Hadriánova knižnica (grécky: Βιβλιοθήκη του Αδριανού) je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk v Aténach.
Vchod do areálu knižnice je hneď vedľa rušného námestia Monastiraki, niekoľko sto metrov severne od aténskej Akropoly.
História a architektúra
Staroveké obdobie
Knižnica bola postavená počas veľkej rekonštrukcie Atén iniciovanej rímskym cisárom Hadriána v 132 rokov . Komplex bol vybudovaný severne od rímskej Agory.
Stavba mala podobu rímskeho fóra. Do vnútra viedol jeden monumentálny vchod (nazývaný propylye), ktorý zemetrasenie pochovalo v 1651. Fasádu knižnice zdobili stĺpy v korintskom ráde. Vo východnej časti komplexu sa uchovávali knihy a peristyl (vnútorný dvor) zdobil bazén.
Budova knižnice pri nálete veľmi utrpela Heruli v 267 rokov. V rokoch 276-282 bola zahájená výstavba opevnenia na ochranu historického centra Atén, do ktorého boli zakomponované múry knižnice.
byzantské obdobie
Na začiatku 5. storočie na mieste peristylu bol postavený prvý kresťanský kostol v Aténach. Budova bola postavená na štvorkrídlovom pôdoryse. Tento kostol bol pravdepodobne opustený po vpáde Slovanov do r VI storočiaa v 650 rokov Nahradila ho honosnejšia trojloďová bazilika, ktorej súčasťou bola aj hlavná budova knižnice.
Nakoniec XI storočia bazilika bola zbúraná. Na jej mieste so začiatkom XII storočia malý kostolík tzv Menagi Panaglia (Veľký poľský kostol Panny Márie)ktorá pravdepodobne ako prvá v Aténach získala titul katedrála. Chrám bol zbúraný počas archeologických prác v r 1885.
O XII storočia Ďalší chrám bol postavený vedľa Hadriánovej knižnice - kostol Agios Asomatos sta Skalia (poľský archanjel Michal pri schodoch). Na severnej strane susedil s fasádou knižnice, ale do dnešných čias sa nezachoval.
Obdobie tureckej okupácie a novoveku
Počas tureckej okupácie bola časť bývalého komplexu využívaná ako bazár a na zvyšku územia boli postavené domy pre bohatých obyvateľov. Koniec starodávnej štruktúry pripadol na druhú polovicu 18. storočiekedy boli zbúrané rozsiahle fragmenty starovekej stavby, čím sa pripravila pôda pre stavbu nového sídla osmanského guvernéra.
Po tom, čo Gréci v prvom pol. znovu získali nezávislosť XIX storočia bývalý areál gubernie sa zmenil na posádku a zvyšok komplexu sa využíval ako nové obchodné centrum.
Nakoniec XIX storočia začali vykopávky a budovy raného novoveku sa postupne búrali. Od 2004 Hadriánova knižnica je otvorená pre návštevníkov.
Návšteva Hadriánovej knižnice
Hadriánova knižnica nepatrí medzi atrakcie, ktoré by ste pri ceste do gréckej metropoly nemali vynechať. Zo samotnej starovekej knižnice aj z byzantských kostolov postavených v jej hraniciach sa zachovalo len málo. Monumentálna fasáda s kolonádou (najzachovalejšia časť budovy) je dobre viditeľná zo strany námestia Monastiraki.
Ak nás však zaujíma história, oplatí sa nájsť si čas na návštevu archeologického náleziska. O to viac, aby sme na návštevu Hadriánovej knižnice potrebovali cca Tridsať minút.
Čo uvidíme na mieste?
- fasáda knižnice s kolonádou (viditeľnou aj zvonku archeologického náleziska), na ktorej môžeme vidieť zvyšky kresťanských fresiek,
- fragmenty steny knižnice,
- základy kostola s 5. storočiektorá bola postavená na mieste knižničného peristylu,
- ojedinelé fragmenty podlahovej mozaiky s kvetinovými motívmi z 5. storočie.
Na mieste vykopávok vzniklo aj malé múzeum s nálezmi z tejto oblasti. Najväčší poklad zbierky je blízko 3-metrová socha predstavujúca bohyňu Niké (poľ. víťazstvo)vyrobené z jedného kusu pentelitového mramoru.
Socha sa našla v r 1988 v základoch tureckej cisterny, ktorá bola postavená pri južnom krídle knižnice. Pomník sa do našich čias zachoval v pomerne dobrom stave, aj keď bez hlavy, rúk a krídel.
Pôvodné umiestnenie sochy je neisté. Je možné, že bol súčasťou väčšej skupiny zdobiacej vchod do rímskej Agory a do Hadriánovej knižnice bol presunutý až pri obnove na začiatku. 5. storočie.
Okrem sochy Atény Niké je v múzeu niekoľko ďalších exponátov, ako sú kusy dekorácie alebo staroveké a ranokresťanské nádoby, ale nie veľa.
Hadriánova knižnica: vstupenky, otváracie hodiny, praktické informácie
Do archeologického náleziska môžeme vstúpiť zakúpením jedinej vstupenky alebo vstupenky na sedem aténskych archeologických nálezísk.
Cena jednej vstupenky závisí od sezóny. Cena lístkov pre dospelých:
- od 1. apríla do 31. októbra: 6€,
- od 1. novembra do 31. marca: 3€.
Ľudia do 25 rokov majú vstup zdarma. Seniori nad 65 rokov majú nárok na zľavu 50 %.
Cena jednosmernej vstupenky je taká vysoká, že návšteva rímskej Agory sa pri kúpe permanentky najviac oplatí k siedmim antickým pamiatkam Atén v cene 30€. Zahŕňa: Akropolu, Grécku Agora, Rímsku Agora / Fórum, Hadriánovu knižnicu, cintorín Keramejkos, archeologické nálezisko Lykeion a chrámy Dia Olympského. Platnosť preukazu je päť dní. Počas tejto doby môžeme do každej z atrakcií vstúpiť raz.
Pozor! V prípade predplatného nie je tam žiadna zimná zľava.
Aktuálne otváracie hodiny a dni bezplatného vstupu nájdete tu.
