St. Peter (vo vlastníctve Piazza San Pietro) vo Vatikáne je to nepochybne jedno z najznámejších miest na svete. Zároveň je to tiež jeden z najvýraznejších príkladov rímskeho baroka a je jedným z najlepších dôkazov umenia a predstavivosti slávneho Gian Lorenzo Bernini.
Tento článok je súčasťou nášho sprievodcu Vatikánom, ktorý nájdete tu: Vatikán: Prehliadky, pamiatky a top atrakcie.
St. Peter sa skladá z dvoch častí:
- hlavná elipsovitá plocha podobná tvaru rímskeho amfiteátra a cca 200 metrov (blízko 240 metrov spolu s kolonádou),
- menšia časť v tvare lichobežníka, ktorá sa nachádza priamo pri priečelí baziliky.
Námestie pojme aj niekoľko stotisíc veriacich, no na prvý pohľad nepôsobí až tak priestranne. Pri počúvaní kráčajúcich turistov je občas počuť aj jemné sklamanie. Paradoxne tieto negatívne komentáre vyzdvihujú zručnosť barokového architekta, ktorý tento efekt dosiahol vďaka perspektíve a vhodnej výške kolonády obklopujúcej námestie. Stojí za to uľahčiť realizáciu veľkosti štvorca porovnajte to so slávnym Koloseom, ktoré je dlhé „len“ 188 metrov!
St. Peter je takmer každý deň preplnený veriacimi a turistami. Našťastie stačí ísť sem skoro ráno alebo bližšie k večeru, aby ste stáli na takmer prázdnom námestí.
St. Peter pred zmenami Gian Lorenzo Bernini
St. Petra, od stredoveku, bol miestom stretávania sa pútnikov smerujúcich do baziliky postavenej na hrobe prvého pápeža. Dalo by sa dokonca povedať, že beztvaré námestie bolo posledným rímskym fórom.
Za pripomenutie však stojí, že až do veľkej Berniniho rekonštrukcie nemalo námestie konkrétnu podobu. Bolo to jednoducho miesto stretnutia veriacich, obklopené fasádami budov susednej štvrte Borgio.
Jedným z problémov bol chýbajúci prístrešok pred slnkom a dažďom, ktorý bol chránený provizórnymi stanmi a chodbami, ktoré vznikali počas sviatkov a rôznych osláv.
Vatikánsky obelisk – egyptský obelisk v St. Peter
Uprostred sv. Petrské námestie sa hrdo týči takmer vysoko 26 metrov egyptský obelisk. Na vrchole antického stĺpa sa nachádza kríž s úlomkom relikvie Svätého kríža uprostred, ktorý pripomína jedna z latinských sekvencií vytesaných na podstavci pamätníka. Výška konštrukcie spolu s krížom je blízko 40 metrov.
Vatikánsky obelisk bol jedným z asi tucta egyptských obeliskov, ktoré zdobili staroveké mesto, a pravdepodobne jediným, ktorý nebol nikdy prevrátený od pádu starovekej ríše.
História obelisku úzko súvisí s históriou Vatikánskeho kopca. V prvom pol 1. storočie cisár Caligula začal v tejto oblasti stavať cirkus, ktorý bol dokončený takmer o dve desaťročia neskôr za jeho vlády Nero. Caligulovi musel do Ríma priviezť obrovský žulový obelisk, ktorý predtým zdobil fórum v Alexandrii a egyptský chrám v meste. Heliopolis.
Na vrchole vysokého stĺpa je pozlátená guľa, ktorá je teraz vystavená v Paláci konzervátorov v Kapitolských múzeách. Podľa legiend sa vo vnútri gule nachádzal popol samotného Júlia Caesara.
IN 4. storočie cisár Konštantín Veľký dal postaviť baziliku, ktorá bola postavená na mieste antického cirkusu. Pri projektovaní nového chrámu sa však nerozhodlo o zbúraní obelisku, ktorý do r XVI storočia stál vedľa jedného z najvýznamnejších kresťanských chrámov.
O premiestnení stĺpu na súčasné miesto rozhodol pápež Sixtus V v 1586. Hlava cirkvi požiadala architekta o pomoc Domenico Fontanaktorý bol zároveň zodpovedný za stavebné práce na sv. Peter. Celá operácia si vyžiadala obrovské finančné náklady a prácu stoviek ľudí.
Na vrch obelisku bol umiestnený kríž a na základni pamätníka bolo vyrytých niekoľko latinských sekvencií. Medzi nápismi nájdeme medzi inými sekvencie, ktoré čítajú:
CHRISTVS VINCIT
CHRISTVS REGNAT
CHRISTVS IMPERAT
CHRISTUS AB OMNI MALO PLEBEM SVAM DEFENDATE
čo môžeme preložiť ako:
KRISTUS VÍŤAZÍ
KRISTOV KRÁĽOV
KRISTUS VLÁDNE
NECH KRISTUS OCHRÁNI SVOJ ĽUD PRED VŠETKÝM ZLÝM
Dva zo štyroch zostávajúcich nápisov vám to pripomínajú Sixtus V zaslúžil sa o postavenie a požehnanie pomníka.
Kolonáda a nový vzhľad námestia navrhol Gian Lorenzo Bernini
Herectvo od r 1655 pápež Alexander VII si dal za cieľ prebudovať najvýznamnejšie katolícke námestie, ktoré od postavenia nového sv. Peter v prvom polčase XVII storočia k novej budove nebol nóbl. Účelom rekonštrukcie bolo tiež umožniť čo najväčšiemu počtu veriacich vidieť pápeža počas rituálov.
Vytvorením nového projektu bola poverená 1656 jeden z najväčších majstrov tej doby - Gian Lorenzo Bernini. Pred začatím stavebných prác pripravil Bernini dva modely nového námestia. Bol položený základný kameň rekonštrukcie 28. augusta 1657a len o pár dní neskôr sa architekt vrátil s tretím, konečným návrhom, ktorý bez konzultácie schválil sám Alexander VII. Stavebné práce trvali desaťročie a námestie bolo dané do užívania v r 1667.
Nové námestie je rozdelené na dve časti: lichobežníkový fragment umiestnený priamo pred čelnou fasádou baziliky a hlavnú časť v tvare elipsy. Tvar námestia má podľa cirkevných prameňov symbolizovať „materské ruky cirkvi natiahnuté k veriacim (nielen)“. Existujú aj teórie, že elipsovitý tvar mal odkazovať na staroveké budovy (amfiteátre alebo cirkusy), ktoré boli svedkami prenasledovania raných kresťanov.
Námestie bolo obklopené štvorradovou kolonádou pozostávajúcou z 284 stĺpcov Toskánsky v dórskom ráde a malý počet pilastrov. Medzi stĺpmi sú tri priechody – dva užšie vľavo a vpravo a stredový priechod široký na dva vozne. Na vrchole kolonády sú sochy 140 svätých od Berniniho študentov, vrátane sochy z Poľska Jacek Odrowąż dláta Lazzaro Morelli. Postava poľského svätca tzv Hyacint môžeme ju vidieť na ľavej (južnej) kolonáde vo výške fontány a je pomerne ľahké ju spozorovať. Všetko, čo musíte urobiť, je nájsť fragment, kde zábradlie ide mierne dopredu. Prvá plastika pred vysunutím balustrády (na východnej strane) zobrazuje poľského dominikána držiaceho v pravej ruke monštranciu (charakteristickú liturgickú nádobu).
Okrem postáv svätcov môžeme na kolonáde vidieť aj erb Alexander VIIktorá sa umiestnila na šiestich miestach.
Fontány v St. Peter
Na severnej a južnej strane obelisku sú dvojité fontány. Prvý, ktorý sa nachádza na severnej strane, je od architekta Carlo Maderno a vznikla v rokoch 1612-1614teda predtým, ako Bernini prerobil námestie, ale po postavení egyptského obelisku na konci XVI storočia.
IN 1667 pápež Klement X poveril Bernini, aby navrhol druhú fontánu, ktorá by ozdobila južnú časť námestia. Bernini si zachoval podobu diela Maderna a v r bola uvedená do prevádzky nová fontána 1677.
Cesta zmierenia - Via della Conciliazione
Z hradu sv. Anjelské námestie k sv. Petrské námestie je široké a cca 500 metrov Via della Conciliazione (Poľská cesta zmierenia). Stojac na jeho východnom konci uvidíme fasádu sv. Petra a svetoznámy dóm.
Nie každý turista si však uvedomuje, že táto ulica bola postavená až v prvej polovici minulého storočia. Predtým sa hustá zástavba rímskej štvrti Borgio (rione) nachádzala na mieste širokej dopravnej tepny. Pohľad na fasádu baziliky bol možný až po vystúpení zo spleti ulíc, ktoré pripomínali situácie z r. St. Marka v Benátky.
Dôsledkom podpisu bola rekonštrukcia areálu Lateránske zmluvy v 1929ktorý definoval hranice Vatikánskeho štátu. Za návrh novej trasy bol zodpovedný taliansky architekt Marcello Piacentinia práce trvali od polovice tridsiatych rokov do roku 1950.
Návšteva sv. Peter
Na námestie môžeme vstúpiť zadarmo kedykoľvek počas dňa alebo v noci. Štvrť je v noci bezpečná, ale nemusí byť veľmi príjemná, keď sa tam poflakujú veľké skupiny bezdomovcov, z ktorých niektorí môžu byť veľmi hluční a blafujú. Takmer vždy však pri vstupe na námestie stojí armáda či polícia.
Námestie je obohnané bariérami a dostaneme sa naň jedným zo špeciálne vyhradených vchodov. Hlavný vchod je na konci Via della Conciliazione (na ulici Largo degli Alicorni). Druhý vchod je v západnej časti ulice Via Paolo VI (medzi stĺpcami).
Uprostred dňa je námestie takmer vždy plné ľudí, no často je koniec 18:00-19:00 začína sa to uvoľňovať. O 21:00 námestie môže byť takmer úplne prázdne.
Podobne ráno - príchod o 6:30-7:00 okrem nás bude na námestí asi desiatka ľudí. Toto sú najlepšie časy, ak sa chceme dobre odfotiť alebo pokojne obdivovať fasádu baziliky, fontány a sochy umiestnené na vrchole kolonády.