budovy na lyžiarskom svahu
Okrem spomínanej siene a tribúny cti bolo v oblasti zjazdu postavených niekoľko ďalších budov a stavieb, z ktorých niektoré sú opísané v tejto časti.
Kongresová sála (Ger. Kongresshalle)
Majestátna stavba mala byť hlavným symbolom párty Kongresová sála (Ger. Kongresshalle)kde sa mali konať všetky zjazdy vládnej strany NSDAP.
Architekt bol zodpovedný za dizajn budovy Ludwig Ruffktorý zomrel v 1934; v jeho diele pokračoval jeho syn Franz. Podľa pôvodného plánu mala byť budova obrovská krytá hala v tvare podkovy, obklopená komplexom s desiatkami izieb. Po vzore Romana Koloseum do budovy by sa malo zmestiť až 50 000 členov strany a mala byť dvakrát väčšia ako pôvodná. Podľa projektu mala v strede sály vyrásť plošina, z ktorej by sa k aktivistom strany prihováral samotný líder.
Základný kameň výstavby kongresovej sály bol položený v r 1935. Od 1937 až do vypuknutia vojny na stavenisku Nepretržite pracovalo 1 400 robotníkov. Ambiciózny bol nielen samotný projekt, ale veľké ťažkosti spôsobovalo aj jeho umiestnenie. Pre stavbu bola vybraná mokraď na severnom brehu jazera Dutzendteich. Aby bola zaistená stabilita budovy, základy pozostávajúce z 20 000 úzkych stĺpov. Samotná základňa už spotrebovala nepredstaviteľné zdroje.
Vypuknutie vojny zastavilo prácu. Až do druhej polovice 1939 bolo možné postaviť veľkú časť plášťa hlavného auditória (bez strechy) a priľahlých budov. Hotová konštrukcia mala byť takmer vysoká 70 metrovale podarilo sa dostať len do výšky 39 metrov.
Po skončení vojny malo vedenie mesta rôzne nápady na využitie nedokončenej stavby. Chceli ho napríklad zbúrať, ale objavili sa aj nápady, ako využiť existujúcu časť a postaviť obchodné centrum! Nikto nesúhlasil s takýmto bizarným nápadom a dnes je budova najväčšou zachovanou stopou architektúry Tretej ríše.
Niektoré izby boli vytvorené Dokumentačné stredisko pre zhromaždisko nacistickej strany (nemecké Documentationszentrum Reichsparteitagsgelände) (popísané nižšie) a sídlo má Norimberský symfonický orchester. Vnútorná sála, ktorá mala slúžiť ako poslucháreň, bola ponechaná sama na seba.
Do vnútornej haly sa dostaneme úzkou cestou vo východnej časti budovy. Pozor! Na mieste si dajme pozor, každú chvíľu tadiaľ prechádzajú turistické autobusy.
Zeppelin field (nem. Zeppelinfeld)
Východne od jazera Dutzendteich sa nachádza obrovské jazero Zeppelin field (nem. Zeppelinfeld)ktorý dostal svoje meno v 1909 na počesť pristátia vzducholode na ňom. V 20. rokoch 20. storočia v tejto oblasti norimberské úrady vytvorili rekreačný park, ktorého súčasťou bol dodnes existujúci mestský štadión.
Po nástupe nacistickej strany k moci vzniklo takmer štvorcové územie, kde sa počas zjazdov o 1933 a 1934 boli prehliadky členov strany. Dnes sa táto oblasť nazýva Zeppelin Field. Počas zjazdov pred Hitlerom aj defilovali Vojaci Wehrmachtu a členovia mládežníckej pracovnej služby (nem. Reichsarbeitsdienst).
V rokoch 1935-1937 na severnej strane námestia bola postavená dlhá a takmer dlhá 360 metrová tribúna (nem. Zeppelinhaupttribüne); v strede ktorého bola plošina, z ktorej hovoril veliteľ. Na vrchu bola obrovská svastika. Tribúna navrhnutá Speerom bola podľa vzoru pergamonský oltár známy aj ako Veľký Diov oltár, ktorého rekonštrukciu je možné vidieť v múzeu Pergamon na Múzejnom ostrove v Berlíne.
Oddelené Zeppelin Field malo obdĺžnikový tvar s rozmermi 312 x 285 metrov. V jednom momente by to tam takmer mohlo byť 200 tisíc ľudí. Z ostatných troch strán ihrisko obklopovali menšie tribúny, z ktorých sa dodnes zachovali len základy,
Počas zjazdu v 1937 relácia tzv katedrála svetla, počas ktorého 150 svetlometov obklopujúca oblasť svietila silným lúčom smerom nahor.
20. apríla 1945 Americké jednotky dobyli mesto späť od nacistických síl. O dva dni neskôr sa na Zeppelinovom poli konala slávnostná dobývacia prehliadka, počas ktorej päť amerických vojakov dostalo Medaila za česť, teda najvyššie vojenské vyznamenanie v USA. Po ceremónii bol vyhodený do vzduchu obrovský hákový kríž, čo bolo symbolickou ukážkou pre svet, že éra Tretej ríše sa skončila.
Hlavná tribúna a námestie prežili vojnu a využívali ich rozmiestnené americké jednotky, vr. ako ihrisko pre americký futbal. Po oboch stranách stánku sa nachádzala kolonáda, ktorá bola rozobratá až v r 1967 z bezpečnostných dôvodov. Po čase boli zbúrané aj dve veže na oboch koncoch stavby.
Do zachovanej časti stánku môžeme voľne vstúpiť a prečítať si popisné tabule v angličtine. Na lokalitu sa dostaneme napríklad prechádzkou okolo jazera Dutzendteich z východu.
Dnes je areál využívaný ako pretekárska dráha.
Mestský štadión (Ger. Städtisches Stadion)
Štadión bundesligového klubu stojí celkom blízko Zeppelin Field 1. FC Norimberg. Budova bola otvorená v r 1928 a pôvodne sa volala jednoducho Mestský štadión (Ger. Städtisches Stadion).
Od 1933 v zariadení sa konali stretnutia nemeckej mládeže Hitlerjugend a športové vystúpenia.
V 70. rokoch minulého storočia sa začalo s rekonštrukciou štadióna, v ďalších rokoch bol niekoľkokrát modernizovaný. Dnes sa budova nepodobá na svoju prvú verziu z 30. rokov minulého storočia a má meno Max-Morlock-Štadión. Ide o poctu Maxovi Morlockovi, ktorý väčšinu svojej kariéry ako futbalista strávil v miestnom 1. FC Norimberg.
Wielka Droga (nemecká Große Straße, Grosse Strasse)
Takmer široký štyridsať metrov a dlhý asi dva kilometre cesta mala byť miestom hlavnej vojenskej prehliadky Wehrmachtu.
Trasa smeruje priamo k norimberskému hradu, ktorý mal symbolizovať spojenie bývalej veľkej Prvej ríše s obnovenou Treťou ríšou.
Cesta existuje dodnes a konajú sa na nej rôzne akcie. V roku 2022 prešla časť trasy rekonštrukciou.
Nemecký štadión (nemecky: Deutsches Stadion)
Na východnej strane Veľkej cesty sa plánovala výstavba najväčší štadión na svetektorá mala podľa predpokladov držať cca 400 000 divákov! Objekt mal mať tvar podkovy od Fr. asi 800 metrov na dĺžku a 450 metrov na šírku. Samotný projekt je považovaný za jeden z najlepších príkladov nacistickej megalománie.
Výstavba oficiálne začala 9. júla 1937no do vypuknutia vojny sa kopali len základy a hlboká diera. Po vojne bola zatopená jama, z ktorej vznikla tzv Strieborné jazero (Nemecko Silbersee).
Pozor! Po vojne sa vodná nádrž využívala ako akési smetisko, do ktorého sa sypal všelijaký odpad; za žiadnych okolností nesmieme ísť do vody ani sa jej nedotýkať!
Leopold Hall (Nemecko Luitpoldhalle)
Leopold Hall (Nemecko Luitpoldhalle) bola založená v r 1906 s výhľadom na Výstava Bavorského kráľovstva v secesnom štýle, ktorý bol v tom čase populárny. Výstava sa konala v Norimbergu pri príležitosti o 100. výročie začlenenia mesta do hraníc Bavorského kráľovstva. Vo vnútri boli prezentované stroje a ďalšie priemyselné zariadenia.
Pôvodná budova bola dlho nad vrcholom 180 metrov a sála široká 50 metrovktorého interiér pripomínal typickú mníchovskú pivnicu. V nasledujúcich rokoch sa v sále Leopoldova organizovali rôzne podujatia a podujatia.
IN 1933 začala výmena bývalej výstavnej siene za zjazdy NSDAP. Za návrh zmien bol zodpovedný Albert Speer a rok po začatí prác sa v budove konal prvý kongres. Po rekonštrukcii by dokonca mohla byť naraz vo vnútri 16 000 ľudí.
IN 1935 nadobudnutie platnosti oznámili v sále Leopoldova Norimberské zákony.
Budova bola úplne zničená počas jedného z prvých náletov na mesto v noci z r 28 dňa 29. augusta 1942. Z pôvodnej siene sa dodnes zachovali len schody vedúce do budovy.
Prechádzka po bývalých lyžiarskych svahoch
Dodnes sa toho z pôvodných budov veľa nezachovalo, ale bývalý zostupový komplex je stále najväčšou oblasťou prežívajúcej nacistickej architektúry. Boli otvorené priestory Kongresovej sály Dokumentačné stredisko pre zhromaždisko nacistickej stranyO čom sme napísali pár slov v jednej z nasledujúcich častí.
Tri budovy sú v dobrom stave:
- nedokončená škrupina Kongresová sála,
- zachovalý v pôvodnom stave Sieň hrdinov,
- Tribúna na Zeppelinovo námestiektorého časť bola po vojne rozobratá.
V prípade zvyšných stavieb sa zachovali doslova jednotlivé úlomky / kamene.
V celom areáli sú informačné tabule v angličtine, ktoré popisujú budovy a oblasti, ktorými sme prechádzali, ako aj našu polohu.
Pokojná prechádzka celým svahom a zobrazenie všetkých pozostatkov trvá asi dve až tri hodiny (bez návštevy Dokumentačného centra). Ak sa chceme vyhnúť severnej časti a Sieni hrdinov, mala by stačiť asi hodina a pol.
Ako sa dostať do kongresového priestoru? (aktualizované v septembri 2022)
Najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do oblasti Hala Kongresowa, je použiť električka číslo 8ktorý odchádza z hlavnej vlakovej stanice (zastávka Nürnberg Hbf). Vystupujeme na autobusovej zastávke Doku-Zentrum. Čas cesty zo stanice je cca 12 minút. Lístok je možné zakúpiť v automate na autobusovej zastávke.
Zjazd je dnes základom
Po vojne sa vedenie mesta rozhodlo prinavrátiť obyvateľom jazero Dutzendteich a okolie. Dnes je to jedno z obľúbených dovolenkových miest medzi miestnymi obyvateľmi. Na mieste si môžeme prenajať čln a zaplávať si na jazere, prejsť sa alebo si zabehať alebo zájsť do niektorej z kaviarní. Niekedy je ťažké uveriť, že pred menej ako 100 rokmi sa tu odohrala jedna z najneľudskejších politických formácií, aké svet pozná…
Náklady na prenájom lode (aktualizácia z mája 2022):
- 30 minút pre 2 osoby - 8 €
- 30 minút pre 3 osoby - 10 €
- 30 minút pre 4 osoby - 12 €
- hodina pre 2 osoby - 12 €
- hodina pre 3 osoby - 14 €
- hodina pre 4 osoby - 16 €
Prenájom SUP (Stand Up Paddling) dosky na hodinu - 12 €
Dokumentačné centrum oblasti zjazdu NSDAP
IN 2001, v izbách v nedokončenej budove Kongresová sálaotvorené Dokumentačné centrum pre kongresové oblasti nacistickej strany (nemecky: Dokumentationszentrum Reichsparteitagsgelände). Múzeum predstavuje: históriu nacistickej strany, norimberské konvencie a zločiny proti ľudskosti.
Vo vnútri nájdete 19 tematických výstav, ktoré prezentujú okrem iného:
- spôsob, akým sa Adolf Hitler dostal k moci, jeho história a začiatok strany,
- história mníchovského prevratu,
- históriu a architektúru norimberských zjazdoviek,
- fotografie Norimbergu pred a počas mítingov, na ktorých je vidieť napr veselí Nemci navštevujú mesto a pijú pivo,
- história Norimberských zákonov, útlak ľudí iných rás a náboženstiev,
- koniec nacistickej strany a následné norimberské procesy.
Jedinečnou hodnotou múzea sú fotografie a multimediálne plány zjazdoviek, kde môžeme vidieť areál z rokov 1933-1938.
Na konci prehliadky vyjdeme na vyhliadkovú plošinu nad otvoreným interiérom Auly Kongresovej sály.
Popisy v múzeu sú len v nemčine, ale pre vstup bez príplatku dostaneme audiosprievodcu v poľštine. Strávime cca dve hodinypokiaľ sa rozhodneme počúvať všetky opisy.
Múzeum je ťažké. Návštevníci z Poľska môžu často pociťovať hnev alebo smútok a niektoré výstavy sa môžu ťažko počúvať ako celok. Celok je podaný objektívne, aj keď evidentne veľká časť výstavy prezentuje nemecký pohľad na nacistický teror voči vlastným občanom, ktorý mal ovplyvniť chýbajúci skutočný odpor časti nemeckej spoločnosti.
Praktické informácie (aktualizované v auguste 2022)
Vstup do výstavného priestoru sa nachádza v severovýchodnom rohu budovy Kongresová sála na adrese Bayernstraße 110 (Bayernstrasse 110).
Ceny vstupného:
- Dospelí - 6 €;
- Deti a študenti - 1,50 €.
V cene je audio sprievodca v poľštine.
Otváracia doba:
- pondelok - piatok - od 9:00 do 18:00;
- sobota - nedeľa - 10:00 - 18:00;
- Posledný vstup o 17:00.
Norimberské procesy, Justičný palác (nem. Justizpalast) a miestnosť číslo 600
Po vojne si spojenci vybrali Norimberg ako miesto, kde sa mal stretnúť Medzinárodný vojenský tribunál a kde sa mali konať ostatné vedľajšie procesy (tzv. Norimberské procesy). Bol to v istom zmysle symbolický odkaz Hitlerovým poskokom ukrytým v spoločnosti – na mieste, kde sa konali kongresy, by skončili najdôležitejšie postavy zvrhnutej vlády.
Sídlo tribunálu bolo vybrané západne od historického starého mesta Justičný palác (nem. Justizpalast)ktorá neutrpela spojeneckými náletmi. Areál súdu bol vybudovaný v r 1909-1916 a okrem nespočetných miestností „na povrchu“ mala aj viacbunkové väzenské zariadenie, kde boli väzni a niektorí svedkovia zadržiavaní počas súdnych procesov.
Procesy a výsluchy prebiehali v r izba číslo 600, na ktorý sa môžeme pozerať, pokiaľ sa v daný deň nekoná žiadny prípad.
Hlavné pojednávanie bolo zamerané na súdenie najvýznamnejších vojnových zločincov a ich spoločníkov. Tribunál zahŕňa prokurátorov zo štyroch krajín, ktorí zriaďujú Medzinárodný vojenský tribunál: Francúzsko, Spojené štáty americké, Veľká Británia a Rusko. Počas procesu sa ruskí prokurátori pokúšali pripísať katynské zločiny nemeckej strane, ale falzifikát bol príliš očividný a záver bol úplne vynechaný.
Súd odvtedy zasadá 20.11.1945 až 1.10.1946. zapnuté Na smrť bolo odsúdených 12 ľudídesať z nich bolo obesených 16.10.1946. Hermann Göring spáchal samovraždu pred výkonom trestu, a Martin Bormann bol odsúdený v neprítomnosti, počas procesu bol síce už mŕtvy, no spojenci v r 1946 stále ho hľadali živého. Niekoľko ďalších ľudí bolo odsúdených na tresty odňatia slobody, vrátane Albert Speer, architekt zodpovedný za areál lyžiarskeho areálu.
Po dokončení hlavného procesu sa začalo 12 vedľajších procesov (tzv. Norimberský proces) pred vojenskými tribunálmi USA, ktoré trvali do 1949. V ich priebehu boli osobitne súdení lekári, zamestnanci firiem podporujúcich vojnovú mašinériu a právnici. Aj tu bolo veľa ľudí odsúdených na smrť obesením a na doživotie.
IN V 50. rokoch sa v Nemecku zmenila klíma. A kým niektoré rozsudky smrti boli efektívne vykonávané krátko po vynesení rozsudku, niektoré dlhé tresty odňatia slobody sa v nasledujúcich rokoch výrazne skrátili – v niektorých prípadoch dokonca z doživotného väzenia na 10 rokov. Vyskytli sa aj prípady nahradenia trestu smrti 10 a 15-ročnými trestami odňatia slobody.
Návšteva Justičného paláca – Pamätníka Norimberského procesu
Na treťom poschodí Justičného paláca bola vytvorená špeciálna expozícia venovaná Norimberským procesom - Memorium Norimberského procesu (nemecky Memorium Nürnberger Prozesse). Najväčšia časť expozície približuje roky 1945-1949, ale aj začiatky Adolfa Hitlera a jeho strany, vojnové časy a obdobie po skončení procesov.
Okrem textových materiálov sú súčasťou výstavy aj niektoré artefakty zo samotných procesov, napr pôvodné lavice alebo truhlica, v ktorej sa uchovávali dôkazy.
Popisy na stránke sú len v nemčine, ale pri vstupe dostaneme zdarma audiosprievodcu v poľštine. Najlepšie je naplánovať si na návštevu asi dve hodiny; dĺžka materiálu v poľštine je pôsobivá.
Pokusy stále prebiehajú v miestnosti 600, ale ak to bude zadarmo, budeme si to môcť pozrieť tiež. Aj keď je miestnosť obsadená, môžeme sa na ňu pozerať z výstavnej úrovne cez jedno z malých okienok. Z okien si budeme môcť pozrieť aj zvyšky väznice a bývalého vychádzkového dvora.
Praktické informácie (aktualizované v auguste 2022)
Ceny vstupného:
- Dospelí - 6 €;
- Deti a tínedžeri - 1,50 €.
Po zaplatení 3 € dostaneme celodenný lístok, ktorý môžeme využiť aj v iných múzeách v správe mesta.
V sobotu o 14:00 sa konajú prehliadky v anglickom jazyku za príplatok 3 €.
Prijímacie dni a časy:
- Výstava v Justičnom paláci je otvorená každý deň okrem utorka.
- Letná sezóna (od 1. apríla do 31. októbra):
- pracovné dni - od 9:00 do 18:00;
- víkendy - od 10:00 do 18:00;
- V ostatných mesiacoch je výstava otvorená od 10:00 do 18:00.
Drive:
K Justičnému palácu sa dostaneme metrom U1. Vystupujeme na stanici Bärenschanzeodkiaľ nás ešte čaká niekoľko sto metrov.
