Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Blízkosť Ukrajiny a nie príliš vysoké ceny spôsobujú, že čoraz viac turistov z Poľska sa rozhoduje ísť do Ľvova či dokonca do Odesy. A hoci boje na východnej hranici krajiny turistike neprospievajú, z roka na rok sa na ukrajinských trasách objavuje čoraz viac našincov.

Najvýznamnejšie mestá Ukrajiny

Ukrajina má dnes asi 41 miliónov obyvateľov. Mnohí z nich žijú vo viac ako 400 miestnych mestách. Nachádzajú sa tam najdôležitejšie priemyselné objekty – zvyšok krajiny má vyslovene poľnohospodársky charakter. Turizmus nikdy nepriniesol výraznejšie rozpočtové príjmy, situáciu ešte zhoršilo vypuknutie vojny so separatistami (žiadni ruskí turisti na juhu krajiny a pokles záujmu na západe z bezpečnostných dôvodov).

Hlavným mestom Ukrajiny je Kyjev (býva v ňom 2,8 milióna ľudí) známy svojimi historickými kostolmi, početnými múzeami (napr. slávne Múzeum dejín Ukrajiny v 2. svetovej vojne) a zrekonštruovanou Zlatou bránou.

Ďalšie veľké mestá v krajine sú:

  • Charkov - Jeden z najväčších priemyselných centier v krajine, miestne cintoríny sú miestami odpočinku, medzi inými Poľské obete „Katynského masakru“.
  • Ľvov – mesto preslávené zachovalým starým mestom, množstvom „poľských stôp“ a nočným životom.
  • Doneck - Ďalšie priemyselné centrum, na ktoré počas vojny strieľali separatistické sily.
  • Odessa – mesto postavené takmer od nuly v 18. storočí, plné historizujúcej a secesnej architektúry. Známy aj pre množstvo pláží.
  • Poltava - významné kultúrne centrum, početné múzeá a pamiatky (vrátane tých, ktoré pripomínajú slávnu bitku so Švédmi) a zachovaný podzemný systém.

Pravek

Územie moderného ukrajinského štátu bolo pred storočiami obývané mnohými národmi. Pred príchodom Varjagov a Slovanov tu vládli Skýti, o ktorých sa zmieňujú starí kronikári. Tento militantný ľud viedol početné vojny s Peržanmi a Grékmi. Malým pozostatkom Skýtov sú pozostatky ich starého hlavného mesta, t.j. hradisko Kamjanśke sa nachádza v blízkosti moderného mesta Záporoží. Ďalšou archeologickou kuriozitou na Ukrajine je Kamian Mohyla so skupinou petroglyfovktorého datovanie nie je dodnes isté. Hmotné pamiatky starovekých kultúr týchto krajín možno vidieť v archeologických múzeách vo Ľvove, Odese a Kyjeve.

Ruské kniežatstvá

Väčšina ukrajinských učebníc spája históriu svojej krajiny so stredovekými rusínskymi kniežatstvami. Všetko sa to začalo v 9. storočí, keď do Novgorodu prišiel varjažský náčelník Rurik a čoskoro tu založil svoj štát (jeho hlavným mestom sa stal Kyjev). V roku 988 bol Rus pokrstený (aj keď pravdepodobne niektorí z jej princov boli pokrstení už predtým). Avšak už v 11. storočí (po smrti Jarosława Múdreho) sa začal proces rozpadu Rusi. Čoraz slabšie kniežatstvá sa čoskoro stali obeťou svojich silnejších susedov (Tatárov či samostatnej Novgorodskej republiky), alebo si museli zoči-voči hrozbe hľadať silnejších ochrancov (Poľsko).

Do našich čias sa z tohto obdobia nezachovalo veľa pamiatok. Najlepšie ho reprezentujú fragmenty kostolov, ako napríklad: kostol sv. Paraskeva v Černihive, Katedrála svätého Borisa a svätého Gleba v Chernihive (rekonštrukcia), Katedrála Premenenia Pána v Chernihive (spodné časti) príp Katedrála Božej múdrosti v Kyjeve. Zlatá brána, ktorú je možné vidieť v hlavnom meste Ukrajiny, je len rekonštrukciou stredovekej stavby.

Prvá republika

17. a 18. storočie prinieslo početné vojny medzi Poľskom, Ruskom, Švédskom, Tureckom a Tatármi. Dlhé roky sa upevňuje aj rozdelenie na ľavobrežnú a pravobrežnú Ukrajinu (sféra vplyvu Ruska a Poľska). Krajinu spustošili početné povstania a vzbury. Zároveň sa rozvíjala vojenská architektúra - stavali sa hrady, opevnenia, niekedy aj paláce hrdých magnátov. Rozvinula sa aj komunita Záporižských kozákov, na ktorú sa dnes Ukrajinci veľmi radi odvolávajú. Rusko v osobe Cariny Kataríny prinieslo koniec snov o samostatnej Ukrajine likvidáciou slobodného síča v Záporoží.

V Záporoží na jednom z ostrovov v Dnepri funguje múzeum venované kozákom. Poľské pohraničné pevnosti sú: Trembowla, Kamieniec Podolski, Chocim, Żwaniec alebo Okopy Świętej Trójcy. Buržoáznu architektúru tej doby zase reprezentuje staré mesto Ľvov s veľkými príkladmi spolužitia rôznych kultúr. Najznámejšie paláce poľských magnátov sú: Złoczów, Olesko a Podhorce. Za zmienku stojí aj to slávne Park Zofiówka v Umani založil pre Žofiu Potockú a naspieval ho Stanisław Trembecki.

XIX a XX storočia

Ukrajinský jazyk sa objavil v literatúre koncom 18. storočia, no jeho skutočná renesancia bola ešte desaťročia vzdialená. Ukrajinské národné hnutie sa rozvíjalo od devätnásteho storočia tvárou v tvár agresívnym postojom Ruska a Rakúska a nevôli „poľského živlu“. 20. storočie bolo obdobím mnohých tragických udalostí (neúspešné pokusy o znovuzískanie nezávislosti) a kolaborácie s totalitami (volyňské jatky či aktivity Komunistickej strany (boľševikov) Ukrajiny). Až v 90. rokoch sa podarilo dosiahnuť samostatnosť, no mladý štát stále sužujú vnútorné i vonkajšie problémy.

Odesa je skutočnou perlou architektúry 19. storočia na Ukrajine - významné mesto na juhu krajiny. Činnosť tzv Stredná škola v Kremenciktorých múry okrem iného opustili Júliusz Słowacki ak Antoni Malczewski. Hroby tzv Nájdeme "strelcov sieč" na cintoríne Janowski vo Ľvove. Najväčšia zbierka vojenských predmetov z 2. svetovej vojny je v Kyjeve (aj keď zaujímavý skanzen zbraní je aj v Odese). Z Kyjeva odchádzajú aj exkurzie do Černobyľu – miesta najtragickejšej poruchy atómovej elektrárne v histórii. Zaujímavým príkladom architektúry socialistických čias je Derżprom teda mrakodrap postavený v 20. rokoch minulého storočia v Charkove.

Pravoslávie a gréckokatolícke náboženstvo

Najväčšou náboženskou skupinou na Ukrajine sú pravoslávni (okolo 60 %), po nich nasledujú gréckokatolíci (okolo 8 %). Táto náboženská menšina vznikla po tzv Uni v Breste, keď niektorí pravoslávni kresťania, nespokojní s tým, ako s nimi zaobchádzali hierarchovia, uznali suverenitu pápeža a na oplátku si zachovali svoje vlastné tradície a rituály. Asi 1,5 % Ukrajincov verí v katolicizmus a asi 1 % v islam.

Najvýznamnejšie katolícke kostoly sú: konkatedrálny kostol sv. Alexandra v Kyjeve, Katedrála sv. Sofia v Żytomierzi, katedrála v Kamieniec Podolski a v Odese, Łuck a iné. krásne pamiatkou neskorého baroka je gréckokatolícka katedrála sv. Jura vo Ľvove. V mnohých ukrajinských mestách a dedinách sú historické pravoslávne kostoly (informácie o najstarších kostoloch v paragrafe Rusínskeho kniežatstva). Za zmienku stoja aj drevené kostolíky na Podkarpatí (v Poľsku a na Ukrajine) zapísané do zoznamu UNESCO. Zariadenia, ktoré charakterizuje tím medzinárodných odborníkov, sú: Potylicz, Matków, Żółkiew, Drohobycz, Rohatyn, Wierbiąż Niżny, Jasina, Użok. Ďalšími zaujímavými pamiatkami pravoslávnej cirkvi sú tzv Lávra alebo veľké kláštorné komplexy. Na Ukrajine môžeme vidieť: Pečerskú lavru, Počajivskú lavru a Svätohorskú lavru. Takýto objekt majú aj gréckokatolíci – je ním Uniowska Lavra, ktorá sa nachádza neďaleko Ľvova.

Povaha Ukrajiny

Problém ochrany prírody na Ukrajine je pomerne zložitý. Prístup bývalých vládcov ZSSR je stále živý a s prírodou sa často zaobchádza len ako s dodávateľom výrobných prostriedkov. Našťastie sú prítomné aj iné názory a prijímajú sa opatrenia na ochranu prírody. A treba uznať, že je čo chrániť! Zoznam UNESCO obsahuje asi tucet bukových lesných komplexov, ktoré sa nachádzajú najmä v Karpatoch. Patria sem: Synnewyr, Gorgany, Czarnohora a Maramures. Ďalšou prírodnou zaujímavosťou je prírodná rezervácia Askania-Nowa, kde žije cez 60 druhov zvierat zapísaných v Červenej knihe ohrozených druhov. Je tiež posledným zvyškom divokej stepi v Európe.

Pohyb po Ukrajine

Väčšina spojov na Ukrajine je realizovaná autobusmi. Bohužiaľ, vzhľadom na stav ciest a kvalitu vozového parku nie je cestovanie po nich pôžitok. Je nevyhnutné, aby ľudia trpiaci kinetózou dostali potrebné lieky. Ceny jázd nie sú vysoké, no čas strávený na ceste môže byť niekedy desivý. Nezabúdajte však, že Ukrajina je veľká krajina, napríklad Ľvov a Odesa sú od seba vzdialené viac ako 700 kilometrov.

Alternatívou sú vlaky. Tu si však musíme dávať pozor na dosť bizarný systém nákupu vstupeniek a neprívetivý online predaj. Viac informácií o cestovaní po Ukrajine nájdete tu: Ako cestovať po Ukrajine? Autobusy, vlaky, marshrutky a taxíky.

Ako sa dostať na Ukrajinu?

Kvôli veľkému rozsahu ekonomickej emigrácie z Ukrajiny do Poľska pribúdajú autobusové spojenia medzi týmito krajinami ako huby po daždi. A hoci na jednej strane by sa nikto nemal čudovať takým kurzom ako napríklad Štetín - Odesa, treba však pamätať na to, že cesta často trvá minimálne tucet hodín a realizujú ju napr. nie príliš pohodlné vozidlá.

Alternatívou môžu byť vlaky, ktoré premávajú okrem iného z Varšavy, Przemyślu či Krakova do Ľvova. Tieto, teoreticky rýchlejšie ako autobusy, dopravné prostriedky však musia meniť podvozok, čo znamená, že počas zastávky stratíte približne hodinu.

V poslednej dobe sa ukázalo, že lietadlá sú skvelou možnosťou cestovania na Ukrajinu. Letecké spojenie s našim východným susedom má už niekoľko poľských miest. Dostaneme sa nielen do Kyjeva, ale aj do Ľvova, Odesy a Charkova.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Európe